Zmena klímy a ľudské zdravie

Zmeniť jazyk
Article Publikované 28. 09. 2015 Posledná zmena 15. 09. 2016 10:50
Zmena klímy v Európe už dnes ovplyvňuje zdravie ľudí a tento vplyv bude pokračovať aj v budúcnosti. Aké má účinky na súčasných Európanov? Čo nás čaká v budúcnosti? Tieto otázky sme položili Bettine Menneovej zo Svetovej zdravotníckej organizácie v Európe.

 Image © Joseph Galea, Environment & Me/EEA

Má zmena klímy vplyv na ľudské zdravie?

Zmena klímy ovplyvňuje verejné zdravie rôznymi spôsobmi. Sú to priame a nepriame vplyvy, ako aj bezprostredné vplyvy, a tie, ktoré sa prejavujú dlhodobo. Odhadujeme, že zmena klímy v roku 2000 zapríčinila 150 000 úmrtí. Podľa novej štúdie Svetovej zdravotníckej organizácie sa predpokladá, že do roku 2040 sa tento počet zvýši na 250 000 úmrtí ročne. Odhad by bol ešte vyšší, keby sme nevzali do úvahy predpokladané zníženie detskej úmrtnosti v najbližších rokoch.

Medzi najčastejšie vplyvy zmeny klímy na ľudské zdravie patria extrémne výkyvy počasia. Okrem toho sa predpokladá zvýšenie úmrtnosti v dôsledku horúčav a povodní, a to najmä v Európe. Ľudské zdravie ovplyvnia aj zmeny rozšírenia chorôb prenášaných vektormi.

Ako ovplyvňujú extrémne výkyvy počasia verejné zdravie?

V rôznych regiónoch sa prejavujú rôzne druhy extrémnych výkyvov počasia. Horúčavy najčastejšie trápia juhovýchodnú Európu a Stredozemie, ale postihujú aj ďalšie regióny. Podľa odhadov zapríčinili horúčavy v roku 2003 až 70 000 úmrtí v 12 európskych krajinách. Väčšinou šlo o seniorov, pretože ich organizmus horšie zvláda tepelnú reguláciu.

Predpokladá sa, že do roku 2050 horúčavy spôsobia v Európskej únii 120 000 úmrtí ročne a ak sa neprijmú ďalšie opatrenia, hospodárske straty, ktoré s nimi súvisia, dosiahnu 150 miliárd EUR ročne. Vyššie odhady vychádzajú nielen z častejšieho výskytu vysokých teplôt, ale aj z meniacej sa demografickej štruktúry Európy. V súčasnosti je približne 20 % občanov EÚ starších ako 65 rokov a ich podiel na zložení obyvateľstva sa podľa odhadov do roku 2050 zvýši o 30 %.

Vysoké teploty často súvisia so znečistením ovzdušia a najmä so zvýšením hladiny prízemného ozónu. Znečistenie ovzdušia môže vyvolať dýchacie a kardiovaskulárne problémy, najmä u detí a starších ľudí, a viesť k predčasným úmrtiam.

Verejné zdravie ovplyvňujú aj ďalšie extrémne výkyvy počasia, napríklad prívalové zrážky, ktoré môžu spôsobiť povodne.

Ako ovplyvňujú povodne ľudské zdravie?

Uvedieme konkrétny príklad. Katastrofálne povodne v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku a Srbsku v roku 2014 spôsobili 60 úmrtí a zasiahli viac ako 2,5 milióna osôb. Okrem bezprostredného vplyvu na zdravie sa dotkli aj záchranných operácií a verejných zdravotných služieb. Zaplavené boli mnohé nemocnice, najmä dolné poschodia, na ktorých sú umiestnené ťažké lekárske prístroje. Tým sa znížila schopnosť zdravotných služieb zvládnuť prírodnú katastrofu a postarať sa o pacientov.

Takisto je pravdepodobné, že ľudia, ktorí pri takejto katastrofe prišli o svoje domovy, trpia inými dlhodobými zdravotnými problémami vrátane stresu.

Vyplývajú z toho aj nepriame riziká pre ľudské zdravie, predovšetkým z dôvodu zhoršenia alebo kontaminácie životného prostredia. Napríklad povodne môžu priniesť znečisťujúce látky a chemikálie z priemyselných závodov, odpadovú vodu a vodu z kanalizácie. To môže viesť ku kontaminácii pitnej vody a poľnohospodárskej pôdy. Ak sa výkaly a chemikálie bezpečne nezlikvidujú, záplavová voda alebo väčší odtok môžu priniesť znečisťujúce látky do jazier a morí a odtiaľ sa môžu dostať až do potravinového reťazca.

Aké ďalšie zdravotné riziká súvisia so zmenou klímy?

Zdravotné riziká pochádzajú z rôznych zdrojov. Vyššie teploty uľahčujú vznik lesných požiarov. Na európskom kontinente každoročne vypukne približne 70 000 lesných požiarov. Veľkú väčšinu z nich síce založia ľudia, ale vysoké teploty a sucho často znásobia celkové škody. Niektoré požiare môžu zapríčiniť straty na životoch a majetku, ale spôsobujú aj znečistenie ovzdušia, najmä tuhými časticami. Znečistenie následne vyvoláva choroby a predčasnú smrť.

