Energetika a zmena klímy

Zmeniť jazyk
Article Publikované 25. 09. 2017 Posledná zmena 28. 09. 2017
10 min read
Zmierniť zmenu klímy a prispôsobiť sa jej sú kľúčové problémy 21. storočia. Jadrom týchto problémov je otázka energie – presnejšie naša celková spotreba energie a naša závislosť na fosílnych palivách. Aby sme uspeli v obmedzení globálneho otepľovania, svet naliehavo potrebuje efektívne využívať energiu a súčasne využívať čisté zdroje energie, aby sa veci pohybovali, zohrievali a ochladzovali. Pri uľahčovaní tohto prechodu na iný zdroj energie zohrávajú dôležitú úlohu politiky Európskej únie.

©Cometbg, Flickr

Globálna klíma sa mení, a to predstavuje čoraz väčšie riziko pre ekosystémy, ľudské zdravie a hospodárstvo. Nedávne posúdenie EEA publikované v správe Zmena klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe v roku 2016 ukazuje, že aj regióny Európy už čelia vplyvom meniacej sa klímy vrátane nárastu hladiny morí, extrémnejšieho počasia, záplav, búrok a sucha.

Tieto zmeny sa dejú, pretože do atmosféry sa uvoľňuje veľké množstvo skleníkových plynov, ktoré vznikajú na celom svete ako dôsledok mnohých ľudských činností (predovšetkým spaľovanie fosílnych palív pri výrobe elektrickej energie, vykurovanie a doprava). Spaľovanie fosílnych palív tiež uvoľňuje do ovzdušia znečisťujúce látky, ktoré poškodzujú životné prostredie a ľudské zdravie.

Celkovo je využívanie energie zďaleka najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov vznikajúcich z ľudskej činnosti. Asi dve tretiny celosvetových emisií skleníkových plynov súvisia so spaľovaním fosílnych palív na energiu, ktorá sa má použiť na vykurovanie, elektrinu, dopravu a priemysel. Aj v Európe sú energetické procesy najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov a zodpovedajú za 78 % celkových emisií EÚ v roku 2015.

Naše využívanie a výroba energie má masívny vplyv na klímu a konverzia je čoraz viac pravdivá. Zmena klímy môže zmeniť náš potenciál výroby energie a energetické potreby. Napríklad zmeny obehu vody majú vplyv na vodnú energiu a vyššie teploty zvyšujú energetickú potrebu na chladenie v lete a zároveň znižujú potrebu na vykurovanie v zime.

Globálny a európsky záväzok konať

Doterajšie globálne úsilie o zmiernenie zmeny klímy vyvrcholilo v roku 2015 Parížskou dohodou. Touto dohodou prijalo 195 krajín prvú všestrannú a právne záväznú celosvetovú dohodu o klíme. Cieľ dohody – obmedzenie globálneho rastu priemernej teploty výrazne pod 2 °C s cieľom obmedziť nárast na 1,5 °C – je ambiciózny a nie je možné ho dosiahnuť bez veľkej úpravy celosvetovej výroby a spotreby energie.

EÚ prijala, na podporu globálnej klimatickej agendy, záväzné ciele v oblasti klímy a energetiky pre rok 2020 a navrhla ciele do roku 2030 ako súčasť svojho celkového úsilia o prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2050 o 80 – 95 %. Prvým súborom cieľov v oblasti klímy a energetiky pre rok 2020 je zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % (v porovnaní s úrovňami z roku 1990), 20 % spotreby energie z obnoviteľných zdrojov a 20 % zlepšenie energetickej účinnosti. Na základe súčasných návrhov inštitúcií EÚ sa presadzuje ďalší míľnik pre rok 2030 – 40 % zníženie emisií, 27 % energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov a 27 % zlepšenie energetickej účinnosti (alebo 30 %, ako navrhuje Európska komisia) v porovnaní so základnou hodnotou.

Pokles celkových emisií

Opatrenia prijaté na dosiahnutie týchto cieľov prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov v Európe. V roku 2015 boli emisie skleníkových plynov v EÚ o 22 % nižšie ako v roku 1990. S výnimkou odvetví dopravy, mrazenia a chladenia sa znížili vo všetkých hlavných odvetviach. Počas tohto obdobia bol najväčší podiel zníženia emisií rozdelený takmer rovnomerne medzi odvetvia priemyslu a zásobovania energiou.

Podľa nedávnych hodnotení EHP týkajúcich sa emisií skleníkových plynov a energie (Trendy a projekty v Európe v roku 2016) je EÚ spoločne na ceste dosiahnuť svoje ciele do roku 2020. Očakáva sa, že tempo znižovania sa po roku 2020 spomalí a na splnenie dlhodobých cieľov bude potrebné vyvinúť väčšie úsilie. Najmä napriek lepšej účinnosti palív automobilov a rastúcemu využívaniu biopalív sa ukázalo, že znižovanie celkových emisií z dopravy je v EÚ veľmi ťažké. Niektoré technologické riešenia, ako napríklad biopalivá druhej generácie a zachytávanie a skladovanie uhlíka, by mali prispieť k celkovému úsiliu v oblasti klímy, nie je však jasné, či môžu alebo nemôžu byť implementované v potrebnom rozsahu a či sú realizovateľné a z dlhodobého hľadiska skutočne udržateľné.

