Zmena klímy a investície

Zmeniť jazyk
Article Publikované 28. 09. 2015 Posledná zmena 31. 08. 2016 14:57
Opatrenia na zmiernenie a adaptáciu na zmenu klímy sa často zdajú byť nákladné a považujú sa za dodatočné zaťaženie hospodárstva. Európske krajiny vynakladajú verejné a súkromné financie na výskum, infraštruktúru, poľnohospodárstvo, energiu, dopravu, rozvoj miest, sociálnu ochranu, zdravie a ochranu prírody. Môžeme zabezpečiť, aby naše súčasné výdavky na tieto oblasti uprednostňovali udržateľné riešenia šetrné k životnému prostrediu, ktoré pomôžu vytvoriť nové pracovné miesta.

 Image © Ana Skobe, Environment & Me/EEA

Zmena klímy nás ovplyvní rôznymi spôsobmi, a to v dôsledku zvýšeného znečistenia ovzdušia, acidifikácie oceánov alebo zaplavených domov a polí. Niektoré náklady na škody, napríklad hospodárske straty spôsobené poškodením majetku pri záplavách, sa dajú pomerne ľahko vyčísliť v peniazoch. Iné sa odhadujú len ťažko. Je možné presne vyčísliť cenu za potenciálne poškodenie zdravia či budúce zníženie výnosov plodín z dôvodu zmeny klímy?

Napriek týmto ťažkostiam a neurčitosti súvisiacej so zmenou klímy Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) odhaduje, že pravdepodobné hospodárske straty spôsobené globálnym oteplením len o 2 °C dosiahnu úroveň 0,2 – 2 % celosvetového hrubého domáceho produktu (HDP), a to napriek prijatiu rozsiahlych adaptačných opatrení. Pokiaľ oteplenie prekročí uvedenú hodnotu, náklady budú ešte vyššie.

Náklady na zmenu klímy sú skutočné, aj keď nepoznáme ich presnú výšku, a už teraz ich hradíme v rôznych podobách, napríklad ako škody na majetku, náklady na zdravotníctvo a zníženie výnosov plodín.

Musíme konať, aby sme predišli niektorým budúcim nákladom pre spoločnosť, hospodárstvo a životné prostredie alebo ich aspoň minimalizovali. Vyvstávajú tieto otázky: koľko treba investovať a v akých oblastiach?

Investície do infraštruktúry

Na celom svete sa spotrebúva stále viac zdrojov. Potrebujeme viac potravín, pôdy a vody, aby sme nasýtili rastúcu globálnu populáciu, a potrebujeme viac energie na kúrenie v domoch a pohon vozidiel. Rastúca úroveň spotreby sa uspokojuje neudržateľným spôsobom výroby, ktorý vyčerpáva neobnoviteľné zdroje. To vedie k uvoľňovaniu väčšieho množstva znečisťujúcich látok do ovzdušia, vodných útvarov a pôdy.

Úsilie riešiť zmenu klímy treba vnímať v súvislosti so širším prechodom k tzv. ekologickému hospodárstvu – udržateľnému životnému štýlu, ktorý nám umožní dobrý život a zároveň zachová využívanie zdrojov v udržateľných limitoch našej planéty. V siedmom environmentálnom akčnom programe Európskej únie sa za jeden z hlavných pilierov umožňujúcich takýto prechod považujú „investície".

Investície majú zásadný význam pri riešení zmeny klímy, pretože dnešné investičné rozhodnutia dlhodobo ovplyvnia (kladne aj záporne) spôsob uspokojovania základných spoločenských potrieb v budúcnosti. Jednou z hlavných ciest, ktorými investície môžu pomôcť vyriešiť dopady zmeny klímy, predstavuje infraštruktúra. Naše spoločnosti budujú infraštruktúru na uspokojenie základných spoločenských potrieb, medzi ktoré patrí voda, energia a mobilita. Infraštruktúra je často veľmi nákladná a používa sa celé desaťročia. Má preto zásadný vplyv na formovanie životného štýlu. Niektoré investičné rozhodnutia môžu poskytnúť reálne príležitosti na zmenu spôsobu uspokojovania potrieb, pri iných hrozí riziko, že nám budú po celé desaťročia brániť prejsť na udržateľné postupy.

