Život v meniacej sa klíme

Zmeniť jazyk
Article Publikované 28. 09. 2015 Posledná zmena 15. 09. 2016 10:50
Topics: ,
Naša klíma sa mení. Vedecké dôkazy svedčia o tom, že sa zvyšuje priemerná globálna teplota a mení sa zrážkový režim. Takisto z nich vyplýva, že sa roztápajú ľadovce, ľad v arktických moriach a ľadová pokrývka v Grónsku. V piatej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy sa uvádza, že príčinou otepľovania je od polovice 20. storočia predovšetkým zvýšenie koncentrácie skleníkových plynov v dôsledku emisií spôsobených činnosťou človeka. Veľký podiel zodpovednosti za zvýšenie teploty nesie spaľovanie fosílnych palív a zmeny vo využívaní pôdy.

 Image © Mariusz Warsinski, Environment & Me/EEA

Je zrejmé, že musíme podstatne znížiť globálne emisie skleníkových plynov, aby sme predišli najhorším vplyvom zmeny klímy. Rovnako je jasné, že meniacej sa klíme sa musíme prispôsobiť. Určitá zmena klímy sa však podľa predpokladov prejaví napriek podstatnému zníženiu emisií skleníkových plynov a jej dôsledky pocítime na celom svete vrátane Európy. Očakávajú sa častejšie a intenzívnejšie povodne a suchá. Vyššie teploty, zmeny úhrnu a režimu zrážok či extrémne výkyvy počasia už dnes ovplyvňujú naše zdravie, prírodné prostredie a hospodárstvo.

Zmena klímy nás ovplyvňuje

Možno si to neuvedomujeme, ale zmena klímy sa týka každého z nás: poľnohospodárov, rybárov, astmatikov, seniorov, dojčiat, obyvateľov miest, lyžiarov i dovolenkárov na pláži... Extrémne výkyvy počasia, ako sú napríklad povodne a prudké búrky, môžu spustošiť menšie spoločenstvá a dokonca celé regióny a krajiny. Horúčavy môžu zhoršiť znečistenie ovzdušia, skomplikovať kardiovaskulárne ochorenia a ochorenia dýchacích ciest a v niektorých prípadoch viesť ku strate života.

Hrozí riziko, že otepľovanie oceánov naruší rovnováhu celého potravinového reťazca, a tým aj života v moriach, a väčšmi zaťaží už aj tak nadmerne využívané zásoby rýb. Vyššie teploty môžu vyvolať zmenu schopnosti pôdy viazať uhlík, pričom pôda je po oceánoch druhou najväčšou zásobárňou uhlíka. Suchá a vyššie teploty môžu ovplyvniť poľnohospodársku výrobu a zostriť konkurenciu medzi jednotlivými hospodárskymi odvetviami v boji o vzácne zdroje, akými sú voda či pôda.

Zmena klímy vedie k skutočným stratám. Z vedeckých štúdií vyplýva, že bez adaptačných opatrení by počet úmrtí spôsobených horúčavami mohol v Európe do roku 2100 stúpnuť až na 200 000 ročne. Náklady na odstránenie škôd spôsobených riečnymi povodňami by mohli prekročiť 10 miliárd EUR ročne. Medzi ďalšie vplyvy zmeny klímy patria škody spôsobené lesnými požiarmi, znížené výnosy plodín alebo práceneschopnosť z dôvodu respiračných ochorení.

Európania, ktorí čelia súčasným i budúcim vplyvom , nemajú inú možnosť ako prispôsobiť sa zmene klímy. Existuje adaptačná stratégia na úrovni Európskej únie, ktorá má pomôcť krajinám pri plánovaní činností zameraných na adaptáciu. Viac ako 20 európskych krajín už prijalo vnútroštátne adaptačné stratégie.

Súčasťou niektorých prebiehajúcich adaptačných projektov sú rozsiahle projekty na výstavbu novej infraštruktúry (napr. hrádzí a odtokových oblastí pri povodniach), zatiaľ čo v iných projektoch sa navrhuje obnovenie ekosystémov, ktoré umožní prírode, aby sa vyrovnala s vplyvmi zmeny klímy, napríklad s nadmerným množstvom vody či horúčavami. Existujú rozmanité iniciatívy a možnosti financovania, ktoré majú pomôcť krajinám, mestám a regiónom pripraviť sa na vplyvy zmeny klímy a znížiť svoje emisie skleníkových plynov.

Znižovanie emisií

Prudkosť zmeny klímy bude závisieť od toho, do akej miery a ako rýchlo dokážeme znížiť emisie skleníkových plynov uvoľňované do ovzdušia. Zmena klímy predstavuje jeden z najväčších problémov súčasnosti.

Má celosvetový rozmer a týka sa každého z nás. Vedecká obec dôrazne odporúča obmedziť zvyšovanie priemerných globálnych teplôt a znížiť emisie skleníkových plynov, aby sa predišlo nežiaducim vplyvom zmeny klímy. Medzinárodné spoločenstvo sa v Rámcovom dohovore Organizácie Spojených národov o zmene klímy dohodlo, že obmedzí zvyšovanie priemernej globálnej teploty tak, aby bola len o 2°C vyššia než v predindustriálnom období.

