Ekologická voľba: politici, investori a spotrebitelia...

Zmeniť jazyk
Article Publikované 30. 09. 2016 Posledná zmena 30. 09. 2016 17:05
Existuje široký výber možností dopravy: od pešej chôdze a elektrických vozidiel po masívne nákladné lode a vysokorýchlostné vlaky. Výber spôsobu dopravy ovplyvňujú rôzne faktory vrátane ceny, vzdialenosti, dostupnosti infraštruktúry a pohodlia. Uprednostňovaným spôsobom osobnej prepravy v Európe je jazda autom. Niektoré možnosti dopravy sú však ekologickejšie ako iné. Ako sa rozhodnúť pre ekologickejšie možnosti?

 Image © Catarina Rogado (My City / EEA)

Dopravný sektor poskytuje súčasnej spoločnosti základnú službu, ktorá významne prispieva ku kvalite života. V niektorých prípadoch sa doprava podieľa na uspokojovaní základných životných potrieb, ako je napríklad rozvoz potravín a dochádzanie do zamestnania či do školy. Inokedy zjednodušuje trávenie voľného času. Vplyv cesty na životné prostredie a ľudské zdravie závisí od zvoleného spôsobu dopravy. V mnohých prípadoch máme na výber.

Pouvažujme o príklade dochádzania do zamestnania vzdialeného 5 km. K dispozícii môže byť niekoľko možností: jazda na bicykli, jazda jednej osoby v športovom vozidle s dieselovým motorom (SUV), spoločná jazda niekoľkých kolegov v jednom aute či verejná doprava. Určité možnosti budú vždy ekologickejšie než iné. Zároveň nebudú všetky možnosti vždy dostupné pre každého. Napríklad náročný terén bez cyklotrasy a za daždivého počasia priláka len dobrodružných cyklistov v dobrej fyzickej forme. Podobne sa ľudia spoja a využijú jedno elektrické vozidlo len v prípade splnenia určitých podmienok, napríklad dostupnosti nabíjacích staníc a existencie skupiny osôb, ktorá sa združí na tento účel.

Sektor dopravy zahŕňa viacero zúčastnených strán od plánovačov miest a výrobcov vozidiel po cestujúcich. V záujme uľahčenia prechodu k ekologickému a udržateľnému dopravnému systému sa každá z nich musí zapojiť a nesmie sa báť spochybniť jednotlivé aspekty súčasného dopravného systému. Niektoré z položených otázok nás môžu priviesť k zamysleniu sa nad modelmi spotreby a životným štýlom – nad tým, čo považujeme za nutné a čo len za príjemný doplnok.

Európska podpora pre dopravu bez uhlíka

Doprava v Európe je v súčasnosti naďalej veľmi závislá od ropy a zároveň sa predáva stále viac osobných áut, pričom väčšina z nich jazdí na naftový pohon. Európa sa musí zbaviť závislosti od fosílnych palív.

Budúcnosť európskeho dopravného sektora určuje viacero politických dokumentov EÚ vrátane Stratégie Európa 2020, plánu prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 a plánu jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (tzv. biela kniha o doprave z roku 2011).

Jasne sa v nich vymedzujú výzvy, ktorým čelí dopravný sektor: rozvoj konkurencieschopného dopravného systému, zníženie európskej závislosti od dovážanej ropy a zníženie emisií uhlíka z dopravy o 60 % do roku 2050 (v porovnaní s úrovňou v roku 1990) a zároveň sa podporuje rast a zamestnanosť.

Európska únia vyčlenila finančné prostriedky na tento účel. Presnejšie sa predpokladá, že takmer 20 % financií v rámci európskej politiky súdržnosti (približne 70 miliárd EUR v období rokov 2014 – 2020) podporí dopravné investície. Viac ako polovica tejto sumy sa vynaloží na prechod k energeticky účinnej a dekarbonizovanej doprave.

Jazdiť alebo nejazdiť?

Európania z rôznych vekových skupín a členských štátov síce uprednostňujú rôzne spôsoby dopravy, zdá sa však, že najobľúbenejšie sú autá. Podľa prieskumu Eurobarometra o mestskej mobilite polovica Európanov použije auto každý deň ako vodič alebo ako cestujúci. Používanie automobilov sa však líši v jednotlivých členských štátoch. Autom jazdí každý deň osem z desiatich respondentov prieskumu na Cypre a menej ako štvrtina respondentov v Maďarsku.

