Doprava v Európe: hlavné fakty a trendy

Zmeniť jazyk
Article Publikované 30. 09. 2016 Posledná zmena 06. 12. 2016 15:20
Dopyt po preprave cestujúcich i tovaru napriek dočasnému spomaleniu neustále rastie a podľa predpokladov sa bude ďalej zvyšovať. Preto sa v Európe predáva čoraz viac áut, pričom väčšina z nich je na naftový pohon. Účinnosť motorov sa síce neustále zvyšuje, ale pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov, rast automobilovej dopravy zároveň vyvoláva obavy.

Európa je prepojená sieťou ciest, železničných tratí, vnútrozemských vodných ciest, vnútrozemských a námorných prístavov, letísk a železnično-cestných terminálov. Bez ciest a železničných tratí druhej triedy tvorí samotnú transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T) viac ako 138 000 km železničných tratí, 136 700 km ciest a 23 506 km vnútrozemských vodných ciest. V roku 2014 využilo leteckú dopravu v Európe približne 879 miliónov cestujúcich, z toho 73 miliónov prešlo cez londýnske letisko Heathrow. V prístavoch EÚ sa spracovalo približne 3,8 miliardy ton tovaru, z toho 10 % v Rotterdame.

Viac nákladu i cestujúcich

V porovnaní s 90. rokmi minulého storočia sa významne zvýšil objem tovaru, a to napriek relatívnemu poklesu v dôsledku hospodárskej recesie v roku 2008. Veľký podiel na tomto zvýšení má cestná doprava, ktorá sa v roku 2013 podieľala 49 % na celkovom objeme prepraveného tovaru v EÚ, a v menšej miere námorná a železničná doprava. Cestná doprava však emituje podstatne viac oxidu uhličitého (CO2) na kilometer než ostatné spôsoby dopravy, ako je napríklad železničná alebo vnútrozemská lodná doprava.

Podobne sa v EÚ v období rokov 2000 až 2013 zvýšil dopyt po osobnej doprave (meria sa v osobokilometroch) o viac ako 8 %, pričom najprudší rast zaznamenala letecká doprava. Občania EÚ v roku 2013 precestovali približne 12 850 km na osobu, z toho viac ako 70 % autom, čo predstavuje 5 % zvýšenie oproti roku 2000.

Viac áut na cestách

V dôsledku uvedeného rastu cestná doprava v súčasnosti spotrebuje takmer tri štvrtiny energie použitej na dopravu v EÚ. Predaj nových osobných áut v EÚ v roku 2015 vzrástol o 9 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom a zaregistrovalo sa 13,7 milióna nových áut.

Najnovšie údaje poukazujú na rastúcu spotrebu nafty v cestnej doprave, a to z 52 % celkovej spotreby cestných pohonných hmôt v roku 2000 na 70 % v roku 2014. Podobne viac ako polovicu vozidiel predaných v Európe tvoria naftové vozidlá, čo zodpovedá 52 % predaja za rok 2015. Podiel predaných naftových motorov sa v jednotlivých krajinách líši: od 71 % v Írsku a Luxembursku po 29 % v Holandsku a 28 % v Dánsku. Väčšie vozidlá oveľa častejšie využívajú naftový pohon a v uplynulých štyroch desaťročiach sa zvýšila priemerná hmotnosť osobných automobilov, predovšetkým z dôvodu spotrebiteľských preferencií a lepších bezpečnostných štandardov. Ťažšie automobily majú tendenciu spotrebovať viac paliva a emitovať viac skleníkových plynov a znečisťujúcich látok.

Na európskom trhu sú v súčasnosti k dispozícii rôzne druhy elektrických vozidiel. Niektoré sa pri pohone vozidla úplne spoliehajú na elektrickú batériu, iné používajú kombináciu elektrického pohonu a hybridného benzínového alebo naftového pohonu.

V EÚ sa predáva stále viac hybridných a elektrických batériových vozidiel. Zatiaľ tvoria len 1,3 % všetkých nových predaných áut, v niektorých krajinách sa však elektrické vozidlá stávajú čoraz bežnejšími. Podľa predbežných údajov tvoria elektrické alebo hybridné vozidlá s možnosťou napojenia na elektrickú sieť 12 % nových áut predaných v roku 2015 v Holandsku a 8 % v Dánsku. Pokiaľ ide o čisto elektrické vozidlá, najväčší počet registrácií bol zaznamenaný vo Francúzsku (viac ako 17 650 vozidiel), Nemecku (viac ako 12 350 vozidiel) a v Spojenom kráľovstve (viac ako 9 900 vozidiel). Stále bežnejšie sú elektrické dvojkolesové vozidlá, najmä pri cestovaní v mestských oblastiach.

