Pôda

Zmeniť jazyk
Stránka Posledná zmena 31. 01. 2017 14:16
Pôda je základným predpokladom na produkciu 90 % všetkých potravín, vláknin a pohonných hmôt a poskytuje suroviny pre činnosti od záhradníctva po odvetvie stavebníctva. Pôda je tiež nevyhnutná pre zdravie ekosystému: čistí a reguluje vodu, je motorom kolobehu živín a rezervoár génov a druhov, čím podporuje biologickú diverzitu. Je celosvetovou zásobárňou uhlíka, pričom zohráva významnú úlohu pri možnom spomaľovaní zmeny klímy a jej dosahov. Okrem toho je dôležitým prvkom nášho kultúrneho dedičstva, keďže uchováva stopy našej minulosti.

Pôda je však vystavená prebiehajúcim, často rozporuplným požiadavkám našej spoločnosti. Schopnosť pôdy poskytovať služby ekosystému – čo sa týka produkcie potravín, ako zdroj biologickej diverzity a ako regulátor plynov, vody a živín – je preto pod tlakom. Zaznamenané miery nepriepustnosti, erózie, úbytku organických látok a znečistenia pôdy znižujú odolnosť pôdy alebo jej schopnosť absorbovať zmeny, ktorým je vystavená.

V časovom rámci ľudského života možno pôdu považovať za neobnoviteľný zdroj. Ako spoločnosť musíme s ňou hospodáriť udržateľným spôsobom, aby sme ju mohli využívať. Napriek celému radu činností, ktoré v podstate závisia od pôdy, neexistujú žiadne osobitné právne predpisy EÚ o pôde. Dosiaľ sa na rozdiel od vody a vzduchu ochrana pôdy rieši nepriamo alebo v rámci odvetvových politík: poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, energetiky, vody, zmeny klímy, ochrany prírody, odpadu a chemických látok. Nedostatok jednotnej politiky na úrovni EÚ týkajúcej sa pôdy sa tiež odzrkadľuje v nedostatku harmonizovaných údajoch o pôde.

Napriek tomu sa za posledných desať rokov dosiahol pokrok v úsilí o vypracovanie politík a koordinované údaje. V tematickej stratégii Európskej komisie na ochranu pôdy [EN] z roku 2006 sa zdôrazňuje potreba chrániť fungovanie pôdy ako základného prvku udržateľného rozvoja. Problematika pôdy sa na celosvetovej úrovni rieši podľa širšej koncepcie degradácie pôdy (doteraz obmedzenej na suché oblasti) na základe Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD). Iba nedávno bol do koncepcie neutrality degradácie pôdy ako súčasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré schválilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov v roku 2015, začlenený pojem zachovania funkcií pôdy. Ciele trvalo udržateľného rozvoja obsahujú aj ciele týkajúce sa kvality pôdy, znečistenia pôdy, nakladania s chemickými látkami a odpadom. Realizácia cieľov trvalo udržateľného rozvoja môže poskytnúť dôležitý prostriedok opatrení na ochranu pôdy v Európe. V súlade s tým pokračujú snahy o harmonizovanie a štandardizovanie informácií o pôde určených pre verejnosť tak na celosvetovej, ako aj na európskej úrovni.

Agentúra EEA vykonáva hodnotenia na základe ukazovateľov týkajúcich sa množstva tém o využívaní krajiny a pôdy podľa tematického klastra ukazovateľov týkajúcich sa využívania krajiny a pôdy (súbor LSI) [EN]. Súbor LSI obsahuje ukazovatele týkajúce sa zaberania pôdy, nepriepustnosti, správy kontaminovaných lokalít, vlhkosti pôdy, erózie pôdy a organického uhlíka v pôde [EN]. Pripravujú sa ukazovatele týkajúce sa fragmentácie a opätovného využívania krajiny. Služba Kopernikus pre monitorovanie pôdy [EN] uľahčuje pravidelné aktualizácie niektorých z týchto ukazovateľov. Agentúra pravidelne vydáva ad hoc hodnotenia špeciálnych tém týkajúcich sa pôdy, napr. efektívnosť využívania pôdnych zdrojov v urbanizovaných oblastiach alebo pôdne živiny a zaťaženie životného prostredia kovmi.

