Zmierňovanie dopadov zmeny klímy

Zmeniť jazyk
Article Publikované 28. 09. 2015 Posledná zmena 03. 06. 2016 01:12
Topics: ,
Rok 2014 bol najteplejším zaznamenaným rokom. Bol to aj ďalší rok v sérii stále teplejších desaťročí. Ak chceme obmedziť globálne otepľovanie na 2 °C nad predindustriálnou úrovňou a minimalizovať dopady zmeny klímy, musíme podstatne znížiť objem skleníkových plynov uvoľnených do ovzdušia. Vlády môžu stanoviť ciele, ale prijatie praktických opatrení závisí výlučne od priemyslu, podnikov, miestnych orgánov a domácností. Cieľom týchto opatrení musí byť zníženie emisií, stabilizácia koncentrácie skleníkových plynov v ovzduší, zastavenie zvyšovania teplôt a obmedzenie zmeny klímy.

 Image © Miroslav Milev, Environment & Me/EEA

V roku 2014 boli globálne teploty o 0,69 °C vyššie než globálny priemer v 20. storočí. Vedci sa zhodujú, že otepľovanie spôsobujú emisie skleníkových plynov do ovzdušia predovšetkým v dôsledku antropogénneho spaľovania fosílnych palív. Otepľovanie následne vedie k zmene klímy. Objem skleníkových plynov v ovzduší sa od priemyselnej revolúcie neustále zvyšuje.

Skleníkové plyny, ako je napríklad oxid uhličitý (CO2) a metán, sa uvoľňujú prirodzene, ako aj v dôsledku ľudskej činnosti. Spaľovanie fosílnych palív prispieva k prirodzenému výskytu CO2 v ovzduší. Tento jav zosilňuje celosvetový úbytok lesov, ktorý vedie k znižovaniu počtu stromov, ktoré odoberajú CO2 z ovzdušia. Veľkú úlohu pri uvoľňovaní metánu zohráva poľnohospodárstvo a nevhodné riadenie skládok. Spaľovanie fosílnych palív okrem toho vedie k uvoľňovaniu znečisťujúcich látok do ovzdušia, napríklad oxidov dusíka, oxidu siričitého a tuhých častíc. Niektoré zo znečisťujúcich látok môžu prispievať k otepľovaniu (alebo, v prípade aerosólov, ochladzovaniu) klímy.

Keďže tieto plyny zotrvávajú v ovzduší a dôsledky ich koncentrácie sa neprejavujú na jedinom mieste, ich vplyv na klímu na Zemi je globálny. To znamená, že ak chceme predchádzať neustálemu zrýchľovaniu zmeny klímy, musíme dosiahnuť celosvetovú dohodu o znížení emisií.

Celosvetová dohoda o zmene klímy

Tohtoročná konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy z roku 1992 (COP) sa uskutoční v Paríži a jej cieľom bude koordinovať posledný krok v rámci reakcie medzinárodného spoločenstva na zmenu klímy. Cieľom konferencie COP21, ktorá nadväzuje na dve desaťročia rokovaní, je dosiahnutie ambicióznej, právne záväznej a celosvetovej dohody o zmene klímy, v ktorej budú stanovené ciele týkajúce sa emisií skleníkových plynov záväzné pre všetky krajiny. Dohoda by podľa očakávaní mala obsahovať aj ciele a opatrenia v oblasti adaptácie na zmenu klímy a zamerať sa predovšetkým na zraniteľné rozvojové krajiny.

Úsilie Európskej únie zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov prináša výsledky. Európska únia predpokladá, že dosiahne svoj jednostranný cieľ znížiť emisie o 20 % (v porovnaní s úrovňou z roku 1990) skôr než v stanovenej lehote roku 2020. Okrem toho má v úmysle znížiť domáce emisie aspoň o 40 % do roku 2030 a do roku 2050 ďalej dekarbonizovať svoje hospodárstvo. Napriek znižovaniu emisií EÚ a zmenšovaniu európskeho podielu na celosvetových emisiách sa globálne emisie zvyšujú.

Vládne politiky a stanovenie cieľov

Na konferencii COP15, ktorá sa konala v roku 2009 v Kodani, sa dohodol ambiciózny cieľ - obmedziť globálne otepľovanie na úroveň 2 °C nad predindustriálnou úrovňou. Na konferencii COP21 sa zamýšľa prijatie tzv. nového nástroja, ktorý prenesie tento limit do konkrétnych opatrení do roku 2020. V tejto novej medzinárodnej dohode by mali popri adaptácii na súčasnú zmenu klímy zohrávať dôležitú úlohu aj snaha o zníženie emisií skleníkových plynov a podpora prechodu na odolné nízkouhlíkové spoločnosti a hospodárstva.