Veľkú úlohu pri výbere druhu kúpeného vozidla spotrebiteľom hrajú finančné stimuly, ako sú subvencie alebo priaznivejšie daňové podmienky (napr. bezplatné parkovanie v centre mesta, možnosť riadiť v pruhoch vyradených pre autobusy, bezplatné mýtne, nižšie dane z pohonných hmôt, registračné poplatky).

Doprava a emisie skleníkových plynov

Motorové vozidlá potrebujú na pohyb energiu vytvorenú z paliva (napr. z benzínu, nafty, elektriny, zemného plynu alebo biopalív). Spaľovaním fosílnych palív v motoroch pri vysokej teplote sa však do ovzdušia uvoľňujú znečisťujúce látky a CO2.

Dopyt po preprave úzko súvisí s hospodárskou činnosťou: v obdobiach rastu sa zvyšuje výkon hospodárstva, prepravuje sa viac tovaru a cestuje viac ľudí. Hospodárska recesia v roku 2008 viedla k zníženiu dopytu po preprave a v nasledujúcich rokoch aj k zníženiu emisií skleníkových plynov z tohto sektora. Napriek obdobiu spomalenia boli celkové emisie z dopravy v EÚ v roku 2014 o 20 % ([1]) vyššie než v 90. rokoch minulého storočia.

V roku 2014 pochádzala z dopravy približne jedna štvrtina celkového objemu emisií skleníkových plynov v EÚ ([2]). Podľa predbežných údajov tvorili emisie z osobných áut 44 % emisií sektora dopravy a emisie z ťažkých úžitkových vozidiel a autobusov ďalších 18 %.

Emisie z rôznych spôsobov dopravy sa významne líšili v čase. Za uvedené obdobie sa takmer zdvojnásobili emisie z medzinárodnej leteckej dopravy a  z cestnej dopravy vzrástli o 17 %. Emisie železničnej dopravy a vnútrozemskej plavby sa za uvedené obdobie znížili o viac ako 50 % a takmer 37 %.

Ciele zníženia

Európska únia si sama stanovila niekoľko cieľov v záujme zníženia emisií skleníkových plynov z dopravy. Európska komisia v bielej knihe uverejnenej v roku 2011 stanovila cieľ 60 % zníženia oproti úrovni z 90. rokov minulého storočia, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2050. Znamená to, že súčasná úroveň sa musí znížiť o dve tretiny.

Doprava musí tiež  prispievať k celkovým cieľom znižovania emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2020 a 2030. Cieľ na rok 2030 sa čiastočne dosiahne prostredníctvom schémy obchodovania s emisnými kvótami EÚ (EU ETS). Tento údaj síce zahŕňa emisie z leteckej dopravy, neobsahuje však emisie ostatných druhov dopravy. To znamená, že s výnimkou vnútroeurópskej leteckej dopravy budú musieť zvyšné spôsoby dopravy prispieť k dosiahnutiu cieľa 30 % zníženia emisií pre sektory vylúčené z EU ETS ([3]).

V záujme zníženia emisií skleníkových plynov v sektoroch, ktoré nie sú súčasťou systému ETS, sa celkové úsilie EÚ rozdelí medzi jednotlivé členské štáty. Každá krajina sa potom rozhodne, ako dosiahne svoj národný cieľ. Ide o tzv. rozhodnutie o spoločnom úsilí, ktoré prispeje k 30 % zníženiu emisií do roku 2030. V súčasnosti vytvorí doprava približne jednu tretinu emisií skleníkových plynov zo sektorov, ktoré nie sú súčasťou systému ETS.

Sektor dopravy v EÚ závisí od ropy pre 94 % pohonných hmôt, pričom 90 % ropy sa dováža. Tým sa EÚ stáva zvlášť zraniteľnou v dôsledku nestability a zmien na celosvetovom trhu s energiou. Prerušenie dodávok energie by mohlo vážne oslabiť hospodárstvo a zhoršiť kvalitu života v EÚ. V tejto súvislosti si EÚ stanovila cieľ znížiť spotrebu ropy v doprave (vrátane námorných palív) o 70 % do roku 2050 v porovnaní s úrovňou v roku 2008.

Všetky uvedené ciele si vyžadujú spoľahlivé a účinné systémy monitorovania a merania pokroku. Európska environmentálna agentúra pomáha zhodnotiť pokrok prostredníctvom súborov údajov, ukazovateľov a správ vrátane výročnej správy o doprave a životnom prostredí TERM.

Oxid uhličitý z áut a úžitkových vozidiel

Európska únia prijala prísnejšie záväzné ciele týkajúce sa priemerných emisií CO2 nových osobných áut a úžitkových vozidiel, aby pomohla znížiť celkové emisie skleníkových plynov. Do roku 2015 museli nové autá zaregistrované v EÚ dosiahnuť cieľ priemerných emisií na úrovni 130 gramov CO2 na kilometer (g CO2/km). Tento cieľ bol dosiahnutý dva roky pred termínom. Podľa najnovších údajov agentúry EEA emitovali nové autá zaregistrované v roku 2015 priemerne 119,6 g CO2/km. Ďalší cieľ na rok 2021 je stanovený na úroveň 95 g CO2/km.