Medzinárodný menový fond (MMF) odhaduje, že vo svete sa vynaloží približne 4,8 bilióna EUR (5,3 bilióna USD) ročne na energetické dotácie, najmä na fosílne palivá. Pojem „dotácie" použitý v nedávnej správe MMF znamená nezaplatené náklady na všetky environmentálne škody spôsobené fosílnymi palivami. V tej istej správe MMF odhaduje, že suma priamych dotácií (t. j. štátnych politík priamo podporujúcich výrobu alebo spotrebu ropy, plynu a uhlia) dosahuje na celom svete približne 460 miliárd EUR (500 miliárd USD). Takéto dotácie môžu mať nežiaduce dôsledky, ktoré povedú k tomu, že dlhodobé investičné rozhodnutia týkajúce sa energetickej infraštruktúry budú naďalej uprednostňovať fosílne palivá.

Dekarbonizácia energetických a dopravných systémov?

Spaľovanie fosílnych palív je jedným z hlavných zdrojov emisií skleníkových plynov uvoľnených do ovzdušia. Fosílne palivá však zároveň tvoria hlavnú zložku globálneho energetického systému a uspokojujú energetické potreby domácností, kancelárií, závodov a automobilov.

Úplný prechod od fosílnych palív k udržateľným obnoviteľným alternatívnym zdrojom energie nie je jednoduchý. Vyžaduje si zmeny v celom energetickom systéme od výroby a skladovania po distribúciu a konečnú spotrebu. Napríklad elektrina vyrobená solárnymi panelmi by mala byť k dispozícii na neskoršie použite na inom mieste a podľa možností v inej krajine. To by bolo možné len po zavedení dobre prepojených inteligentných sietí. Radikálnu zmenu si vyžadujú aj iné systémy, napríklad doprava. Bude to znamenať nahradenie súčasných vozidiel elektrickými vozidlami a vytvorenie nových sietí verejnej dopravy, ktoré budú schopné uspokojiť potrebu mobility a ponúknuť alternatívy k používaniu súkromných vozidiel. To všetko by si mohlo vyžiadať obrovské investície potrebné na uskutočnenie uvedených zmien.

Podľa odhadov Európskej komisie by si zmena energetického a dopravného systému EÚ na „nízkouhlíkový" v najbližších 40 rokoch vyžiadala približne 270 miliárd EUR dodatočných verejných a súkromných investičných prostriedkov ročne. Táto dodatočná suma zodpovedá približne 1,5 % HDP EÚ –podobne ako odhad IPCC týkajúci sa hospodárskych strát súvisiacich so zmenou klímy predstavuje 0,2 – 2 % globálneho HDP do roku 2050. Začnú investori konať, aby minimalizovali budúce dopady?

Presmerovanie súčasných výdavkov

Vlády, podniky a občania už vynakladajú peňažné prostriedky na budovanie dopravných sietí, výrobu energie, bývanie a spotrebu tovaru a služieb v EÚ. Existujú síce rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi, verejné výdavky v EÚ však tvoria približne 50 % HDP. Čiastočne ich vytvárajú investičné výdavky (technicky „tvorbou hrubého kapitálu") v oblastiach, ako sú rozsiahle projekty infraštruktúry, výskum, služby v oblasti zdravotnej starostlivosti atď. To isté platí pre výdavky domácností či podnikov.

Aký druh systému energie a mobility vybudujeme pre budúcnosť? Budeme vynakladať peniaze na neudržateľné riešenia alebo vytvoríme priestor, v ktorom budú môcť rásť udržateľné alternatívy a zmenia sa spôsoby uspokojovania našich potrieb? V tejto oblasti môžu zohrať zásadnú úlohu verejné financie a to tak, že poskytnú stimuly a vyšlú „zelené" signály trhu. Napríklad rozhodnutie o zmene orientácie verejných financií z fosílnych palív na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov by vyslalo jasný signál nielen výrobcom energie, ale aj pre vedcom a používateľom energie.

Európska únia v súlade so svojou stratégiou Európa 2020 vyčleňuje v rámci viacročného rozpočtu na obdobie rokov 2014 – 2020 približne 1 bilión EUR na udržateľný rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť. Aspoň 20 % viacročného rozpočtu sa vynaloží na premenu Európy na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy. V záujme dosiahnutia tohto cieľa boli klimatické ciele zahrnuté do príslušných politík a programov EÚ, napríklad do štrukturálnych fondov, výskumu, poľnohospodárstva, námornej politiky, rybného hospodárstva a programu na ochranu prírody a klimatické opatrenia LIFE.