V dôsledku vyšších teplôt, miernejších zím a vlhších liet sa zväčšujú územia, na ktorých sa darí hmyzu prenášajúcemu určité choroby (napríklad kliešťom a komárom). Tento hmyz môže prenášať ochorenia, ako je lymská borelióza, horúčka dengue a malária, na nové územia, na ktorých predchádzajúca klíma neumožňovala ich šírenie.

Zmena klímy tiež znamená, že určité choroby sa začnú vyskytovať na nových územiach. Budúce oteplenie napríklad spôsobí, že kliešte (a následne ochorenia, ktoré prenášajú) sa objavia vo vyšších nadmorských výškach a severnejších oblastiach, čo úzko súvisí so zmenou rozšírenia ich prirodzených hostiteľov, napríklad jeleňov.

Nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie môžu mať aj sezónne odchýlky: niektoré ročné obdobia začínajú skôr a trvajú dlhšie. To má osobitný vplyv na osoby trpiace alergiami, napríklad sa zvyšuje počet astmatických záchvatov zapríčinených súčasným pôsobením rôznych alergénov.

So zmenou klímy súvisia aj ďalšie dlhodobé zdravotné riziká. Predpokladá sa, že zmeny teplôt a zrážok ovplyvnia kapacitu výroby potravín v širšom celoeurópskom regióne a spôsobia jej podstatné zníženie v strednej Ázii. Ďalšie obmedzenie výrobných kapacít v tomto regióne by nielen zhoršilo problém podvýživy, ale mohlo by aj vyvolať celosvetové zvýšenie cien potravín. Zmena klímy je faktor, s ktorým treba počítať v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou a prístupom k cenovo dostupným potravinám. Môže zhoršiť súčasné sociálne a hospodárske problémy.

Ako sa môžu orgány verejnej správy pripraviť na účinky zmeny klímy na zdravie?

Zdravotné služby v Európe sú v porovnaní s ostatnými regiónmi relatívne lepšie vybavené na to, aby sa vyrovnali s vplyvmi zmeny klímy na zdravie. Napríklad je málo pravdepodobné, že by sa v Európe opäť rozšírila malária. Jednotlivé udalosti, napríklad povodne alebo dlhotrvajúce horúčavy, však budú vyvíjať stále väčší tlak na zdravotné služby v postihnutých oblastiach. Európske krajiny budú musieť posilniť a prispôsobiť svoje systémy zdravotnej starostlivosti tak, aby sa dokázali vyrovnať s potenciálnymi vplyvmi zmeny klímy vo svojej oblasti. Súčasťou niektorých opatrení môže byť premiestnenie a nové vybavenie nemocníc s cieľom pripraviť sa na povodne. Súčasťou iných môžu byť nástroje na výmenu informácií so zraniteľnými skupinami, aby sa zabránilo ich vystaveniu znečisteniu.

Svetová zdravotnícka organizácia v Európe sa zaoberá vplyvmi zmeny klímy na zdravie už viac ako 20 rokov. Vyvíjame metódy a nástroje, vykonávame posúdenia vplyvu a poskytujeme pomoc členským štátom pri adaptácii na zmenu klímy. V našej najnovšej správe odporúčame niektoré adaptačné opatrenia, pričom zdôrazňujeme, že tieto opatrenia samé osebe nestačia.

Je zrejmé, že krajiny musia prijať aj opatrenia na zmiernenie zmeny klímy, aby ochránili verejné zdravie. Niektoré z nich môžu mať významný súvisiaci prínos pre zdravie. Napríklad podpora tzv. aktívnej dopravy (jazdy na bicykli či chôdze) môže prispieť k zníženiu výskytu obezity a neprenosných ochorení. Obnoviteľné zdroje energie, napríklad slnečná energia, môžu zabezpečiť nepretržitý zdroj energie pre zdravotné služby vo vzdialených oblastiach.

 

Bettina Menne
Programová manažérka Svetovej zdravotníckej organizácie v Európe

Zmena klímy má rozmanité vplyvy na zdravie, ekosystémy a hospodárstvo. Je veľmi pravdepodobné, že v najbližších desaťročiach sa prehĺbia. Ak sa dopady zmeny klímy nebudú riešiť, môžu nás vyjsť veľmi draho, a to z hľadiska zhoršenia zdravia, nežiaduceho vplyvu na ekosystémy i škôd na majetku a infraštruktúre.

Geographic coverage

Austria, Belgium, Bulgaria, Croatia, Cyprus, Czech Republic, Denmark, Estonia, Finland, France, Germany, Greece, Hungary, Iceland, Ireland, Italy, Latvia, Liechtenstein, Lithuania, Luxembourg, Malta, Netherlands, Norway, Poland, Portugal, Romania, Slovakia, Slovenia, Spain, Sweden, Switzerland, Turkey, United Kingdom
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100