Osobné nástroje

Oznámenia
Zaslať notifikáciu o nových správach a produktov. Frekvencia: 3 – 4 e-maily/mesiac
Predplatné
Registrácia na odber našich správ (v tlačenej a/alebo elektronickej podobe) a štvrťročného elektronického spravodajcu.
Sledujte nás
Ikona Twitter-u Twitter
Facebook ikona Facebook
YouTube ikona Kanál YouTube
RSS logo RSS
Viac

Write to us Write to us

For the public:


For media and journalists:

Contact EEA staff
Contact the web team
FAQ

Call us Call us

Reception:

Phone: (+45) 33 36 71 00
Fax: (+45) 33 36 71 99


ďalej
späť
body

Prejsť na obsah | Prejsť na navigáciu

Sound and independent information
on the environment

cesta: Titulná stránka / Témy / Pobrežia a moria / Pobrežia a moria

Pobrežia a moria

Zmeniť jazyk
Topics: , ,
Ľudské činnosti spôsobujú bezprecedentné zmeny životného prostredia pobrežných a morských ekosystémov. Tlaky spôsobované rybolovom, znečisťovaním zo zdrojov na súši i na mori, urbanizáciou, stratou a degradáciou cenných biotopov a inváziou nepôvodných druhov na celom svete rastú. Všetky tieto vplyvy sa vplyvom klimatických zmien pravdepodobne ešte viac zosilnia.

Európa je obklopená štyrmi moriami: Stredozemným morom, Čiernym morom a Baltským morom a Severoatlantickým oceánom, ktorého súčasťou je Severné more. Európa vykonáva v Arktíde veľa námorných činností.

Ľudské činnosti sa často sústreďujú v pobrežných regiónoch, ktoré sú najmenej schopné tieto činnosti asimilovať a kde sú nepriaznivé účinky najviditeľnejšie. Medzi hlavné hrozby pre európske pobrežné oblasti patria znečisťovanie vody a eutrofizácia, strata biologickej rozmanitosti, rozvoj miest, zhoršovanie stavu krajiny a pobrežná erózia.

Moria a pobrežia Európy: zaujímavé skutočnosti

  • Morská oblasť patriaca do jurisdikcie členských štátov EÚ je väčšia ako celé suchozemské územie EÚ.
  • EÚ má pobrežie dlhé 68 000 km - viac ako trikrát dlhšie ako pobrežie Spojených štátov amerických a takmer dvakrát také dlhé ako pobrežie Ruska; s členskými štátmi EHP Islandom, Nórskom a Tureckom meria celkom 185 000 km.
  • Takmer polovica obyvateľstva EÚ žije menej ako 50 km od mora; väčšina je sústredená v mestských oblastiach pozdĺž pobreží. V roku 2001 žilo 70 mil. ľudí alebo 14 % všetkých obyvateľov EÚ do 500 km od pobrežia.
  • More je v Európe najobľúbenejšou dovolenkovou destináciou. 63% európskych dovolenkujúcich si za svoju dovolenkovú destináciu volia pobrežie. Odhaduje sa napríklad, že 8 až 10 miliónov rybárov sa venuje lovu rýb ako športu alebo pre potešenie, čím prispievajú európskemu odvetviu 8 až 10 mld. EUR ročne.
  • Ekonomický majetok do 500 metrov od mora má odhadovanú hodnotu 500 ž 1 000 mld. EUR.
  • Predpokladá sa, že verejné výdajvy EÚ na ochranu pobrežia pred rizikom erózie a záplav dosiahnu v období rokov 1999 až 2020 5,4 mld. EUR ročne.

 

[EK, 2006: Fakty a údaje o moriach (dostupné od 27. septembra 2010)]

O pobrežiach a moriach

Regional sea characteristics

Regionálne charakteristiky morí

Medzi európske moria patria Baltské more, Čierne more, severovýchodný Atlantik a Stredozemné more. Severovýchodný Atlantik zahŕňa aj Severné more, ale aj Arktické more, Barentsovo more, Írske more a Keltské more, Biskajský záliv a Iberské (pyrenejské) pobrežie.

Baltské more je polouzavreté a má nízku salinitu v dôsledku obmedzenej výmeny vody so severovýchodným Atlantickým oceánom a veľkého prítoku vody z riek. Tieto podmienky spôsobujú, že more je obzvlášť zraniteľné, pokiaľ ide o znečisťovanie živinami.

Čierne more je takisto polouzavreté; je to najväčšia vnútrozemská vodná nádrž s obmedzenou výmenou vody so Stredozemným morom. Jeho vody sú anoxické v hĺbkach od 150 do 200 metrov. Salinita povrchovej vody Čierneho mora je priemerná. Prevláda presvedčenie, že pod Čiernym morom sú zásoby ropy a zemného plynu, a preto tam prebieha prieskum ložísk ropy a plynu.

