Sme pripravení na zmenu klímy?

Zmeniť jazyk
Article Publikované 28. 09. 2015 Posledná zmena 03. 06. 2016 01:11
Topics: ,
Zmena klímy má rozmanité vplyvy na zdravie, ekosystémy a hospodárstvo. Je veľmi pravdepodobné, že v najbližších desaťročiach sa prehĺbia. Ak sa dopady zmeny klímy nebudú riešiť, môžu nás vyjsť veľmi draho, a to z hľadiska zhoršenia zdravia, nežiaduceho vplyvu na ekosystémy i škôd na majetku a infraštruktúre. V celej Európe sa v súčasnosti realizuje veľa adaptačných projektov s cieľom pripraviť sa na zmenu klímy.

 Image © Billy Horan, Environment & Me/EEA

Rok 2014 si budeme v Európe pamätať ako rok extrémnych výkyvov počasia. V máji 2014 zasiahla juhovýchodnú Európu brázda nízkeho tlaku a spôsobila rozsiahle povodne a 2 000 zosuvov pôdy na Balkáne. Začiatkom júna 2014 postihla severnú Európu vlna prudkých búrok s prívalovými dažďami. V júli 2014 sužoval Európanov ďalší problém: horúčavy. Vlna horúčav zasiahla východnú Európu a Spojené kráľovstvo.

Extrémne výkyvy počasia, ako aj postupná zmena klímy, napríklad stúpanie hladiny mora či otepľovanie oceánov, budú pokračovať. Ba čo viac, predpokladá sa, že tieto javy budú v budúcnosti čoraz častejšie a intenzívnejšie. Aj keby všetky krajiny teraz prudko znížili emisie skleníkových plynov, tie skleníkové plyny, ktoré sa už uvoľnili do ovzdušia, budú mať naďalej vplyv na otepľovanie klímy. Okrem podstatného zníženia emisií skleníkových plynov musia krajiny v Európe a na celom svete prijať politiky a opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy.

Európska klíma sa mení

Meniaca sa klíma ovplyvní takmer všetky aspekty nášho života. Intenzívnejšie a častejšie zrážky v mnohých častiach Európy budú znamenať časté a vážne povodne, zničené domovy a postihnú infraštruktúru (napríklad dopravnú a energetickú) v rizikových oblastiach. Na iných miestach Európy, vrátane južnej Európy, povedú vyššie teploty a menší objem zrážok k tomu, že mnohé oblasti môžu čeliť suchám. To by mohlo vyvolať súťaž medzi poľnohospodárstvom, priemyslom a domácnosťami o vzácne vodné zdroje. Rovnako by to mohlo spôsobiť viac zdravotných problémov súvisiacich s teplom.

Zmena klímy takisto ovplyvní ekosystémy v celej Európe. Na zdravých a stabilných ekosystémov sú závislé mnohé odvetvia hospodárstva , ktoré ľuďom poskytujú rozmanité výrobky a služby. Napríklad včely opeľujú plodiny a lesy pomáhajú absorbovať skleníkové plyny. Zmeny v rovnováhe druhov a biotopov v ekosystémoch by mohli mať ďalekosiahle následky. Zníženie objemu zrážok v južnej Európe by mohlo znemožniť pestovanie určitých plodín a na druhej strane zvýšenie teplôt vytvoriť podmienky pre migráciu inváznych nepôvodných druhov a druhov prenášajúcich choroby do severnejších oblastí.

Oteplenie oceánov už dnes núti rôzne druhy rýb presúvať sa na sever, čo následne znásobuje tlak na rybársky sektor. Napríklad presunutie makrel na sever zhoršilo problém nadmerného výlovu sleďa atlantického a makrely v severovýchodnom Atlantiku.

Zmena klímy je nákladná

Extrémne výkyvy počasia môžu viesť ku stratám na životoch a k zastaveniu hospodárskej a spoločenskej činnosti v postihnutých oblastiach. Obnova poškodeného majetku a infraštruktúry si často vyžaduje veľké finančné prostriedky. Väčšinu škôd, ktoré v uplynulých desaťročiach spôsobili extrémne výkyvy počasia, však nemožno pripísať len zmene klímy. Hlavnou príčinou väčších škôd je sociálno-ekonomický rozvoj a také rozhodnutia, ako je rozširovanie miest do povodňových oblastí. Náklady na odstraňovanie škôd a ďalšie nežiaduce vplyvy sa bez prijatia adaptačných opatrení budú zvyšovať .

V nedávno publikovanom výskume sa odhaduje, že bez adaptačných opatrení by počet úmrtí na následky horúčav v Európe mohol do roku 2100 stúpnuť až 200 000 ročne a náklady na odstraňovanie škôd spôsobených riečnymi povodňami by mohli presiahnuť 10 miliárd EUR ročne.