Podobné ciele sú stanovené pre ľahké úžitkové vozidlá. Nové úžitkové vozidlá zaregistrované v EÚ musia dosiahnuť ciele priemerných emisií 175 g CO2/km do roku 2017 a 147 g CO2/km do roku 2020. Cieľ na rok 2017 bol dosiahnutý vo štvorročnom predstihu. Priemerné emisie nových úžitkových vozidiel v roku 2015 dosiahli úroveň 168,2 g CO2/km.

Z výsledkov oficiálnych testov vyplýva, že sa zvyšuje energetická účinnosť vozidiel a znižuje znečisťovanie. Existujú však určité pochybnosti o spôsobe merania emisií. Ciele stanovené v právnych predpisoch EÚ vychádzajú z normalizovaného postupu, ktorý je nutný na porovnanie rôznych modelov v čase. Postup testovania, ktorý sa v súčasnosti používa v EÚ (nový európsky jazdný cyklus), bol zavedený v roku 1970 a naposledy aktualizovaný v roku 1997. Neodráža už skutočné jazdné podmienky. Doprava v Európe sa od tej doby značne zmenila, vozidlá sú ťažšie a rýchlejšie a cesty preplnenejšie. Súčasný postup tiež poskytuje výrobcom väčšiu flexibilitu testovacích parametrov, ako sú napríklad hmotnosť vozidla, tlak v pneumatikách a úpravy bŕzd. V dôsledku kombinácie všetkých uvedených faktorov majú autá a úžitkové vozidlá tendenciu emitovať na cestách podstatne väčšie objemy oxidu uhličitého než v laboratóriu v rámci súčasného testovacieho postupu. Podľa výskumu Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT) sú skutočné celosvetové emisie CO2 až o 40 % vyššie než emisie namerané v laboratóriách.

Európska komisia reagovala na uvedené nedostatky a v januári 2016 navrhla viacero zmien platného rámca typového schvaľovania vozidiel. Cieľom zmien je posilniť nezávislosť testovania a zlepšiť presadzovanie a dohľad nad trhom. V budúcnosti sa tiež zavedie nový postup testovania emisií známy ako celosvetový harmonizovaný skúšobný postup pre ľahké úžitkové automobily (WLTP), aby laboratórne výsledky lepšie vyjadrovali skutočné správanie vozidla na ceste. O dátume zavedenia tohto systému však ešte treba rozhodnúť. Tento systém by mal pomôcť zabezpečiť presnejšie vykazovanie údajov o emisiách a palivách, ktoré tiež poslúži ako lepšie usmernenie pre spotrebiteľov a pomôže im pri prijímaní informovaných rozhodnutí.

Látky znečisťujúce ovzdušie

Sektor dopravy v EÚ v roku 2013 prispel 13 % k celkovým emisiám častíc PM10 a 15 % k emisiám tuhých častíc PM2,5. Zatiaľ čo výfukové emisie z vozidiel od roku 1990 klesajú vďaka technologickým zdokonaleniam vozidiel, ako sú napríklad časticové filtre, zvyšujú sa nevýfukové emisie tuhých častíc vznikajúcich opotrebovaním bŕzd a pneumatík. Nevýfukové zdroje tvoria v súčasnosti veľkú časť celkových emisií tuhých častíc z vozidiel – približne polovicu častíc PM10 a tretinu tuhých častíc PM2,5. Okrem toho ďalších 15 % k celkovému objemu emisií tuhých častíc PM2,5 v EÚ pridáva medzinárodná lodná doprava v európskych moriach. Je to problém najmä vo veľkých prístavných mestách.

Dve najdôležitejšie látky, ktorými cestná doprava znečisťuje ovzdušie, sú oxid dusičitý (NO2) a jemné tuhé častice (PM2,5). Európska únia prijala tzv. euronormy pre rôzne látky znečisťujúce ovzdušie, vrátane NOx a PM, aby obmedzila výfukové emisie z osobných áut. V euronormách sú stanovené rôzne limity pre benzínové a naftové vozidlá podľa jednotlivých znečisťujúcich látok, ktoré sa v priebehu času sprísňujú. Napríklad naftové vozidlo testované podľa najnovšej technológie Euro 6 smie emitovať len 3 % množstva tuhých častíc, ktoré mohlo emitovať naftové vozidlo testované pred 20 rokmi podľa normy Euro 1.

Uvedené normy majú zásadný význam na znižovanie znečistenia ovzdušia z dopravy. Od roku 2000 sa významne znížili emisie oxidov dusíka (NOx) ([4]) z benzínových áut, naftové autá však podobný pokles nezaznamenali.