Stredozemné more je takisto polouzavreté, má vysokú salinitu v dôsledku vysokej rýchlosti odparovania a malým objemom vody z prítoku riek. Má obmedzenú výmenu vody s Atlantickým oceánom a Čiernym morom. Je to biologicky najrozmanitejšie more v Európe.

Severovýchodný Atlantik zahŕňa niekoľko morí a veľký klimatický gradient. Je to vysokoproduktívna oblasť, v ktorej sa nachádzajú najcennejšie rybolovné oblasti v Európe a veľa unikátnych biotopov a ekosystémov. Nachádzajú sa tam aj najväčšie zásoby ropy a zemného plynu v Európe.

Pobrežie je definované ako oblasť, kde sa stretáva pevnina s morom. V 24 pobrežných krajinách EHP je 560 000 km2 pobrežných zón, čo zodpovedá 13% celkovej plochy súše týchto krajín (podľa údajov z databázy krajinnej pokrývky CORINE Land Cover z roku 2000).

Hlboké more a dno mora tvoria rozsiahly a komplexný systém, ktorý je prepojený so zvyškom planéty výmenou hmoty, energií a biodiverzity. Fungovanie hlbokomorských ekosystémov je rozhodujúce pre globálne biogeochemické cykly, od ktorých závisí väčšina života na zemi a ľudská civilizácia. Nachádza sa v európskych a medzinárodných vodách Atlantického a Arktického oceánu. Za hlboké more sa obvykle považuje more, ktoré má hĺbku väčšiu ako 400 metrov.

Degradácia morských a pobrežných ekosystémov sa zaznamenala v Baltskom mori, Čiernom mori, Stredozemnom mori a severovýchodnom Atlantiku a v Arktickom oceáne. Činnosti, ktoré majú vplyv na životné prostredie, sú výsledkom plnenia našich bezprostredných ľudských potrieb, ale majú vplyv na rastlinné a živočíšne druhy a biotopy, ktoré sa vyvíjali počas tisícročí, ak nie niekoľkých miliónov rokov - niekedy je tento vplyv nezvratný.

Tieto aktivity súvisia s vysokou a stále rastúcou hustotou obyvateľstva pozdĺž európskeho pobrežia, rybolovom, znečistením z poľnohospodárstva, priemyselnými chemickými látkami, rozvojom cestovného ruchu, lodnou dopravou, infraštruktúrou obnoviteľných zdrojov energie a s ostatnými námornými činnosťami.

Konkrétne problémy:

  • Napriek obrovskému zlepšeniu v oblasti čistenia odpadových vôd, znečistenie živinami z difúznych zdrojov pochádzajúce z poľnohospodárstva zostáva hlavným problémom pobrežného a morského životného prostredia; urýchľuje rast fytoplanktónu a môže viesť k rozsiahlemu vyčerpaniu kyslíka.
  • Koncentrácie niektorých ťažkých kovov a perzistentných organických znečisťujúcich látok v morskej biote presahujú potravinové limity na vybraných miestach vo všetkých európskych moriach. Výskyt veľkých havarijných únikov ropy poklesol, ale úniky ropy z pravidelných činností, ako je doprava a rafinérie, sú stále významné. Tieto látky sa potom hromadia v potravinovom reťazci.
  • Invazívne druhy sa šíria prostredníctvom lodnej dopravy a akvakultúry a môžu mať devastačné dôsledky na ekosystémy a spoločnosť. Ročné hospodárske straty spôsobené invazívnymi vodnými druhmi sa celkovo odhadujú na viac ako 100 mld. USD.
  • Vo všetkých európskych moriach dochádza k neudržateľnému rybolovu, ktorý ohrozuje prežitie európskych zásob rýb. Používanie deštruktívnych rybárskych postupov - ako je lov pomocou vlečných sietí po dne – pokračuje. Vedľajšími úlovkami sú ryby, vtáky, cicavce a korytnačky a morské biotopy a ekosystémy trpia v dôsledku pákových účinkov. Rybolov môže zmeniť morský ekosystém.
  • Hoci sa ochrana morských a pobrežných biotopov a druhov prostredníctvom označovania pobrežných a morských miest za súčasť sústavy Natura 2000 zlepšuje, pokračuje pomaly a problematicky. Stav niektorých pobrežných a väčšiny námorných biotopov zostáva nevyhodnotený; 22% morských cicavcov hrozí vyhynutie.
  • Cestovný ruch zodpovedný za mestský rozvoj pozdĺž stredomorského pobrežia sa teraz stáva hnacou silou rozvoja aj na pobreží Čierneho mora.
  • Zmena klímy spôsobuje zvyšovanie teplôt na povrchu morí i zvyšovanie hladiny morí. V dôsledku týchto zmien menia morské a pobrežné druhy svoje geografické a sezónne rozloženie; správa rybného hospodárstva a prírodných biotopov sa bude musieť stále viac prispôsobovať týmto zmenám, aby sa zabezpečila trvalá udržateľnosť životného prostredia. Hodnota pH v oceánoch bude ďalej klesať v dôsledku zvyšovania koncentrácií CO2 v atmosfére. Zvyšovania teplôt a acidifikácia ohrozujú aj koralové útesy v zámorských územiach Európy, ktoré sú centrami biodiverzity.