Skôr než sa uskutoční konferencia COP21, by národné vlády mali verejne vyhlásiť kroky, ktoré chcú urobiť na základe novej globálnej dohody – svoje predpokladané vnútroštátne opatrenia (PVO). Európska únia a jej členské štáty už svoje PVO predložili a zaviazali sa obmedziť do roku 2030 domáce emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990. Tento záväzný cieľ by mala dosiahnuť EÚ ako celok. Uvedený cieľ je aj v súlade s cieľom EÚ znížiť do roku 2050 svoje vlastné emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990. UNFCCC chce uverejniť súhrnnú správu o prijatých záväzkoch pred konferenciou COP21.

V záujme splnenia týchto záväzkov budú vlády musieť vypracovať a vykonávať účinné politiky. Napríklad ústredným bodom úsilia o zmiernenie dopadov zmeny klímy v Európskej únii je schéma obchodovania s emisiami (ETS). Obmedzuje emisie z približne 12 000 elektrární a priemyselných závodov v 31 krajinách tým, že stanovuje strop celkového množstva skleníkových plynov, ktoré môžu vypustiť, pričom tento strop sa postupne znižuje. Európska komisia navrhuje, aby sa do roku 2030 emisie v rámci ETS znížili o 43 % v porovnaní s rokom 2005. Spoločnosti kupujú a predávajú emisné kvóty a po roku musia úradom vrátiť dostatočný počet kvót, aby pokryli všetky svoje emisie. V opačnom prípade im uložia vysoké pokuty. V rámci schémy sa stanovuje peňažná hodnota uhlíka, čo je výhodné pre tých, ktorí znižujú svoje emisie. Cieľom schémy je aj podporiť investície do čistých nízkouhlíkových technológií.

Signál, ktorý vysielajú vlády znečisťovateľom, je jasný: znižovanie emisií nie je len prejavom dobrej vôle pri ochrane životného prostredia, ale má zmysel aj z obchodného hľadiska.

Využívanie energie a materiálu

Priemyselná činnosť ovplyvňuje životné prostredie predovšetkým prostredníctvom spotreby energie, chemických výrobných postupov a využívania zdrojov pri priemyselnej výrobe. Až donedávna sa predpokladalo, že väčšia hospodárska prosperita a rast sú neoddeliteľne spojené s väčším negatívnym vplyvom na životné prostredie. V posledných dvoch desaťročiach však niektoré rozvojové krajiny začali narúšať túto súvislosť medzi hospodárskym rastom a využívaním energie a materiálov. Používajú menej materiálu a energie na výrobu rovnakej hodnoty výstupov, pričom znižujú množstvo uhlíka uvoľneného na jednotku energie. Dematerializácia a dekarbonizácia viedli k zníženiu emisií skleníkových plynov. Technologické a behaviorálne hybné sily, ktoré stoja v pozadí oddelenia rastu od využívania energie a materiálov, môžu pomôcť rozvojovým krajinám zmierniť emisie sprevádzajúce rast ich hospodárstiev.

Sektor zásobovania energiou sa pri výrobe elektriny tradične spoliehal na spaľovanie vysokouhlíkových fosílnych palív. Zmena orientácie, ktorá prebieha za pomerne krátky čas, na efektívnejšiu technológiu spaľovania zemného plynu spojená s nárastom vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie smeruje do budúcnosti, v ktorej emisie tohto sektora budú naďalej klesať a prekročia stanovené ciele.

Pokiaľ ide o sektor výroby, môžeme sa poučiť v prírode. Priemyselná ekológia je odbor, ktorý hľadá paralely medzi priemyselnými a prírodnými systémami a navrhuje, ktoré prvky by sa v priemysle mohli využiť. Napríklad v prírode sa nemrhá žiadnym materiálom. Všetko, čo nie je potrebné pri určitom procese, sa recykluje, transformuje a využíva na inom mieste. Odpadové produkty, ktoré vzniknú počas jedného procesu, sa stávajú stavebnými prvkami nového procesu a celý systém poháňa energia zo Slnka.

Stále častejšie sa využíva posudzovanie životného cyklu (LCA) s cieľom zistiť, ako by opätovné použitie a recyklácia energie a materiálov mohli prispieť k zníženiu emisií. LCA považuje celkovú spotrebu energie a emisie do vzduchu, vody a pôdy za ukazovatele potenciálnych environmentálnych škôd. Začlenenie LCA do rozhodovania môže byť prínosom pre životné prostredie, priniesť úsporu nákladov a zároveň podporiť úspornejšie a menej znečisťujúce alternatívy.

Na znižovaní emisií sa v budúcnosti musia podieľať aj ostatné sektory. Európska rada sa dohodla na ďalšom znižovaní emisií zo sektorov, ktorých sa netýka schéma ETS, o 30 % v porovnaní s úrovňou v roku 2005. V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom úsilí (rozhodnutie o spoločnom úsilí) sa stanovujú záväzné ročné ciele pre jednotlivé členské štáty do roku 2020, pokiaľ ide o všetky emisie týchto sektorov, medzi ktoré patrí napríklad doprava, budovy, poľnohospodárstvo a odpadové hospodárstvo. Hlavným zdrojom emisií, na ktoré sa nevzťahuje schéma EU ETS, je doprava. Znižovanie emisií v sektore dopravy je stále obmedzené a rovnako obmedzené je aj predpokladané zníženie emisií v rámci súčasných politík v poľnohospodárskom sektore.