Miera každodenného používania verejnej dopravy je pomerne vysoká v Maďarsku, Českej republike, Estónsku a Lotyšsku. Na Cypre tri štvrtiny respondentov nikdy nejazdia verejnou dopravou. V Holandsku, Dánsku a Fínsku je veľmi rozvinutá cyklistika – každý deň tam jazdí na bicykli 43 %, 30 % a 28 % respondentov.

Nie je prekvapivé, že v krajinách s vysokou mierou každodenného využívania áut sa menej často využíva verejná doprava a bicykle. Rovnako neprekvapí, že najväčšiu skupinou Európanov, ktorí používajú verejnú dopravu aspoň raz za deň, tvoria mladí ľudia vo veku 15 – 24 rokov.

Otázka teda znie, ako priviesť Európanov k voľbe ekologickejších spôsobov dopravy.

Budúcnosť osobných áut: spoločné využívanie a elektrina?

Pri znižovaní vplyvu dopravy na životné prostredie a zdravie môžu do určitej miery pomôcť čistejšie palivá a vyššia palivová úspornosť. Finančné príspevky Európskej únie a členských štátov dlhodobo podporujú výskum alternatívnych palív, ktorý priniesol mnohé zlepšenia palivovej úspornosti a motorov. Rovnako je potrebné rozvíjať bežné normy a rozsiahlu infraštruktúru na čerpanie pohonných hmôt s cieľom podnietiť širšie využívanie čistejších palív. Je pravdepodobné, že tí, ktorí si kupujú autá a používajú ich, si zvolia vozidlo s alternatívnym palivom, ak budú mať istotu, že si nabijú auto alebo načerpajú palivo a nebude im hroziť riziko zastavenia uprostred cesty bez paliva.

Európska únia vypracovala súhrnnú stratégiu alternatívnych palív, ktorá zahŕňa všetky druhy dopravy, aby uľahčila budovanie infraštruktúry (napr. nabíjacích staníc po celej Európe) a prijatie spoločných technických špecifikácií (napr. spoločného zástrčkového štandardu na nabíjanie). Táto stratégia je zhrnutá v oznámení s názvom Ekologická energia pre dopravu.

Spotreba energie veľkého plavidla sa veľmi líši od spotreby kompaktného elektrického auta určeného na krátke trasy v centre mesta, a to podľa dĺžky naplánovanej trasy. Z uvedených rozdielov vyplýva, že je potrebné vytvoriť komplexný mix alternatívnych palív.

Predpokladá sa, že aj rozvoj trhu s alternatívnymi palivami, vrátane investícií do ich infraštruktúry, podporí hospodárstvo a tvorbu nových pracovných miest. Podľa výskumu Európskej nadácie pre klímu by ekologické autá mohli v EÚ vytvoriť do roku 2025 ďalších 700 000 pracovných miest. Okrem toho trh s alternatívnymi palivami by mohol významne znížiť závislosť EÚ od ropy, a tým aj hospodárske riziká súvisiace s výkyvmi jej dodávok.

Výmena súčasných vozidlových parkov za efektívnejšie modely potrvá istý čas. Výmena lietadiel, vlakov a lodí bude vzhľadom na ich dlhšiu životnosť trvať ešte dlhšie než pri osobných a nákladných autách. Pokiaľ ide o osobné autá, zaujímavú alternatívu modelu „jedno auto na každú domácnosť“, najmä v prípade obyvateľov miest, predstavuje car-sharing, ktorý by tiež mohol zrýchliť výmenu vozidlového parku. Car-sharing môže priniesť používateľom úspory, keďže náklady na vlastníctvo auta (nákup, údržbu, poistenie atď.) by si rozdelila skupina používateľov. Vďaka tomuto systému by sa mohol znížiť počet vozidiel zaparkovaných v mestách. Ani auto by sa už nemalo vnímať ako symbol spoločenského postavenia, ako to bolo doteraz.

Vyššie zdanie tých spôsobov dopravy, ktoré viac znečisťujú?

Ceny môžu byť pre používateľov ďalším stimulom smerujúcim k ekologickej doprave. Dane uplatňované na tie spôsoby dopravy, ktoré spôsobujú väčšie znečistenie, zvyšujú ich cenu a pravdepodobne povedú k zníženiu dopytu. Opačne to platí pre ekologickejšie možnosti: zníženie daní môže prilákať viac používateľov k čistejšej doprave. Viac ako polovica Európanov je presvedčená, že najlepšou cestou k zlepšeniu cestovania v mestách sú nižšie ceny a lepšia verejná doprava.

