Zmena klímy a mestá

Zmeniť jazyk
Article Publikované 28. 09. 2015 Posledná zmena 15. 09. 2016 10:50
Väčšina Európanov žije v súčasnosti v mestách, takže rozhodnutia týkajúce sa mestskej infraštruktúry budú mať veľký vplyv na to, ako sa vyrovnáme so zmenou klímy. Častejšie dažde, povodne a horúčavy patria medzi výzvy spojené so zmenou klímy, ktorým budú európske mestá pravdepodobne čeliť. Spýtali sme sa Holgera Robrechta, zástupcu riaditeľa regionálneho zoskupenia ICLEI, čo mestá robia, aby sa prispôsobili zmene klímy.

Aký bude vplyv zmeny klímy na mestá?

Zmena klímy ovplyvní mestá rôznymi spôsobmi. Medzi najpravdepodobnejšie dôsledky v Európe patrí zintenzívnenie extrémnych výkyvov počasia, ako sú povodne, búrky a horúčavy. Mohli by mať vážne dôsledky na mestskú infraštruktúru, napríklad pokiaľ ide o dopravné systémy, kanalizačné sústavy, ba dokonca systémy zásobovania potravinami. V prípade silných dažďov a záplav hrozí nebezpečenstvo, že ich naše odtokové a kanalizačné systémy nezvládnu. Ako príklad môžeme uviesť búrku v roku 2011 v Kodani, kde sme boli svedkom narušenia, ku ktorému môže dôjsť pri silných búrkach. Búrka spôsobila zaplavenie domov a poškodila železničnú trať, cesty a systém metra. Silné dažde môžu spôsobiť zosuvy pôdy v horách a na kopcoch mimo miest. Zosuvy pôdy môžu odrezať cesty a skomplikovať zásobovanie potravinami a ďalším tovarom. Stalo sa to na Filipínach a v talianskom regióne Ligúria okolo mesta Janov.

Zmena klímy zaťažuje „pevnú" infraštruktúru, ako sú cesty, domy a kanalizačné systémy. Podobnému tlaku je však vystavená aj „mäkká" infraštruktúra, napríklad systémy zdravotnej starostlivosti. Prejavuje sa to najmä v takých situáciách, ako sú horúčavy, ktoré predstavujú ďalší problém mestských oblastí. Mestá vytvárajú tzv. tepelné ostrovy, ktoré sú oveľa teplejšie ako vidiecke oblasti. Vysoké riziko úmrtia hrozí v mestských oblastiach najmä starším ľuďom. To je ďalší problém, s ktorým sa musia vyrovnať systémy zdravotnej starostlivosti.

Ako sa mestá adaptujú na zmenu klímy?

Mnohé mestá majú pripravené pokrokové adaptačné plány zamerané na budúcnosť. Patrí medzi ne Londýn, Kodaň, Bratislava a Almada v Portugalsku. Keby som mal vyzdvihnúť tri z nich, upozorním na Rotterdam, Gent a Bolognu. Rotterdam a Gent spolupracujú s výskumnými organizáciami a určujú tie miesta, v ktorých by bolo počas horúčav najteplejšie. Rozhodli sa rozmiestniť po meste teplomery a dokonca zaviesť mobilné teplomery do električiek. Takto dokázali zistiť, na ktorých miestach sa najviac prejavuje efekt tepelného ostrova. Na základe zistených skutočností mohli prijať okamžité opatrenia, napríklad vysadiť stromy a obmedziť vplyv niektorých tzv. tepelných ostrovov.

Bologna pristupuje k adaptácii úplne iným spôsobom. Je to staré stredoveké mesto, ktoré je ohrozené povodňami na rieke Po. Rovnako ho ovplyvňujú silné dažde a horúčavy, takže musí čeliť trojnásobnej výzve. Mestská samospráva v Bologni pripravila aplikáciu pre mobilné telefóny, prostredníctvom ktorej občania zisťujú a oznamujú rôzne druhy škôd v meste spôsobených nejakou udalosťou, napríklad silným dažďom alebo horúčavami. Aplikácia umožňuje občanom, aby navrhli mestskej samospráve, ako sa má pripraviť na budúce situácie, ktoré by mohli nastať. Je súčasťou bolonského adaptačného plánu Blue AP a jej na prípravu boli použité finančné prostriedky z EÚ.

Je adaptácia na zmenu klímy súčasťou politického programu Európy?