Naftové motory bez účinného dočisťovania emitujú vysoké objemy oxidu dusičitého (NO2). NO2 predstavuje veľký problém na úrovni terénu v mestských oblastiach, pričom najväčším prispievateľom je sektor dopravy, na ktorý v roku 2013 pripadlo 46 % celkových emisií NOx v Európskej únii. V ostatných rokoch sa zvýšil počet naftových vozidiel na cestách, čo ovplyvňuje kvalitu ovzdušia. Bez rozšírenia dieselových motorov by sa kvalita ovzdušia v Európe ďalej zlepšovala.

Existuje rozpor medzi meraním NOx v reálnom živote a pri testoch. Štúdie rady ICCTodhadli, že emisie NOx z naftových vozidiel sú v skutočnosti priemerne sedemkrát vyššie ako limity stanovené normou Euro 6. Európska únia sa v snahe preklenúť túto medzeru nedávno dohodla na testovacom postupe „skutočných emisií z riadenia motorových vozidiel“, pokiaľ ide o emisie NOx z nových vozidiel od roku 2017. Informovanosť verejnosti o vysokých emisiách NOx na cestách sa tiež veľmi zvýšila po odhalení praktík spoločnosti Volkswagen, ktorá používala tzv. rušiace zariadenie v autách na naftový pohon pri testovaní vozidiel v USA v septembri 2015. Európska únia a vnútroštátne orgány v súčasnosti skúmajú otázku emisií z vozidiel vrátane možného používania týchto rušiacich zariadení v Európe.

Čistá energia pre dopravu

Doprava je stále veľmi závislá od fosílnych palív, najmä od benzínu a nafty. Vplyv dopravy na ľudské zdravie, životné prostredie a zmenu klímy úzko súvisí s výberom paliva. Dnes už sú k dispozícii čisté alternatívne palivá vrátane elektriny, ktoré môžu vytvoriť životaschopnú alternatívu benzínu alebo nafty. Pri voľbe vhodnosti určitého druhu paliva zohráva úlohu dĺžka cesty. Napríklad v mestských oblastiach alebo pre osoby, ktoré cestujú na krátke vzdialenosti, sú elektrické autá vhodnejšie ako osobné vozidlá. Využívanie čistejších palív tiež závisí od rozšírenia infraštruktúry a stimulov ponúkaných prípadným vlastníkom (nižšie zdanenie, odpustenie mýtneho atď.).

Právne predpisy EÚ ([5]) vyžadujú, aby do roku 2020 každý členský štát EÚ uspokojil 10 % svojej spotreby dopravnej energie z obnoviteľných zdrojov. Stanovujú sa v nich určité kritériá udržateľnosti a za „vhodné“ sa podľa nich považujú len tie biopalivá, ktoré spĺňajú uvedené kritériá.

Okrem toho konečný produkt (elektrina, biopalivá atď.) nie je jediným faktorom podmieňujúcim environmentálnu udržateľnosť paliva. Musí sa tiež zohľadniť spôsob výroby konkrétneho paliva. Napríklad elektrina vyrobená veternou energiou je určite ekologickejšia ako elektrina z tepelnej elektrárne. Na dopyt dopravy po energii možno najlepšie reagovať prostredníctvom súhrnnej analýzy a vízie pre celý energetický systém, ktorá zohľadní dopyt všetkých hospodárskych sektorov a potenciál zásobovania z mixu energetických zdrojov.

 


([1]) Predbežné údaje za rok 2014 vrátane emisií z medzinárodnej leteckej dopravy a bez emisií z medzinárodnej námornej dopravy.

([2]) Jedna pätina okrem medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy.

([3]) Budovy, poľnohospodárstvo, drobný priemysel a odpad.

([4]) Pojem oxidy dusíka (NOx) je druhový a označuje sa ním oxid dusnatý (NO) a oxid dusičitý (NO2). Plyny NOx sa vytvárajú pri každom spaľovaní za prítomnosti dusíka (vo vzduchu a/alebo v palive), napríklad v motoroch so vzdušným spaľovaním. NOx sa môžu vytvárať aj prirodzene, napríklad bleskom.

([5]) Orientačný cieľ stanovený v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie.

Súvisiaci obsah

Novinky a články

Related briefings

Related infographics

Súvisiace publikácie

Pozri tiež

Geographic coverage

Austria, Belgium, Bulgaria, Croatia, Cyprus, Czech Republic, Denmark, Estonia, Finland, France, Germany, Greece, Hungary, Iceland, Ireland, Italy, Latvia, Liechtenstein, Lithuania, Luxembourg, Malta, Netherlands, Norway, Poland, Portugal, Romania, Slovakia, Slovenia, Spain, Sweden, Switzerland, Turkey, United Kingdom
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100