Doprava a ekosystémy

Zmeniť jazyk
Article Publikované 30. 09. 2016 Posledná zmena 30. 09. 2016 17:01
Topics: , ,
Dopravné siete sa stali bežnou súčasťou európskej krajiny. Spájajú ľudí, podporujú hospodársku činnosť a poskytujú prístup k najdôležitejším službám. Zároveň však stavajú prekážky medzi prírodnými rezerváciami a ich používanie emituje znečisťujúce látky a uvádza cudzie druhy do ekosystémov. Pomoc pri ochrane prírodného bohatstva Európy môžu poskytnúť prísne politické opatrenia a sieť zelených plôch.

Európsky kontinent je pretkaný hustou dopravnou sieťou zahŕňajúcou diaľnice, cesty, železničné trate, splavné rieky, cyklistické cesty a letecké a námorné trasy. Dopravné siete umožňujú dovoz tovaru a služieb a zároveň formujú a ovplyvňujú životné prostredie, ktoré obyvateľov obklopuje.

Menej priestoru pre prírodu?

Doprava sa často spája s hospodárskym rozvojom. Spojenie mesta či regiónu s veľkými dopravnými sieťami môže poskytnúť počiatočný impulz pre rozvoj miestneho hospodárstva a vytvoriť nové pracovné miesta. Keď však oblasť dosiahne určitú úroveň pripojenia, ďalšia dopravná štruktúra prestane prinášať porovnateľné výhody. Môže však významne ovplyvniť životné prostredie. Dopravné siete tiež môžu uľahčiť rozširovanie mestských a ďalších zastavaných oblastí do relatívne vidieckych a riedko osídlených častí Európy a vyvíjať tlak na prírodné biotopy. Napríklad pripojenie vzdialených horských regiónov alebo ostrovov k európskemu dopravnému systému by mohlo prilákať viac turistov do oblasti a následne napríklad podnietiť rozšírenie ponuky ubytovania alebo stravovania. Intenzívnejšia hospodárska činnosť však kráča ruka v ruke s negatívnym vplyvom na ľudské sídla: viac splaškových vôd, viac pevného odpadu atď.

Podobne zvýšený dopyt po biopalivách môže viesť k zvýšeniu dopytu po pôde a zdrojoch pitnej vody v Európe. V spojení s pôdou potrebnou na výrobu potravín to môže v konečnom dôsledku spôsobiť premenu väčšieho počtu prírodných rezervácií na poľnohospodársku pôdu.

Znečistenie ovzdušia a hluk v prírode

Doprava tiež spôsobuje uvoľňovanie znečisťujúcich látok, ktoré sa môžu rozptýliť do oblastí vzdialených od dopravných sietí. Môžu sa podieľať na zvýšení koncentrácie tuhých častíc, ozónu a oxidu dusičitého v krajine a ovplyvniť ľudí, zvieratá i rastliny. Niektoré oblasti môžu byť zvlášť zraniteľné znečisťujúcimi látkami z dopravy vrátane horských oblastí, pobrežných zón a morí. Dopravné koridory v alpských údoliach alebo pozdĺž veľkých riek (napríklad Dunaja) majú zásadný význam pre európske hospodárstvo, zároveň však vyvíjajú tlak na jedinečné ekosystémy. Je známe, že niektoré znečisťujúce látky, ako je napríklad prízemný ozón, znižujú výnosy plodín, ovplyvňujú rast stromov a spôsobujú okysľovanie jazier.

Podobne ropné škvrny alebo úniky nebezpečných látok do mora môžu do značnej miery poškodiť život v mori. V súvislosti s týmito rizikami sa prijalo viacero opatrení na európskej i medzinárodnej úrovni.

Ďalšiu hrozbu predstavuje hluk z dopravy. Jeho vplyv sa neobmedzuje len na suchozemské ekosystémy. Významným zdrojom hluku sú veľké lode. Ich trupy majú sklon zosilňovať mechanický hluk z motorov a vrtúľ. Keďže ide o nízkofrekvenčný hluk, šíri sa vo vode na veľkú vzdialenosť a ruší život v mori. Výskumy dokazujú osobitne nepriaznivý vplyv hluku na veľryby a ďalšie druhy, ktoré navzájom komunikujú a orientujú sa prostredníctvom zvuku. Vďaka prebiehajúcemu výskumu je tiež jasnejší možný vplyv hluku na drobné ryby a populácie morských bezstavovcov.

