Osobné nástroje

ďalej
späť
body

Prejsť na obsah | Prejsť na navigáciu

Sound and independent information
on the environment

Nachádzate sa tu: Titulná stránka / Témy / Pobrežia a moria / Pobrežia a moria

Pobrežia a moria

Zmeniť jazyk
Topics: , ,
Ľudské činnosti spôsobujú bezprecedentné zmeny životného prostredia pobrežných a morských ekosystémov. Tlaky spôsobované rybolovom, znečisťovaním zo zdrojov na súši i na mori, urbanizáciou, stratou a degradáciou cenných biotopov a inváziou nepôvodných druhov na celom svete rastú. Všetky tieto vplyvy sa vplyvom klimatických zmien pravdepodobne ešte viac zosilnia.

Európa je obklopená štyrmi moriami: Stredozemným morom, Čiernym morom a Baltským morom a Severoatlantickým oceánom, ktorého súčasťou je Severné more. Európa vykonáva v Arktíde veľa námorných činností.

Ľudské činnosti sa často sústreďujú v pobrežných regiónoch, ktoré sú najmenej schopné tieto činnosti asimilovať a kde sú nepriaznivé účinky najviditeľnejšie. Medzi hlavné hrozby pre európske pobrežné oblasti patria znečisťovanie vody a eutrofizácia, strata biologickej rozmanitosti, rozvoj miest, zhoršovanie stavu krajiny a pobrežná erózia.

Moria a pobrežia Európy: zaujímavé skutočnosti

  • Morská oblasť patriaca do jurisdikcie členských štátov EÚ je väčšia ako celé suchozemské územie EÚ.
  • EÚ má pobrežie dlhé 68 000 km - viac ako trikrát dlhšie ako pobrežie Spojených štátov amerických a takmer dvakrát také dlhé ako pobrežie Ruska; s členskými štátmi EHP Islandom, Nórskom a Tureckom meria celkom 185 000 km.
  • Takmer polovica obyvateľstva EÚ žije menej ako 50 km od mora; väčšina je sústredená v mestských oblastiach pozdĺž pobreží. V roku 2001 žilo 70 mil. ľudí alebo 14 % všetkých obyvateľov EÚ do 500 km od pobrežia.
  • More je v Európe najobľúbenejšou dovolenkovou destináciou. 63% európskych dovolenkujúcich si za svoju dovolenkovú destináciu volia pobrežie. Odhaduje sa napríklad, že 8 až 10 miliónov rybárov sa venuje lovu rýb ako športu alebo pre potešenie, čím prispievajú európskemu odvetviu 8 až 10 mld. EUR ročne.
  • Ekonomický majetok do 500 metrov od mora má odhadovanú hodnotu 500 ž 1 000 mld. EUR.
  • Predpokladá sa, že verejné výdajvy EÚ na ochranu pobrežia pred rizikom erózie a záplav dosiahnu v období rokov 1999 až 2020 5,4 mld. EUR ročne.

 

[EK, 2006: Fakty a údaje o moriach (dostupné od 27. septembra 2010)]

O pobrežiach a moriach

Regional sea characteristics

Regionálne charakteristiky morí

Medzi európske moria patria Baltské more, Čierne more, severovýchodný Atlantik a Stredozemné more. Severovýchodný Atlantik zahŕňa aj Severné more, ale aj Arktické more, Barentsovo more, Írske more a Keltské more, Biskajský záliv a Iberské (pyrenejské) pobrežie.

Baltské more je polouzavreté a má nízku salinitu v dôsledku obmedzenej výmeny vody so severovýchodným Atlantickým oceánom a veľkého prítoku vody z riek. Tieto podmienky spôsobujú, že more je obzvlášť zraniteľné, pokiaľ ide o znečisťovanie živinami.

Čierne more je takisto polouzavreté; je to najväčšia vnútrozemská vodná nádrž s obmedzenou výmenou vody so Stredozemným morom. Jeho vody sú anoxické v hĺbkach od 150 do 200 metrov. Salinita povrchovej vody Čierneho mora je priemerná. Prevláda presvedčenie, že pod Čiernym morom sú zásoby ropy a zemného plynu, a preto tam prebieha prieskum ložísk ropy a plynu.

Stredozemné more je takisto polouzavreté, má vysokú salinitu v dôsledku vysokej rýchlosti odparovania a malým objemom vody z prítoku riek. Má obmedzenú výmenu vody s Atlantickým oceánom a Čiernym morom. Je to biologicky najrozmanitejšie more v Európe.

