Informácie o životnom prostredí a zdraví

V Európe súvisia hlavné obavy v súvislosti so životným prostredím s vonkajším a vnútorným znečistením ovzdušia, zlou kvalitou vody, nedostatočnou hygienou a nebezpečnými chemickými látkami. K súvisiacim vplyvom na zdravie patria dýchacie a srdcovocievne ochorenia, rakovina, astma a alergie, ako aj reprodukčné poruchy a poruchy nervového vývoja.

Jemné prachové častice a hladiny prízemného ozónu sa považujú za hlavnú hrozbu pre ľudské zdravie vyplývajúcu zo znečistenia ovzdušia. V programe EÚ Čistý vzduch pre Európu sa odhaduje celkový počet predčasných úmrtí ročne na následky vystavenia jemným prachovým časticiam na 348 000 (PM_2.5). Na tejto úrovni vystavenia sa priemerná dĺžka života znižuje približne o jeden rok.

V Zelenej knihe EÚ o vystavení hluku sa stanovuje, že približne 20 % obyvateľov EÚ je vystavených hladinám hluku, ktoré zdravotnícki odborníci považujú za neprijateľné, t. j. vedú k podráždeniam, poruchám spánku a vedľajším účinkom na zdravie.

Doprava, najmä v mestských oblastiach, spôsobuje najväčšie vystavenie ľudí znečisteniu ovzdušia a hluku.

Oveľa menej sú známe vplyvy chemických látok na zdravie. Rastú obavy týkajúce sa vplyvov súvisiacich s vystavením chemickým zmesiam na nízkych úrovniach a dlhé časové obdobie počas života, najmä počas raného detstva a tehotenstva.

Perzistentné chemické látky s dlhodobými vplyvmi, k akým patria polychlórované bifenyly (PCB) a chlórofluórované uhlíky (CFC), ako aj látky používané v štruktúrach s dlhou životnosťou – napríklad stavebné materiály, môžu predstavovať riziká po zastavení ich výroby.

Mnohé znečisťujúce látky, o ktorých je známe, že ovplyvňujú ľudské zdravie, sa postupne dostávajú pod regulačnú kontrolu. Stále sa však vynárajú problémy, ktorých environmentálne riešenia a účinky na zdravie ešte neboli vyriešené. Príkladmi sú elektromagnetické polia (EMF), liečivá v životnom prostredí a niektoré prenosné choroby (šírenie ktorých môže byť ovplyvnené klimatickými zmenami). Mal by sa podporovať vývoj systémov včasného varovania s cieľom skrátiť čas medzi určením možného nebezpečenstva a politickou akciou alebo zásahom.

Ľudské zdravie vždy ohrozovali prírodné nebezpečenstvá ako búrky, záplavy, požiare, zosuvy pôdy a suchá. Ich dôsledky sa zhoršujú pri nedostatku pripravenosti a pôsobením ľudskej činnosti, k akej patria odlesňovanie, klimatické zmeny a pokles biodiverzity.