Našli sa už určité riešenia, ktoré sú pomerne účinné pri znižovaní hladiny hluku na mori i na pevnine. Napríklad lode sa dajú konštruovať tak, aby motory boli umiestnené ďalej od trupu (napríklad elektrické hnacie motory v prúdnicových krytoch umiestnených mimo trupu) s cieľom minimalizovať zosilnenie hluku. Podobne je možné upraviť motory a časti áut (napr. pneumatiky) tak, aby sa znížila hladina hluku pri zdroji, alebo predĺžiť protihlukové steny pozdĺž diaľnic.

Neželaní čierni pasažieri na palube

Doprava je nielen zdrojom znečistenia, ale tiež sa môže podieľať na preniknutí cudzích druhov do nových biotopov, ktoré predstavuje vážnu hrozbu poškodenia miestnych druhov. Stavba veľkých dopravných projektov, ako bol napríklad Suezský prieplav, dokáže zmeniť základné vlastnosti celého ekosystému. Od vybudovania prieplavu preniklo do Stredozemného mora viac ako 500 nepôvodných morských druhov, ktoré prispeli ku katastrofálnej antropogénnej zmene ekosystému Stredozemného mora. Pokiaľ ide o námornú dopravu, veľké lode, najmä tie, ktoré sa používajú v nákladnej doprave, čerpajú vodu na svoju stabilizáciu. Odpadovú vodu následne vypúšťajú podľa hmotnosti nákladu. Často však obsahuje mnohé mikróby, baktérie, drobné bezstavovce a vajíčka a larvy rôznych druhov. Ak sa do biotopu zavlečie dostatočné množstvo cudzích druhov, ktoré nemajú prirodzených predátorov, ich vplyv môže byť zničujúci.

Dobre známy a zdokumentovaný je prípad rebrovky dravej (Mnemiopsis leidyi), pôvodného druhu z amerického pobrežia Atlantického oceánu.Mnemiopsisbola zavlečená s odpadovou vodou začiatkom 80. rokov minulého storočia do Čierneho mora a má ničivý vplyv na miestny morský život, populácie rýb a rybárske komunity. Medzinárodná námorná organizácia si uvedomuje ekologické riziko odpadových vôd, a preto prijala viacero medzinárodných opatrení a usmernení vrátane Dohovoru o zaobchádzaní s odpadovou vodou.

Odpadová voda predstavuje len jeden zo spôsobov prenosu cudzích druhov. Miestne ekosystémy môžu ovplyvniť ovocné semená, ktoré cestujúci vyhodia z auta, baktérie alebo vajíčka hmyzu vo vyhodenej zemine z dovážaných kvetináčov, exotické ryby alebo druhy vtákov vypustené do voľnej prírody.

Investície do ekologickej infraštruktúry

Všetky infraštruktúrne siete vytvorené človekom – cesty, železnice a vnútrozemské vodné prieplavy – spájajú ľudí a mestské a vidiecke oblasti. Zároveň však stavajú prekážky a rozdeľujú prírodnú krajinu na menšie plochy. Viacprúdová diaľnica pretínajúca les tvorí fyzickú prekážku pre živočíšne a rastlinné druhy. Populácie živočíchov a rastlín vo voľnej prírode sú zraniteľnejšie nielen pre zníženie celkovej plochy, ktorú majú k dispozícii, ale aj pre nemožnosť spojenia medzi rôznymi biotopmi. Zvieratá sa musia pohybovať po krajine pri hľadaní potravy a párení, ale pri prechode cez cesty či železničné trate im hrozí riziko zranenia alebo zabitia. Dokonca aj ohrady okolo dopravných sietí dokážu izolovať populácie určitých druhov tak, že sa obmedzí ich genetický fond, zvýši náchylnosť k chorobám a následne začnú vymierať.

Tlak na európsku biodiverzitu a ekosystémy by určite znížilo lepšie pripojenie cez tunely alebo mosty. Takéto iniciatívy by sa mohli lepšie plánovať v širšom rozsahu než len jeden infraštruktúrny projekt, za účasti väčšieho počtu rôznych subjektov (plánovači, investori, občania, orgány verejnej správy na rôznych úrovniach atď.).