V prípade rozsiahlej zmeny klímy bez prijatia adaptačných opatrení by lesné požiare každoročne postihli oblasť s rozlohou približne 800 000 hektárov. Počet osôb zasiahnutých suchom by sa mohol zvýšiť sedemnásobne, až na 150 miliónov ročne, a hospodárske straty spôsobené zvýšením hladiny mora by sa strojnásobili na 42 miliárd EUR ročne.

Aj keď sa väčšinou predpokladá, že zmena klímy bude znamenať náklady pre spoločnosť, môže takisto priniesť určitý obmedzený počet nových príležitostí, často sprevádzaných novými rizikami. Teplejšie zimy v severnej Európe môžu znamenať skrátenie vykurovacieho obdobia. Teplejšie letá môžu naopak zvýšiť spotrebu energie na klimatizáciu. Topenie morského ľadu v arktických moriach môže otvoriť nové trasy pre lodnú dopravu a tým znížiť prepravné náklady. Zintenzívnenie lodnej dopravy by však mohlo vystaviť Arktídu znečisteniu a v záujme zaručenia jej bezpečnosti a čistoty by sa mala regulovať.

Európske krajiny musia bez ohľadu na očakávané dopady – silnejšie dažde, vyššie teploty či zmenšenie zásob pitnej vody – prispôsobiť vidiecku krajinu, mestá i hospodárstvo meniacej sa klíme a znížiť zraniteľnosť voči jej účinkom.

Čo znamená adaptácia na zmenu klímy?

Pojem „adaptácia“ zahŕňa široké spektrum činností a politík, ktoré sa snažia pripraviť spoločnosť na zmenu klímy. Realizované adaptačné politiky môžu obmedziť vplyvy, znížiť náklady na odstraňovanie škôd spôsobených zmenou klímy a pripraviť spoločnosť na prosperitu a rozvoj aj v zmenenej klíme. Niektoré adaptačné opatrenia si vyžadujú relatívne nízke náklady, napríklad informačné kampane o tom, ako sa správať v horúcom počasí alebo systém včasného varovania pred horúčavami. Iné môžu byť veľmi nákladné, napríklad budovanie hrádzí a pobrežnej ochrany (takéto stavebné činnosti sa často nazývajú „šedá adaptácia“), premiestnenie budov mimo záplavových oblastí či rozšírenie zadržiavacích nádrží v rámci reakcie na sucho.

Niektoré adaptačné opatrenia využívajú prirodzené spôsoby zvyšovania odolnosti oblastí voči zmene klímy. Takzvané zelené adaptačné opatrenia zahŕňajú obnovenie piesočných dún, ktoré má za cieľ predísť erózii, alebo vysádzanie stromov na riečnych brehoch na obmedzenie záplav. Zelené adaptačné opatrenia tohto druhu prijalo holandské mesto Nijmegen. Pri pobrežnom meste Nijmegen sa nachádza ohyb rieky Waal, ktorá sa tam zužuje a spôsobuje povodne. Mesto chce zabrániť škodám spôsobeným povodňami, a preto buduje kanál, ktorý poskytne rieke viac priestoru. Zároveň vzniknú nové rekreačné a prírodné oblasti.

Ďalším dobrým príkladom spojenia šedej a zelenej adaptácie je holandský program Staviame s prírodou. Podporuje obnovu pobrežných mokradí, napríklad močarín, trstinových porastov, močiarov a prílivových oblastí. Mokrade pomáhajú predchádzať poklesu pôdy vďaka tomu, že koreňové systémy mokraďových rastlín pôdu spevňujú. Keď sa zabráni poklesu pôdy v pobrežných oblastiach, ich okolie bude chránené pred povodňami.

Medzi ďalšie adaptačné opatrenia patrí využívanie právnych predpisov, daní, finančných stimulov a informačných kampaní na posilnenie odolnosti voči zmene klímy (opatrenia známe ako „mäkká adaptácia“). Informačná kampaň v španielskom meste Zaragoza upozornila 700 000 obyvateľov na potrebu šetriť vodou v záujme prežitia v období očakávaného dlhšieho sucha v tomto semiaridnom regióne. Okrem informačnej kampane bola súčasťou projektu aj kontrola únikov vody z vodovodnej siete, čím sa spotreba vody na obyvateľa znížila takmer o polovicu v porovnaní s rokom 1980 a celková spotreba vody v meste od roku 1995 klesla o 30 %.