Tieto fondy dopĺňajú verejné výdavky na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni v členských štátoch EÚ, ako aj investície súkromného sektora (napríklad podnikov, dôchodkových systémov a domácností). Existujú aj celosvetové možnosti financovania, napríklad Zelený klimatický fond zriadený v rámci UNFCCC (Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy), ktorý sa zameriava na pomoc rozvojovým krajinám pri adaptácii zmenu klímy a prijatie adaptačných opatrení.

Nová príležitosť

Vieme, že ak chceme uspokojiť rastúce potreby v niektorých oblastiach, musíme investovať. Podľa novej klimatickej hospodárskej správy sa predpokladá, že celosvetová spotreba energie sa v nasledujúcich 15 rokoch zvýši o 20 % až 35 %. Na uspokojenie tejto potreby bude potrebné vynaložiť viac ako 41 biliónov EUR v rokoch 2015 a 2030 na kľúčové kategórie energetickej infraštruktúry. Vzhľadom na skutočnosť, že výroba a využívanie energie sa už dnes podieľajú na globálnych emisiách skleníkových plynov dvoma tretinami, to, do akých druhov energetických zdrojov budeme dnes investovať, výrazne ovplyvní, či uspejeme alebo neuspejeme pri obmedzení globálneho oteplenia na 2 °C.

Tento posun nepochybne ovplyvní niektoré sektory a spoločenstvá a presmeruje financie smerom k udržateľným alternatívam. Vlády budú musieť využiť sociálne politiky na podporu tých, ktorých sa prechod dotkne. Vlády a orgány verejnej správy sa tiež budú musieť prispôsobiť meniacej sa situácii. Napríklad celkový odklon od fosílnych palív by znamenal zníženie daňových výnosov z tohto odvetvia. Znamenalo by to aj zníženie počtu zamestnancov v postihnutých odvetviach a zrejme stratu pracovných miest.

Zmeny už určitým spôsobom prebiehajú. Napriek hospodárskej kríze, ktorá zasiahla európske hospodárstvo od roku 2008, ekologické odvetvia (t. j. obnoviteľné zdroje energie, úprava odpadových vôd a recyklácia) v Európskej únii neustále rastú. V období rokov 2000 až 2012 ekologické odvetvia zaznamenali rast o viac ako 50 % z hľadiska pridanej hodnoty, vytvorili takmer 1,4 milióna nových pracovných miest a zamestnávajú 4,3 milióna pracovníkov, zatiaľ čo zvyšok hospodárstva vykázal za toto obdobie relatívne plochý rast a stagnujúcu zamestnanosť. Tento boom zamestnanosti v ekologickom priemysle je možné vnímať aj ako súčasť vyvíjajúcej sa a konkurencieschopnej pracovnej sily, pričom menší počet ľudí pracuje v neudržateľných sektoroch (napr. pri ťažbe uhlia).

Niektoré spoločenstvá a podniky na základe lepších informácií cieľavedome ukončujú alebo vylučujú neudržateľné riešenia v prospech podpory konkrétnych inovácií. Investície do environmentálnych inovácií a výskumu by nielen pomohli zaviesť čistejšie technológie a vybudovať v EÚ udržateľnú budúcnosť, ale aj podporili európske hospodárstvo a konkurencieschopnosť. Európa môže využiť výhody globálneho lídra v ekologických odvetviach, vyvážať svoje technológie a know-how a pomôcť uspokojiť predpokladaný rast celosvetového dopytu v oblasti energie, mobility a bývania.

Je pravda, že prechod k zelenej ekonomike bude trvať určitý čas. Čím skôr začneme konať, tým nižšie budú náklady a tým väčší bude prínos.

Geographic coverage

Austria, Belgium, Bulgaria, Croatia, Cyprus, Czech Republic, Denmark, Estonia, Finland, France, Germany, Greece, Hungary, Iceland, Ireland, Italy, Latvia, Liechtenstein, Lithuania, Luxembourg, Malta, Netherlands, Norway, Poland, Portugal, Romania, Slovakia, Slovenia, Spain, Sweden, Switzerland, Turkey, United Kingdom
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100