V porovnaní s ostatnými spôsobmi dopravy sú dane z pohonných hmôt pre cestnú dopravu v EÚ už teraz veľmi vysoké. Rôzne druhy palív pre cestné vozidlá však majú rôzne daňové sadzby, čo ovplyvňuje zloženie vozidlového parku. Napríklad nižšie dane a ďalšie stimuly týkajúce sa nafty viedli k významnému zvýšeniu počtu predaných dieselových motorových vozidiel. Dieselové vozidlá možno prispeli k zníženiu emisií skleníkových plynov, ich nepriama podpora a rastúce používanie sa však podieľajú na znečistení vzduchu v Európe.

V sektore dopravy sú bežné subvencie a daňové úľavy. Niektoré podporujú ekologickejšie možnosti, ako je napríklad verejná doprava, iné – napríklad priaznivejšie daňové podmienky pre podnikové autá alebo daňové výnimky pre palivá používané v medzinárodnej leteckej a lodnej doprave – vedú k širšiemu používaniu áut alebo zvýšeniu spotreby fosílnych palív. Celkový vplyv môže byť opäť významný. Napríklad v Nemecku, ktoré je najväčším európskym trhom s autami, podniky v roku 2014 zaregistrovali približne 64 % nových vozidiel.

Veľká obľuba elektrických vozidiel v Holandsku a Nórsku úzko súvisí s veľkým počtom stimulov ponúkaných budúcim kupujúcim. Lenže keď prestanú stimuly, spotrebitelia sa jednoducho vrátia späť k spaľovacím motorom. 1. januára 2016 sa v Holandsku zmenili daňové predpisy pre hybridné vozidlá s možnosťou napojenia na elektrickú sieť a hybridné vozidlá. Táto zmena viedla k podstatnému a okamžitému poklesu predaja elektrických áut. Podobne spotrebitelia reagovali v ďalších krajinách vrátane Dánska.

Prinútiť používateľov, aby platili za infraštruktúru

Ďalším účinným nástrojom ovplyvnenia ceny za dopravu a následne dopytu je spoplatnenie používania infraštruktúry. V Európe existujú rôzne spôsoby spoplatnenia cestnej infraštruktúry. Mýtne často tvorí cena za prejdenú vzdialenosť, zatiaľ čo známky umožňujú vozidlu využívať cestnú infraštruktúru danej krajiny v stanovenej lehote.

V roku 2015 bolo v 27 krajinách EÚ zavedený určitý druh cestných poplatkov pre ťažké úžitkové vozidlá (napr. nákladné autá a autobusy). V európskej smernici o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (Eurovignette) sa stanovujú poplatky používateľov ciest za takéto vozidlá. Regionálne a národné orgány môžu zdokonaliť spoplatnenie infraštruktúry tak, že prejdú od známok k elektronickému mýtnemu. Širšie a systematickejšie uplatňovanie spravodlivých a účinných nástrojov založených na zásade znečisťovateľ/používateľ platí usmerní používateľov, aby si vyberali udržateľnejšie spôsoby dopravy.

Orgány verejnej moci tiež hrajú zásadnú úlohu pri zabezpečení prepojenia rôznych dopravných systémov (napríklad železničnej a leteckej dopravy) a interoperability (napríklad aby nebolo nutné kupovať si samostatné cestovné lístky), ako aj konzistentnosti cenových signálov. Budúci systém mobility pomáhajú formovať aj regulačné a finančné právomoci verejných orgánov. Tieto orgány môžu napríklad zabezpečiť, aby sa vo všetkých infraštruktúrnych plánoch pamätalo na dekarbonizáciu a adaptáciu na zmenu klímy. Orgány verejnej moci tiež môžu uľahčiť spoluprácu medzi rôznymi zúčastnenými stranami, rozšíriť výmenu know-how a inovatívnych nápadov, ako aj pomôcť rôznym prevádzkovateľom, aby sa pripravili na dôsledky zmeny klímy a dokázali sa s nimi vyrovnať. Väčšia interoperabilita medzi európskymi železničnými dopravcami by mohla vytvoriť príležitosť na presunutie väčšieho objemu nákladu do tohto ekologickejšieho spôsobu dopravy.

Doprava je komplexné odvetvie s rôznymi verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami, ako sú napríklad poskytovatelia infraštruktúry a služieb v rôznych spôsoboch dopravy, výrobcovia vozidiel, regulátori a napokon používatelia. Mnohé zainteresované strany vnímajú len časť systému. Okrem toho doprava si vyžaduje viaceré nákladné a dlhodobé investície do infraštruktúry, lietadiel, vlakov, lodí a ďalších dopravných prostriedkov. Veľká časť týchto investícií pochádza z verejných fondov.