Agentúra EEA tematicky spolupracuje s kolegami z Európskej komisie (najmä Spoločného výskumného centra (Joint Research Centre; (JRC)) a GR pre životné prostredie), so zástupcami siete Eionet z národného referenčného centra pre pôdu a využívanie krajiny a priestorové plánovanie alebo s inými európskymi sieťami a expertmi. Medzi svetových partnerov patria: sekretariát UNCCD, Svetové partnerstvo pre pôdu, Iniciatíva pre celosvetové ukazovatele týkajúce sa krajiny (umožnená Programom OSN pre ľudské sídla) a Program OSN pre životné prostredie.

Prácu agentúry EEA v tejto tematickej oblasti od roku 1996 podporujú európske tematické centrá (ETC); ETC pre mestské, územné a pôdne systémy (ETC/ULS) [EN], ktoré je aktívne od roku 2014 a v súčasnosti podporuje prácu agentúry EEA v oblasti pôdy. V roku 2007 boli činnosti súvisiace s údajmi o pôde prenesené na Európske centrum údajov o pôde pri JRC [EN].

Súvisiaci obsah

Súvisiace ukazovatele

Progress in management of contaminated sites Progress in management of contaminated sites Local soil contamination in 2011 was estimated at 2.5 million potentially contaminated sites in the EEA-39, of which about 45 % have been identified to date. About one third of an estimated total of 342 000 contaminated sites in the EEA-39 have already been identified and about 15 % of these 342 000 sites have been remediated. However, there are substantial differences in the underlying site definitions and interpretations that are used in different countries.   Four management steps are defined for the management and control of local soil contamination, namely site identification (or preliminary studies), preliminary investigations, main site investigations, and implementation of risk reduction measures. Progress with each of these steps provides evidence that countries are identifying potentially contaminated sites, verifying if these sites are actually contaminated and implementing remediation measures where these are required. Some countries have defined targets for the different steps.   Thirty of the 39 countries surveyed maintain comprehensive inventories for contaminated sites: 24 countries have central national data inventories, while six countries, namely Belgium, Bosnia-Herzegovina, Germany, Greece, Italy and Sweden, manage their inventories at the regional level. Almost all of the inventories include information on polluting activities, potentially contaminated sites and contaminated sites.   Contaminated soil continues to be commonly managed using “traditional” techniques, e.g. excavation and off-site disposal, which accounts for about one third of management practices. In-situ and ex-situ remediation techniques for contaminated soil are applied more or less equally.   Overall, the production sectors contribute more to local soil contamination than the service sectors, while mining activities are important sources of soil contamination in some countries. In the production sector, metal industries are reported as most polluting whereas the textile, leather, wood and paper industries are minor contributors to local soil contamination. Gasoline stations are the most frequently reported sources of contamination for the service sector.   The relative importance of different contaminants is similar for both liquid and solid matrices. The most frequent contaminants are mineral oils and heavy metals. Generally, phenols and cyanides make a negligible overall contribution to total contamination.   On average, 42 % of the total expenditure on the management of contaminated sites comes from public budgets. Annual national expenditures for the management of contaminated sites are on average about EUR 10.7 per capita. This corresponds to an average of 0.041 % of the national GDP. Around 81 % of the annual national expenditures for the management of contaminated sites is spent on remediation measures, while only 15 % is spent on site investigations. It should be noted that all results derive from data provided by 27 (out of 39) countries that returned the questionnaire, and not all countries answered all questions.

Pozri tiež

Predplatné
Registrácia na odber našich správ (v tlačenej a/alebo elektronickej podobe) a štvrťročného elektronického spravodajcu.
Sledujte nás
 
 
 
 
 
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100