Politické súvislosti

Takmer každá politika Európskeho spoločenstva ovplyvňuje využívanie a riadenie prírodných zdrojov. K najdôležitejším patria spoločná poľnohospodárska politika, spoločná politika rybného hospodárstva, politika regionálneho rozvoja a dopravná a energetická politika. Trvalo udržateľné vyžívanie a riadenie zdrojov rieši množstvo prierezových environmentálnych stratégií vrátane stratégie trvalo udržateľného rozvoja, 6. environmentálneho akčného programu a tematických stratégií z roku 2005 týkajúcich sa prevencie a recyklácie odpadu a trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov.

Prebiehajúca politická diskusia ukazuje potrebu lepšej integrácie environmentálnych kritérií a kritérií zdrojov do sektorálnych a iných politických oblastí. Niektoré z nevyriešených otázok sa týkajú spôsobu odhadu vplyvov využívania zdrojov na životné prostredie, stanovenia prioritných oblastí alebo osobitných zdrojov, ktoré by mali byť v centre politických intervencií, a spôsobu stanovenia cieľov a merania pokroku pri trvalo udržateľnom využívaní a riadení zdrojov.

Keďže prínosy vyplývajúce z technickej účinnosti často vyrovnáva väčšia spotreba, je nepravdepodobné, že využívanie zdrojov a vznik odpadu sa budú dať znížiť len prostredníctvom technických zlepšení. Trvalá udržateľnosť súčasného životného štýlu a modelov spotreby sa môže kriticky zhodnotiť a technológia sa môže skombinovať s inými politickými nástrojmi. 

Zatiaľ čo politiky EÚ týkajúce sa zdrojov sa stále vyvíjajú, politiky odpadu v EÚ aj v jednotlivých členských štátoch EÚ sa postupne zavádzajú od 70. rokov. Súčasná odpadová politika EÚ je založená na hierarchii odpadu. Tá sa zameriava v prvom rade na prevenciu odpadu, potom na znižovanie likvidácie odpadu pomocou opätovného použitia, recyklácie a iných činností regenerácie odpadu. Táto hierarchia sa pravdepodobne ešte posilní prostredníctvom zmenenej a doplnenej rámcovej smernice o odpadoch, ktorá sa v súčasnosti reviduje, a prostredníctvom tematickej stratégie týkajúcej sa prevencie a recyklácie odpadu.

Hlavné činnosti nakladania s odpadom regulujú smernica o skládkach odpadu, smernica o spaľovaní odpadu a smernica IPPC. V prípade niektorých osobitných zdrojov odpadu, akými sú odpad z obalov, vozidlá s ukončenou životnosťou a odpad z elektrických a elektronických zariadení, bola hierarchia odpadu prepracovaná, napríklad boli zavedené konkrétne ciele recyklácie.

Politické rozhodovanie z hľadiska životného cyklu zaručuje hodnotenie vplyvu „od kolísky po hrob“, čo znamená, že environmentálny vplyv sa neskryje presunutím do inej krajiny či na inú úroveň výroby alebo spotreby.

Ďalšie informácie:

• Internetová stránka Európskej komisie o prírodných zdrojoch a odpade.
• Medzinárodný panel pre trvalo udržateľné riadenie zdrojov
• Internetová stránka JRC/IPTS o určovaní výrobkov s najväčším potenciálom environmentálneho zlepšenia
• Štúdia OECD o produktivite zdrojov a materiálových tokoch