„Zelenú infraštruktúru“ tvorí strategicky naplánovaná sieť veľmi kvalitných zelených plôch. Vyžaduje si širší pohľad na všetky zelené plochy vo vzdialených, vidieckych a mestských oblastiach i za štátnymi hranicami a prepojenie medzi nimi s cieľom uľahčiť pohyb druhov. Európska únia v tejto súvislosti prijala stratégiu zelenej infraštruktúry s cieľom predstaviť víziu celoeurópskej zelenej siete, ako aj uľahčiť koordináciu jednotlivých zúčastnených strán a výmenu nápadov a informácií.

Lepšie spojenie nie je jediným pozitívnym dôsledkom zelenej infraštruktúry. Okrem zlepšenia verejného zdravia sa čoraz častejšie vníma ako úsporný spôsob obmedzenia súčasných (alebo budúcich) prírodných nebezpečenstiev súvisiacich s počasím a klímou. Napríklad v mestách sa namiesto budovania kanalizačných systémov, ktoré odvádzajú vodu pri prudkých dažďoch, môžu vytvoriť zelené plochy, ktoré túto vodu vstrebú.

Plánovanie so zreteľom na prírodu

Dopravné infraštruktúrne projekty vrátane tých, ktoré súvisia s transeurópskou sieťou, prispeli k zvýšeniu kvality života v Európe a priniesli služby a verejné statky do vzdialených oblastí. Niekoľko štúdií čiastočne spája transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T) s neúspechom EÚ pri dosahovaní cieľa zastaviť stratu biodiverzity. Ďalšie štúdie poukazujú na možný vplyv projektov TEN-T na chránené územia.

Dopravná politika EÚ v posledných rokoch významne posilnila hľadiská prírody a biodiverzity. Prišiel čas zohľadniť ich od fázy plánovania. Okrem toho členské štáty musia vypracovať posudzovanie vplyvov na životné prostredie pre takéto projekty. Právne predpisy EÚ tiež zahŕňajú možné vplyvy infraštruktúrnych projektov, ktoré sa síce realizujú mimo chránených území, ale mohli by ich ovplyvniť.

Tento prístup by sa mohol premietnuť do rôznych opatrení v praxi. Napríklad v prípade železničných tratí a ciest by sa návrh trasy mohol zmeniť tak, aby sa nedotkol rozsiahlejších území a nespôsobil fragmentáciu krajiny. Podobne by bolo možné naplánovať a postaviť tunely alebo prírodné mosty s cieľom zlepšiť prepojenie medzi chránenými územiami a uľahčiť pohyb populácií živočíchov. Ak projekt nespĺňa tieto pravidlá, je možné zrušiť finančnú spoluúčasť EÚ.

Prísnejšie pravidlá ochrany životného prostredia už viedli k zmenám niekoľkých projektov. Projekt vnútrozemskej plavby zameraný na prehĺbenie rieky Weser v Nemecku by umožnil jednoduchší prístup lodí do prístavu Bremerhaven. Mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú ochranou životného prostredia, spochybnili plány projektu a tvrdili, že prehĺbenie rieky by zmenilo úroveň slanosti a vytvorilo silnejšie prúdy, čo by ohrozilo živočíšne druhy závislé od rieky, ako aj ľudí žijúcich na riečnych brehoch. Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora by tento projekt zhoršil kvalitu vody v rieke Weser a porušil rámcovú smernicu EÚ o vode. Projekt bol následne zrušený.

Tak ako dopravné a energetické siete šíria ekonomické bohatstvo po celej Európe, aj celoeurópska sieť zelenej infraštruktúry by mohla pomôcť zlepšiť zdravie a obohatiť prírodu.

 

Súvisiaci obsah

Geographic coverage

Austria, Belgium, Bulgaria, Croatia, Cyprus, Czech Republic, Denmark, Estonia, Finland, France, Germany, Greece, Hungary, Iceland, Ireland, Italy, Latvia, Liechtenstein, Lithuania, Luxembourg, Malta, Netherlands, Norway, Poland, Portugal, Romania, Slovakia, Slovenia, Spain, Sweden, Switzerland, Turkey, United Kingdom
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100