Severovýchodný Atlantik zahŕňa niekoľko morí a veľký klimatický gradient. Je to vysokoproduktívna oblasť, v ktorej sa nachádzajú najcennejšie rybolovné oblasti v Európe a veľa unikátnych biotopov a ekosystémov. Nachádzajú sa tam aj najväčšie zásoby ropy a zemného plynu v Európe.

Pobrežie je definované ako oblasť, kde sa stretáva pevnina s morom. V 24 pobrežných krajinách EHP je 560 000 km2 pobrežných zón, čo zodpovedá 13% celkovej plochy súše týchto krajín (podľa údajov z databázy krajinnej pokrývky CORINE Land Cover z roku 2000).

Hlboké more a dno mora tvoria rozsiahly a komplexný systém, ktorý je prepojený so zvyškom planéty výmenou hmoty, energií a biodiverzity. Fungovanie hlbokomorských ekosystémov je rozhodujúce pre globálne biogeochemické cykly, od ktorých závisí väčšina života na zemi a ľudská civilizácia. Nachádza sa v európskych a medzinárodných vodách Atlantického a Arktického oceánu. Za hlboké more sa obvykle považuje more, ktoré má hĺbku väčšiu ako 400 metrov.

Degradácia morských a pobrežných ekosystémov sa zaznamenala v Baltskom mori, Čiernom mori, Stredozemnom mori a severovýchodnom Atlantiku a v Arktickom oceáne. Činnosti, ktoré majú vplyv na životné prostredie, sú výsledkom plnenia našich bezprostredných ľudských potrieb, ale majú vplyv na rastlinné a živočíšne druhy a biotopy, ktoré sa vyvíjali počas tisícročí, ak nie niekoľkých miliónov rokov - niekedy je tento vplyv nezvratný.

Tieto aktivity súvisia s vysokou a stále rastúcou hustotou obyvateľstva pozdĺž európskeho pobrežia, rybolovom, znečistením z poľnohospodárstva, priemyselnými chemickými látkami, rozvojom cestovného ruchu, lodnou dopravou, infraštruktúrou obnoviteľných zdrojov energie a s ostatnými námornými činnosťami.

Konkrétne problémy:

  • Napriek obrovskému zlepšeniu v oblasti čistenia odpadových vôd, znečistenie živinami z difúznych zdrojov pochádzajúce z poľnohospodárstva zostáva hlavným problémom pobrežného a morského životného prostredia; urýchľuje rast fytoplanktónu a môže viesť k rozsiahlemu vyčerpaniu kyslíka.
  • Koncentrácie niektorých ťažkých kovov a perzistentných organických znečisťujúcich látok v morskej biote presahujú potravinové limity na vybraných miestach vo všetkých európskych moriach. Výskyt veľkých havarijných únikov ropy poklesol, ale úniky ropy z pravidelných činností, ako je doprava a rafinérie, sú stále významné. Tieto látky sa potom hromadia v potravinovom reťazci.
  • Invazívne druhy sa šíria prostredníctvom lodnej dopravy a akvakultúry a môžu mať devastačné dôsledky na ekosystémy a spoločnosť. Ročné hospodárske straty spôsobené invazívnymi vodnými druhmi sa celkovo odhadujú na viac ako 100 mld. USD.
  • Vo všetkých európskych moriach dochádza k neudržateľnému rybolovu, ktorý ohrozuje prežitie európskych zásob rýb. Používanie deštruktívnych rybárskych postupov - ako je lov pomocou vlečných sietí po dne – pokračuje. Vedľajšími úlovkami sú ryby, vtáky, cicavce a korytnačky a morské biotopy a ekosystémy trpia v dôsledku pákových účinkov. Rybolov môže zmeniť morský ekosystém.
  • Hoci sa ochrana morských a pobrežných biotopov a druhov prostredníctvom označovania pobrežných a morských miest za súčasť sústavy Natura 2000 zlepšuje, pokračuje pomaly a problematicky. Stav niektorých pobrežných a väčšiny námorných biotopov zostáva nevyhodnotený; 22% morských cicavcov hrozí vyhynutie.
  • Cestovný ruch zodpovedný za mestský rozvoj pozdĺž stredomorského pobrežia sa teraz stáva hnacou silou rozvoja aj na pobreží Čierneho mora.
  • Zmena klímy spôsobuje zvyšovanie teplôt na povrchu morí i zvyšovanie hladiny morí. V dôsledku týchto zmien menia morské a pobrežné druhy svoje geografické a sezónne rozloženie; správa rybného hospodárstva a prírodných biotopov sa bude musieť stále viac prispôsobovať týmto zmenám, aby sa zabezpečila trvalá udržateľnosť životného prostredia. Hodnota pH v oceánoch bude ďalej klesať v dôsledku zvyšovania koncentrácií CO2 v atmosfére. Zvyšovania teplôt a acidifikácia ohrozujú aj koralové útesy v zámorských územiach Európy, ktoré sú centrami biodiverzity.