Áno, je. Význam adaptácie na zmenu klímy sa v poslednom období výrazne zvýšil. Dôvodom je, že v uplynulých desaťročiach postihli mnohé európske oblasti extrémne výkyvy počasia vyvolané zmenou klímy. Dopady extrémnych výkyvov počasia boli často oveľa horšie, než si kto pred desiatimi rokmi dokázal predstaviť. Napríklad v roku 2010 cyklón Xynthia spôsobil povodne v mnohých francúzskych pobrežných oblastiach a takmer milión ľudí zostalo bez elektriny. Chorvátsko a Srbsko minulý rok postihli rozsiahle povodne spôsobené dažďom. Začiatkom júna minulého roku prišli po vlne horúčav silné dažde, ktoré zasiahli Belgicko, Holandsko a Luxembursko. Vtedy sa búrka presunula do Porúria a spôsobila škody a povodne v oblasti medzi Düsseldorfom a Dortmundom. Ďalším problémom sužujúcim Európu sú horúčavy, a to najmä mimoriadne teplé letá v rokoch 2013 a 2014. Tieto udalosti upozornili vlády a mestá na nutnosť adaptovať sa na zmenu klímy.

Akým najväčším výzvam musia mestá čeliť pri riešení problémov súvisiacich so zmenou klímy?

Adaptácia prináša mestám veľa rôznych výziev. Najväčšou z nich je pravdepodobne nedostatok poznatkov. Mnohé mestské samosprávy nevedia, ako zmena klímy ovplyvní ich mesto. Mestá, ktoré chcú prijať opatrenia a pripraviť sa na zmenu klímy, často nevedia, čo majú robiť alebo ako majú zorganizovať svoju reakciu. Mnohé mestá si neuvedomujú, že v Európe sú k dispozícii financie a poradenstvo.

Uvedené problémy sa riešia. Niektoré národné vlády prijali programy, ktoré pomôžu mestám pri vypracovaní adaptačných plánov. Vláda Spojeného kráľovstva pripravila program s názvom UKCIP a nemecká vláda program KomPass. Na úrovni EÚ existuje Stratégia pre adaptáciu na zmenu klímy. V EÚ vznikla webová lokalita s názvom Climate-ADAPT, ktorú spravuje Európska environmentálna agentúra. Platforma Climate-ADAPT pomáha mestám, regiónom a národným vládam získavať poznatky o adaptácii na zmenu klímy. Okrem toho existuje organizácia na európskej úrovni, ktorej cieľom je pomôcť mestám: Mayors Adapt.

Naše združenie ICLEI organizuje konferencie, napríklad konferenciu Odolnosť miest, ktorá sa uskutočnila v Bonne, a spoločne s Európskou environmentálnou agentúrou Otvorený európsky deň s cieľom umožniť výmenu praktických skúseností medzi odborníkmi z miest. Ponúkame mestám služby, ktoré priamo súvisia s klímou.

Napokon sú k dispozícii financie: EÚ vyčlenila 20 % svojich rozpočtových prostriedkov na pomoc mestám a krajinám na prevenciu a adaptáciu na zmenu klímy. Mnohé mestá však o týchto prostriedkoch nevedia.

Jednou z praktických výziev, ktorým musia mestá čeliť, je organizácia opatrení na administratívnych úrovniach. Adaptácia na zmenu klímy znamená vytváranie väzieb presahujúcich správne hranice. Pozrime sa napríklad na rieky, ktoré pretekajú rôznymi mestami: zodpovednosť za vodné hospodárstvo v mestskej časti rieky ani nemusí niesť dané mesto. Situácia sa môže skomplikovať v prípade riek, ako sú Rýn či Dunaj, ktoré pretekajú niekoľkými krajinami. Protipovodňová ochrana na týchto riekach prináša potrebu vyskúšať v mestách nový typ správy a riadenia medzi mestami a krajinami. V prípade rieky Rýn sa spojilo Švajčiarsko, Francúzsko, Nemecko a Holandsko a spoločne naplánovali oblasti na zachytávanie povodňovej vody. Mestá a krajiny budú musieť v budúcnosti viac plánovať týmto spôsobom, aby sa dokázali adaptovať na zmenu klímy.

Holger Robrecht
Zástupca regionálneho riaditeľa združenia ICLEI

Geographic coverage

Austria, Belgium, Bulgaria, Croatia, Cyprus, Czech Republic, Denmark, Estonia, Finland, France, Germany, Greece, Hungary, Iceland, Ireland, Italy, Latvia, Liechtenstein, Lithuania, Luxembourg, Malta, Netherlands, Norway, Poland, Portugal, Romania, Slovakia, Slovenia, Spain, Sweden, Switzerland, Turkey, United Kingdom
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100