Európske politiky

Riešenie environmentálnych problémov pobreží a morí Európy si vyžaduje politickú reakciu vo všetkých oblastiach politiky súvisiacich s vodou, prírodou, znečisťovaním, rybolovom, zmenou klímy a územným plánovaním. V minulosti sa tieto oblasti považovali za osobitné oblasti politiky, ale prijatím rámcovej smernice o námornej stratégii v roku 2008 sa využíva integrovaný prístup. Tento prístup riadenia berie do úvahy celý ekosystém a má za cieľ dosiahnutie dobrého stavu životného prostredia pre mnohé konkrétne aspekty životného prostredia. Rámcovej smernici o námornej stratégii pomáha rámcová smernica o vode, ktorá upravuje ekologický stav pobrežných a brakických vôd berúc do úvahy živiny, chemický a hydromorfologický tlak, ako aj smernica o biotopoch a smernica o vtáctve, ktoré stanovujú ciele ochrany pre niektoré morské a pobrežné biotopy a druhy.

Očakáva sa, že rozvoj námornej dopravy, poľnohospodárstva a cestovného ruchu bude pokračovať; dôležitým budúcim cieľom rámcovej smernice o námornej stratégii preto bude zabezpečiť prostredníctvom stratégií riadenia, aby bol tento rozvoj udržateľný z hľadiska životného prostredia. Tieto stratégie sa môžu podporiť prostredníctvom uplatňovania zásad plánovania v súlade s integrovaným riadením pobrežných zón a námorným priestorovým plánovaním.

Hoci je v rámcovej smernici o námornej stratégii stanovený cieľ pre stav zásob rýb v moriach, všetky aspekty rybného hospodárstva sú regulované v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva. V roku 2012 bude prijatá nová reforma.

Súvisiace prepojenia

  • Rámcová smernica o námornej stratégii vyžaduje, aby sa do roku 2020 dosiahol dobrý stav životného prostredia v morských vodách pre mnoho biologických prvkov vrátane rýb. Očakáva sa, že sa zníži zaťaženie a vplyvy znečisťovania morského životného prostredia.
  • Integrované riadenie pobrežných zón odporúča vypracovanie stratégií na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja pobrežia.
  • Námorné priestorové plánovanie je nástroj, na podporu vypracovania stratégií pre trvalo udržateľné využívanie morí spájaním viacerých používateľov mora.
  • Rámcová smernica o vode vyžaduje dosiahnutie dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu biologických a chemických prvkov v ústiach riek a na pobrežiach EÚ do roku 2015, a očakáva sa, že zníži zaťaženie a vplyvy znečistenia v ústiach riek a na pobrežiach. Zníži aj tlak spôsobovaný hydromorfologickými zmenami.
  • Smernica o nitrátoch je zameraná na znižovanie znečistenia dusičnanmi z poľnohospodárskej pôdy.
  • Smernica o čistení komunálnych odpadových vôd je zameraná na znižovanie znečistenia z čistiarni odpadových vôd a určitých odvetví.
  • Smernica EÚ o biotopoch a smernica o vtáctve (pozri právne predpisy EÚ o ochrane prírody) tvoria základ európskej politiky ochrany prírody. Smernica o biotopoch je postavená na dvoch pilieroch, a to na sústave chránených miest Natura 2000 a na systéme prísnej ochrany druhov.
  • Hrozbou zmeny klímy sa globálne zaoberá Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC). V Kjótskom protokole sú stanovené záväzné emisné ciele pre tie rozvinuté krajiny, ktoré ho ratifikovali, ako sú členské štáty EÚ. Prečítajte ďalšie informácie o politikách týkajúcich sa zmeny klímy.

Komentáre

Zaregistrujte sa teraz!
Zaslať notifikáciu o nových správach a produktov. Aktuálny počet odberateľov 33035. Frekvencia: 3 až 4 e-maily mesačne.
Archív notifikácií
Sledujte nás
 
 
 
 
 
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100