Rozhodnutie o spoločnom úsilí a európsky systém obchodovania s emisiami

Pokiaľ ide o zníženie emisií skleníkových plynov, jedným zo základných kameňov úsilia Európskej únie je rozhodnutie o spoločnom úsilí, ktorým sa stanovujú záväzné ročné ciele emisií skleníkových plynov pre všetky členské štáty EÚ do roku 2020. Rozhodnutie sa týka odvetví ako doprava, stavebníctvo, poľnohospodárstvo a odpadové hospodárstvo, ktoré sú zodpovedné za približne 55 % celkových emisií EÚ. Národné ciele v oblasti emisií boli stanovené na základe relatívneho bohatstva členských štátov, čo znamená, že bohatšie krajiny musia znížiť svoje emisie viac ako iné, zatiaľ čo niektoré krajiny môžu zvýšiť svoje emisie z príslušných odvetví. Do roku 2020 spoločne prinesú národné ciele zníženie celkových emisií EÚ z príslušných odvetví o približne 10 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005.

Zvyšných 45 % emisií EÚ (hlavne z elektrární a priemyselných závodov) reguluje Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS). EU ETS stanovuje hraničnú hodnotu celkového množstva skleníkových plynov, ktoré môže vyprodukovať viac ako 11 000 zariadení využívajúcich ťažkú energiu v 31 krajinách ([1]). Zahŕňa tiež emisie z leteckých spoločností pôsobiacich v rámci týchto krajín.

V rámci systému spoločnosti dostávajú alebo nakupujú emisné kvóty, s ktorými môžu obchodovať s ostatnými. Spoločnostiam, ktoré emitujú viac ako sú ich kvóty, sa ukladajú veľké pokuty. Hraničné hodnoty systému sa časom znižujú tak, aby klesli celkové emisie. Vyjadrovaním uhlíka v peňažnej hodnote vytvára EÚ ETS stimuly pre spoločnosti, aby našli najefektívnejšie zníženie emisií z hľadiska nákladov a investovali do čistých nízkouhlíkových technológií.

Európska environmentálna agentúra monitoruje pokrok v znižovaní emisií skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje Európsky systém obchodovania s emisnými kvótami. Podľa najnovších údajov a hodnotení sa tieto emisie znížili v rokoch 2005 až 2015 o 24 % a už sú pod limitom stanoveným na rok 2020. Zníženie bolo spôsobené hlavne menším využívaním palív z čierneho a hnedého uhlia a väčším využívaním obnoviteľných zdrojov energie na výrobu elektrickej energie. Emisie z ostatných priemyselných činností, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, tiež klesli od roku 2005, ale v posledných rokoch zostali stabilné.

Európska komisia nedávno navrhla zvýšiť tempo znižovania emisií od roku 2021, takže do roku 2030 by odvetvia, na ktoré sa vzťahuje ETS, museli znížiť svoje emisie o 43 % v porovnaní s rokom 2005. S ohľadom na ciele do roku 2030 môžu členské štáty EÚ v dlhodobejšom horizonte dosiahnuť väčšie zníženie emisií skleníkových plynov v tých odvetviach, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o spoločnom úsilí. Bez výrazného úsilia zameraného na tieto odvetvia by EÚ nedosiahla svoj cieľ pre rok 2050 – znížiť svoje emisie na 80 % pod úrovne roku 1990.

Cieľové odvetvia a zabezpečenie dlhodobej koherencie

Úsilie EÚ v oblasti znižovania emisií spojené s rozhodnutím o spoločnom úsilí a európskym systémom obchodovania s emisnými kvótami podporuje široká škála politík a dlhodobých stratégií. Koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére môžu tiež ovplyvniť napríklad zmeny vo využívaní pôdy, ako je odlesňovanie alebo zalesňovanie. Na záver, Európska komisia predložila v júli 2016 legislatívny návrh na zahrnutie emisií skleníkových plynov, ktoré vyplývajú z lesného hospodárstva, z využívania pôdy a zmien vo využívaní pôdy, a ich odstraňovanie z ovzdušia do rámca politík EÚ v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030.

Podobne rastúci dopyt po doprave spôsobil, že je dosť ťažké znížiť emisie z tohto odvetvia. V záujme riešenia tohto problému EÚ predložila rôzne politické balíky v oblasti dopravy vrátane európskej stratégie pre nízkoemisnú mobilitu a iniciatív, ako napríklad Európa v pohybe. Ďalšie výzvy, ako napríklad zvýšenie energetickej účinnosti budov alebo obnoviteľnej energie, boli nedávno posilnené aj komplexným balíkom navrhnutým v novembri 2016.