Ak sa priemerná globálna teplota zvýši o viac ako o 2 °C, zmena klímy bude mať oveľa vážnejšie vplyvy na zdravie, prírodné prostredie i hospodárstvo. Priemerné zvýšenie teploty o 2 °C znamená, že teploty v určitých častiach sveta sa v skutočnosti zvýšia o viac ako 2 °C, predovšetkým v Arktíde, kde rozsiahlejšie vplyvy ohrozia jedinečné prírodné systémy.

Európska únia si stanovila ambiciózne dlhodobé ciele v oblasti zmiernenia zmeny klímy. V roku 2013 sa jej podarilo znížiť domáce emisie skleníkových plynov o 19 % v porovnaní s úrovňami z 90. rokov minulého storočia. Cieľ zníženia o 20 % do roku 2020 je na dosah.

Dosiahnutie zníženia domácich emisií (t. j. emisií uvoľnených v EÚ) do roku 2030 aspoň o 40 % a do roku 2050 o 80 – 95 % bude čiastočne závisieť od schopnosti EÚ vyčleniť dostatok verejných i súkromných finančných prostriedkov na udržateľné a inovatívne technológie. Nasmerovanie investíciído inovácií, ktoré nebudú poškodzovať životné prostredie, obnoviteľných zdrojov energie a predovšetkým do dosiahnutia energetickej účinnosti je v prvom rade podmienené efektívnymi cenami uhlíka a právnymi predpismi. V niektorých prípadoch môžu rozhodnutia o financiách znamenať aj to, že činnosť niektorých odvetví sa reštrukturalizuje a niektorých sa zastaví.

Zníženie emisií uvoľnených členskými štátmi EÚ prispeje k riešeniu problému len čiastočne, keďže EÚ v súčasnosti uvoľňuje iba 10 % celosvetových emisií skleníkových plynov. Je jasné, že dosiahnutie cieľa 2 °C si vyžaduje celosvetové úsilie a podstatné zníženie globálnych emisií skleníkových plynov. Vedecká obec odhaduje, že dosiahnutie cieľa 2 °C bude možné len pod podmienkou, že do konca storočia sa do ovzdušia uvoľní iba obmedzené množstvo uhlíka. Svet už uvoľnil väčšinu tohto „uhlíkového rozpočtu". Pri súčasnom tempe sa celkový uhlíkový rozpočet do roku 2100 vyčerpá.

Vedecké štúdie ukazujú, že ak chceme zvýšiť našu šancu na obmedzenie zvýšenia priemernej teploty na 2 °C, globálne emisie musia dosiahnuť svoj vrchol v roku 2020 a potom musia začať klesať. Za týchto okolností je nevyhnutne potrebné, aby sa nadchádzajúce klimatické rokovania v Paríži (21. konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy) stali prelomovým momentom a dosiahla sa na nich celosvetová dohoda o znížení emisií skleníkových plynov a poskytnutí pomoci rozvojovým krajinám.

Nízkouhlíková budúcnosť do roku 2050 je možná

Hlavnou príčinou problému je neudržateľná spotreba a spôsob výroby. Najnovšia správa agentúry EEA Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2015 vychádza z nedávneho vývoja pozorovaného v európskom prostredí a celosvetových megatrendov a vyzýva na prechod k zelenému hospodárstvu. Zelené hospodárstvo je udržateľný životný štýl, ktorý nám umožní žiť kvalitne a zároveň v rámci možností našej planéty. Tento prechod zahŕňa štrukturálne zmeny najdôležitejších sektorov, medzi ktoré patrí energetika a doprava, ktoré si vyžadujú dlhodobé investície do infraštruktúry.

Európa už investuje do týchto kľúčových sektorov. Otázkou je, ako zabezpečiť, aby nás súčasné i budúce investície priblížili o ďalší krok k ekologizácii hospodárstva a neznemožnili nám opustiť neudržateľnú cestu rozvoja. Správne investície v súčasnosti nielen zminimalizujú celkové náklady na zmenu klímy, ale môžu aj rozšíriť odborné znalosti v rozvíjajúcich sa ekologických odvetviach – v hospodárstve budúcnosti. V konečnom dôsledku sa budeme všetci musieť rozhodnúť a určiť, ako bude vyzerať život so zmenou klímy.

Môže sa zdať, že výzva, ktorá pred nami stojí, bude nad naše sily. Bez ohľadu na náročnosť tejto výzvy je cieľ 2 °C stále na dosah. Na jeho dosiahnutie potrebujeme byť len dosť odvážni a ambiciózni.

 

Hans Bruyninckx
Výkonný riaditeľ agentúry EEA

Meniaca sa klíma ovplyvní takmer všetky aspekty nášho života. Intenzívnejšie a častejšie zrážky v mnohých častiach Európy budú znamenať časté a vážne povodne. Na iných miestach Európy, vrátanejužnej Európy, povedú vyššie teploty a menší objem zrážok k tomu, že mnohé oblasti môžu čeliť suchám.

Geographic coverage

Austria, Belgium, Bulgaria, Croatia, Cyprus, Czech Republic, Denmark, Estonia, Finland, France, Germany, Greece, Hungary, Iceland, Ireland, Italy, Latvia, Liechtenstein, Lithuania, Luxembourg, Malta, Netherlands, Norway, Poland, Portugal, Romania, Slovakia, Slovenia, Spain, Sweden, Switzerland, Turkey, United Kingdom
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100