Európske politiky

Riešenie environmentálnych problémov pobreží a morí Európy si vyžaduje politickú reakciu vo všetkých oblastiach politiky súvisiacich s vodou, prírodou, znečisťovaním, rybolovom, zmenou klímy a územným plánovaním. V minulosti sa tieto oblasti považovali za osobitné oblasti politiky, ale prijatím rámcovej smernice o námornej stratégii v roku 2008 sa využíva integrovaný prístup. Tento prístup riadenia berie do úvahy celý ekosystém a má za cieľ dosiahnutie dobrého stavu životného prostredia pre mnohé konkrétne aspekty životného prostredia. Rámcovej smernici o námornej stratégii pomáha rámcová smernica o vode, ktorá upravuje ekologický stav pobrežných a brakických vôd berúc do úvahy živiny, chemický a hydromorfologický tlak, ako aj smernica o biotopoch a smernica o vtáctve, ktoré stanovujú ciele ochrany pre niektoré morské a pobrežné biotopy a druhy.

Očakáva sa, že rozvoj námornej dopravy, poľnohospodárstva a cestovného ruchu bude pokračovať; dôležitým budúcim cieľom rámcovej smernice o námornej stratégii preto bude zabezpečiť prostredníctvom stratégií riadenia, aby bol tento rozvoj udržateľný z hľadiska životného prostredia. Tieto stratégie sa môžu podporiť prostredníctvom uplatňovania zásad plánovania v súlade s integrovaným riadením pobrežných zón a námorným priestorovým plánovaním.

Hoci je v rámcovej smernici o námornej stratégii stanovený cieľ pre stav zásob rýb v moriach, všetky aspekty rybného hospodárstva sú regulované v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva. V roku 2012 bude prijatá nová reforma.

Súvisiace prepojenia

  • Rámcová smernica o námornej stratégii vyžaduje, aby sa do roku 2020 dosiahol dobrý stav životného prostredia v morských vodách pre mnoho biologických prvkov vrátane rýb. Očakáva sa, že sa zníži zaťaženie a vplyvy znečisťovania morského životného prostredia.
  • Integrované riadenie pobrežných zón odporúča vypracovanie stratégií na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja pobrežia.
  • Námorné priestorové plánovanie je nástroj, na podporu vypracovania stratégií pre trvalo udržateľné využívanie morí spájaním viacerých používateľov mora.
  • Rámcová smernica o vode vyžaduje dosiahnutie dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu biologických a chemických prvkov v ústiach riek a na pobrežiach EÚ do roku 2015, a očakáva sa, že zníži zaťaženie a vplyvy znečistenia v ústiach riek a na pobrežiach. Zníži aj tlak spôsobovaný hydromorfologickými zmenami.
  • Smernica o nitrátoch je zameraná na znižovanie znečistenia dusičnanmi z poľnohospodárskej pôdy.
  • Smernica o čistení komunálnych odpadových vôd je zameraná na znižovanie znečistenia z čistiarni odpadových vôd a určitých odvetví.
  • Smernica EÚ o biotopoch a smernica o vtáctve (pozri právne predpisy EÚ o ochrane prírody) tvoria základ európskej politiky ochrany prírody. Smernica o biotopoch je postavená na dvoch pilieroch, a to na sústave chránených miest Natura 2000 a na systéme prísnej ochrany druhov.
  • Hrozbou zmeny klímy sa globálne zaoberá Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC). V Kjótskom protokole sú stanovené záväzné emisné ciele pre tie rozvinuté krajiny, ktoré ho ratifikovali, ako sú členské štáty EÚ. Prečítajte ďalšie informácie o politikách týkajúcich sa zmeny klímy.

Geographic coverage

Greece Poland Romania Portugal Spain United Kingdom Netherlands Belgium Germany France Czech Republic Italy Cyprus Estonia Latvia Lithuania Finland Hungary Bulgaria Malta Denmark Iceland Switzerland Sweden Austria Luxembourg Ireland Liechtenstein Slovakia Norway Slovenia

Komentáre

Predplatné
Registrácia na odber našich správ (v tlačenej a/alebo elektronickej podobe) a štvrťročného elektronického spravodajcu.
Sledujte nás
 
 
 
 
 
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100