Dekarbonizácia dopravného sektora ovplyvní všetkých Európanov a celé hospodárstvo. Energetický sektor v EÚ sa bude musieť prispôsobiť zmenám v dopyte. Napríklad častejšie používanie elektrických vozidiel by zvýšilo dopyt po elektrine. Navyše sa predpokladá, že dekarbonizácia odvetvia dopravy ovplyvní sektor ropných rafinérií a zároveň ponúkne nové príležitosti v oblasti alternatívnych palív. To všetko môže podporiť konkurencieschopnosť Európy a umožniť európskym výrobcom, aby vyvíjali a vyvážali špičkové dopravné technológie.

Inteligentná a inovatívna mobilita

Časť dopytu po mobilite vyplýva zo životného štýlu a návykov. Vďaka rastúcim príjmom čoraz viac Európanov cestuje do rôznych častí sveta za prácou i oddychom. Pred 50 rokmi predstavovala cesta lietadlom nezabudnuteľný zážitok pre pár ľudí. Dnes už je to bežná vec. To isté platí pre vlastníctvo auta, aj keby to znamenalo, že súkromné auto bude stáť väčšinu času nevyužité. Spotrebné návyky sa priebežne menia a budú sa meniť aj v budúcnosti. Zmena klímy môže spôsobiť, že sa v turistickej ponuke objavia nové destinácie, napríklad za polárnym kruhom. Môžeme sa však rozhodnúť aj pre ekologickejšie riešenia.

Pod vplyvom inovatívnych riešení sa môže zmeniť niektorý zo spotrebných návykov a zároveň sa môže uspokojiť potreba mobility. Inovácie nezahŕňajú len návrhy motorov a zlepšenie energetickej efektívnosti, ale aj nové modely podnikania a vlastníctva. Vo svete plnom turistických ciest môžu podnikatelia hľadať alternatívy ekologického cestovného ruchu, ako sú napríklad prázdniny na bicykli a pod stanom v Európe.

Sieť ciest vyhradených pre cyklistov pravdepodobne presvedčí ľudí, ktorí dochádzajú do práce a sviatočných vodičov, aby sa rozhodli pre bicykel. Niektoré európske krajiny už zavádzajú cyklistické siete, ktorí prekračujú hranice mestských centier. Nemecko nedávno otvorilo prvý úsek budúcej 100 km cyklodiaľnice spájajúcej 10 miest a štyri univerzity v oblasti Porýnia. Cyklistická diaľnica bude úplne bez áut a bude vybudovaná prevažne na nepoužívaných železničných tratiach. Podľa niektorých odhadov sa predpokladá, že cyklistická diaľnica zníži dopravnú záťaž v tejto oblasti až o 50 000 áut denne.

Inovácia by tiež mohla pomôcť zlepšiť nákladnú logistiku a všeobecne cestnú dopravu. Mnohé nákladné autá nie sú na spiatočnej ceste plne vyťažené, takže zlepšenie prevádzkovej logistiky by mohlo znížiť počet jázd naprázdno a následne aj množstvo nákladných automobilov na cestách. Skupina nákladných vozidiel s automatickým riadením precestovala 2 000 km po Európe. Autá s automatickým riadením už sú na ceste. Predpokladá sa, že reguláciou rýchlosti znížia spotrebu paliva. Mohli by tiež rozšíriť potreby mobility niektorých sociálnych skupín, ako sú napríklad deti a seniori. Mohli by sa vybudovať inteligentné dopravné systémy, ktoré by zabránili dopravným nehodám, znížili spotrebu paliva a obmedzili dopravné zápchy.

Inteligentná mobilita môže kombinovať rôzne spôsoby a možnosti (verejná doprava, car-sharing, služby požičovní áut, taxíky a systém pre cyklistov) na uspokojenie potrieb mobility s využitím IT aplikácií a inteligentnej fakturácie.

Inovácie a výskum sa nepochybne stanú jednou z hybných síl prechodu k inteligentnejšej a ekologickejšej mobilite. A na čo by sme sa mali zamerať potom? Trojkolky na slnečný pohon, plachetnice a solárne panely na plavidlách alebo poskytovanie prvej pomoci prostredníctvom dronov?

Geographic coverage

Austria, Belgium, Bulgaria, Croatia, Cyprus, Czech Republic, Denmark, Estonia, Finland, France, Germany, Greece, Hungary, Iceland, Ireland, Italy, Latvia, Liechtenstein, Lithuania, Luxembourg, Malta, Netherlands, Norway, Poland, Portugal, Romania, Slovakia, Slovenia, Spain, Sweden, Switzerland, Turkey, United Kingdom
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100