Aj mestá a domácnosti musia zohrať svoju úlohu

Zmiernenie zmeny klímy neznamená len to, že priemysel dosiahne alebo prekročí stanovené ciele. Každý z nás musí zohrať svoju úlohu: na vnútroštátnej, miestnej či individuálnej úrovni. V záujme zníženia emisií musia konať predovšetkým mestá a domácnosti.

Mestá stoja v prvej línii boja proti zmene klímy. V marci 2015 sa poprední predstavitelia 30 európskych miest dohodli, že použijú 10 miliárd EUR ročnej spoločnej kúpnej sily na nákup ekologických výrobkov a služieb do sektorov náročných na emisie, ako sú doprava, kúrenie v domácnostiach a zásobovanie energiou. Táto iniciatíva dopĺňa európske hnutie Dohovor primátorov a starostov, v rámci ktorého miestne a regionálne orgány dobrovoľne prispievajú ku zvyšovaniu energetickej efektívnosti a používajú na svojich územiach obnoviteľné zdroje energie. V súčasnosti má 6 279 signatárov a jej cieľom je dosiahnuť a prekročiť úroveň 20 % zníženia emisií do roku 2020.

Aj domácnosti sú dôležité. Modely spotreby môžu priamo aj nepriamo ovplyvniť emisie. V rokoch 2000 až 2007 domácnosti stále viac nakupovali tovar a služby so zníženou záťažou na životné prostredie na vynaložené euro. Konkrétne v tomto období nakupovali domy a byty, vodu, dopravu, potraviny, nealkoholické nápoje, elektrinu a iné palivá šetrnejšie k životnému prostrediu. Zisky na druhej strane však môžu prevážiť zvýšené celkové výdavky v mnohých z uvedených kategórií spotreby.

Zmeny spotreby spolu so zlepšeniami výrobných postupov a služieb viedli k zníženiu emisií skleníkových plynov vo všetkých meraných kategóriách spotreby. Ak sa však neprestane zvyšovať celosvetová spotreba, bude potrebné urobiť ďalšie kroky smerujúce k efektívnosti a prejsť na spotrebu, ktorá menej zaťažuje životné prostredie. Nemožno podceniť ani vplyv európskej spotreby výrobkov vyrobených mimo EÚ.

Od globálnych cieľov k opatreniam na mieste

Celkovo je správa jasná. Klimatická dohoda na konferencii COP21 má zásadný význam. Bude predstavovať pokrok pri stanovovaní cieľov na zníženie emisií a jasných ukazovateľov toho, čo je potrebné urobiť v záujme zmiernenia dopadov zmeny klímy a adaptácie. Dohoda o cieľoch zníženia emisií sama osebe nedokáže zastaviť zmenu klímy. Na dosiahnutie stanovených cieľov budú nutné dobre pripravené, ambiciózne a záväzné politiky vedúce k zníženiu emisií. Mali by stimulovať priemysel a domácnosti k znižovaniu emisií prostredníctvom výroby a spotreby.

Je zrejmé, že emisie z hospodárskej činnosti úzko súvisia s našimi modelmi spotreby. Miestne orgány verejnej správy, domácnosti a jednotlivci môžu vyvíjať tlak na súčasné výrobné systémy. Zníženie spotreby a spotreba výrobkov a služieb, ktoré majú menej závažný vplyv na životné prostredie, povedú k zmene spôsobu ich výroby a predaja. V konečnom dôsledku klimatické opatrenia začínajú doma.

Úsilie Európskej únie zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov prináša výsledky. Európska únia predpokladá, že dosiahne svoj jednostranný cieľ znížiť emisie o 20 % (v porovnaní s úrovňou z roku 1990) skôr než v stanovenej lehote roku 2020. Okrem toho má v úmysle znížiť domáce emisie aspoň o 40 % do roku 2030 a do roku 2050 ďalej dekarbonizovať svoje hospodárstvo. EÚ v súčasnosti vypúšťa približne 10 % globálnych emisií skleníkových plynov.

Geographic coverage

Austria, Belgium, Bulgaria, Croatia, Cyprus, Czech Republic, Denmark, Estonia, Finland, France, Germany, Greece, Hungary, Iceland, Ireland, Italy, Latvia, Liechtenstein, Lithuania, Luxembourg, Malta, Netherlands, Norway, Poland, Portugal, Romania, Slovakia, Slovenia, Spain, Sweden, Switzerland, Turkey, United Kingdom
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100