Dlhodobé ciele EÚ v oblasti klímy sú zakotvené a podporované širšími politickými rámcami, ako je napríklad stratégia energetickej únie, ktorej cieľom je zabezpečiť dlhodobú politickú koherenciu. Bez jasnej politickej vízie a silného politického záväzku v priebehu času by investori, výrobcovia a spotrebitelia neboli ochotní prijať riešenia, ktoré môžu vnímať ako riskantné investície.

Investičné rozhodnutia formujú budúcnosť

Emisie skleníkových plynov súvisiace s energiou sa v podstate môžu znížiť dvomi spôsobmi: zvolením čistejších zdrojov energie, napríklad nahradením fosílnych palív nehorľavými obnoviteľnými zdrojmi, a/alebo znížením celkovej spotreby energie prostredníctvom úspor energie a zvýšením energetickej účinnosti, napríklad zlepšením izolácie domov alebo využívaním ekologickejších druhov dopravy.

Aby sa predišlo najhorším vplyvom zmeny klímy, musí sa tento prechod uskutočniť veľmi skoro, pred vyčerpaním rezerv fosílnych palív. Čím viac uvoľňujeme skleníkové plyny do ovzdušia, tým je menšia pravdepodobnosť, že dokážeme obmedziť škodlivé vplyvy zmeny klímy.

Vzhľadom na naliehavosť tejto úlohy vzniká otázka, či stále investujeme a plánujeme investovať do energie založenej na fosílnych palivách. Politické rozhodnutia na dotovanie energetického zdroja môžu ovplyvniť investičné rozhodnutia. V tomto ohľade sú dotácie a daňové stimuly veľmi dôležité na podporu výroby obnoviteľnej energie zo slnečnej a veternej energie. Platí to aj pre investície do fosílnych palív, ktoré sú v mnohých krajinách aj naďalej dotované.

V posledných rokoch mnohí investori oznámili svoje rozhodnutia zbaviť sa činností spojených s fosílnymi palivami, t. j. presunúť svoje investície. Niektoré z týchto oznámení boli založené na etických obavách, zatiaľ čo iné poukazovali na pochybnosti týkajúce sa obchodného zmyslu týchto investícií, keď bol stanovený limit na celkové množstvo skleníkových plynov, ktoré by mohlo byť uvoľnené (často označované ako „uhlíkový rozpočet“), s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na 2 °C do konca storočia.

Výroba elektrickej energie často vyžaduje veľké investície a očakáva sa, že elektráreň, hneď ako bude prevádzkyschopná, zostane v prevádzke po desaťročia. Súčasné a plánované investície do konvenčných technológií znečisťujúcich životné prostredie môžu skutočne spomaliť prechod na čisté zdroje energie. Takéto investičné rozhodnutia môžu zablokovať energetické možnosti a zdroje na celé desaťročia, čo sťažuje prijatie nových riešení.

Na zdôraznenie tohto typu rizika EEA analyzovala existujúce a plánované európske elektrárne, ktoré používajú fosílne palivá. Analýza ukázala, že ak v nasledujúcich desaťročiach predĺžime životnosť existujúcich elektrární a vybudujeme nové elektrárne na fosílne palivá, EÚ riskuje, že bude mať oveľa viac kapacity na výrobu energie z fosílnych palív, než bude potrebovať. Inými slovami, na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy by niektoré z týchto elektrární museli zostať nevyužité.

Podobné riziká zablokovania existujú napríklad v doprave, kde je naša mobilita vysoko závislá od spaľovacieho motora poháňaného fosílnymi palivami, čo je spojené s neustálymi investíciami do tradičnej infraštruktúry cestnej dopravy. Spoločne predstavujú prekážku prechodu na udržateľnejšie druhy dopravy, ktoré sú naliehavo potrebné na zmiernenie zmeny klímy, zníženie znečistenia ovzdušia a znečistenia hlukom a nakoniec na zlepšenie kvality života ľudí.

Riešenie dilemy energetiky a klímy nie je jednoduché, ale už sa formujú mnohé sľubné inovácie. Nedávna správa Prechod na udržateľnosť: Teraz pre dlhodobé hľadisko z dielne EEA a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej siete (Eionet) predstavuje niektoré inovácie vo viacerých odvetviach, ktoré majú potenciál znížiť energetické emisie skleníkových plynov. Zníženie potravinového odpadu, mestské záhradkárstvo, lepšie dodávateľské reťazce a solárna letecká doprava sú snáď malé kúsky vo veľkej skladačke, ale spoločne ukazujú, ako sa môžu objaviť inovatívne technológie a postupy a vydláždiť cestu pre širšiu zmenu udržateľnosti.

([1]) EÚ-28, Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.

Súvisiaci obsah

Novinky a články

Súvisiace publikácie

Geographic coverage

Temporal coverage

Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100