Adaptácia v Európskej únii

Európska únia a jej členské štáty už pracujú na adaptácii na zmenu klímy. Európska komisia v roku 2013 prijala oznámenie s názvom Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, ktoré pomáha krajinám pri plánovaní adaptačných opatrení. Stratégia podporuje aj získavanie a odovzdávanie poznatkov a zameriava sa na posilnenie odolnosti v hlavných sektoroch s využitím financií EÚ. Adaptačné stratégie už prijalo viac ako 20 európskych krajín, ktoré načrtli, aké úvodné kroky urobia (napríklad posúdenie a výskum zraniteľnosti) a ako sa chcú prispôsobiť zmene klímy. Pokiaľ však ide o konkrétne činnosti priamo „v teréne“, mnohé krajiny stoja na úplnom začiatku.

Z prieskumu adaptačných opatrení, ktorý uskutočnila agentúra EEA, vyplynulo, že väčšina krajín uprednostňuje sektor vodného hospodárstva. Finančné prostriedky sa však vynakladajú aj na poskytovanie informácií občanom. Napríklad v regióne Emilia Romagna prebieha informačná kampaň o nebezpečenstve lymskej boreliózy, horúčky dengue a západonílskeho vírusu, ktorá je súčasťou snahy o obmedzenie šírenia chorôb prenášaných hmyzom.

V mnohých krajinách vznikli on-line platformy poznatkov o adaptácii, ktoré uľahčujú výmenu nadnárodných, národných a miestnych skúseností a osvedčených postupov. Európsku platformu na výmenu skúseností predstavuje portál Climate-ADAPT, ktorý spravuje Európska environmentálna agentúra a Európska komisia.

Kto sa neprispôsobuje, nevolí perspektívnu cestu

Extrémne výkyvy počasia a politiky EÚ posilnili v uplynulých desaťročiach postavenie adaptačných politík a opatrení v rámci politického programu európskych krajín. Podľa nedávneho prieskumu však mnohým krajinám bráni v prijímaní opatrení nedostatok zdrojov – času, peňazí či technológií. Viaceré krajiny uviedli ako prekážky „neistotu, pokiaľ ide o rozsah budúcej zmeny klímy“ a „nejasnú zodpovednosť“.

Dopady zmeny klímy sa v jednotlivých regiónoch líšia. Politici tiež musia riešiť problém, ako začleniť budúce zmeny bohatstva, infraštruktúry a obyvateľstva do plánov adaptácie na zmenu klímy. Čo budú stále starší a väčšinou mestskí obyvatelia potrebovať pokiaľ ide o dopravu, bývanie, energiu, zdravotné služby či výrobu potravín v zmenenej klíme?

Vhodnejšie než pristupovať k adaptácii ako k samostatnej politickej oblasti bude lepšie ju začleniť do ostatných oblastí verejnej politiky. Krajiny EÚ a Európska únia v rámci svojich adaptačných stratégií hľadajú nové spôsoby začlenenia problematiky adaptácie do rôznych politických oblastí, ako sú poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, energetika či doprava.

Extrémne výkyvy počasia poukázali predovšetkým na to, že zanedbanie adaptácie predstavuje veľmi nákladné rozhodnutie, ktoré nie je ani strednodobo ani dlhodobo životaschopné. Napríklad povodne často vážne poškodzujú dopravnú infraštruktúru. Nepriame hospodárske náklady spôsobené znemožnením pohybu osôb, tovaru či služieb môžu byť mnohonásobne vyššie než priame náklady na opravu poškodenej infraštruktúry.

Je zrejmé, že adaptácia dopravnej infraštruktúry je, podobne ako ostatné projekty týkajúce sa infraštruktúry, nákladná. Môže byť aj zložitá, keďže dopravné systémy zahŕňajú rôzne skupiny, od výrobcov vozidiel a manažérov infraštruktúry až po cestujúcich. Jedným z nákladovo efektívnych riešení je uvažovať o adaptačných opatreniach už pri budovaní či obnove infraštruktúry, pričom rozpočet EÚ ponúka rôzne príležitosti na financovanie infraštruktúrnych projektov.

Efektívne riešenie si vyžaduje dlhodobejšiu a širšiu perspektívu, ktorá začlení zmenu klímy do rôznych verejných politík súvisiacich s udržateľnosťou. V prípade adaptácie na zmenu klímy sa vynárajú otázky o tom, ako budovať mestá, prepravovať obyvateľov a výrobky, dodávať energiu do domácností a závodov, vyrábať potraviny a riadiť prírodné prostredie.

Je tiež jasné, že efektívne spojenie adaptačných opatrení a opatrení na zmiernenie môže obmedziť budúce vplyvy zmeny klímy a zabezpečiť väčšiu odolnosť a pripravenosť Európy na ne.

Zmena klímy má rozmanité vplyvy na zdravie, ekosystémy a hospodárstvo. Je veľmi pravdepodobné, že v najbližších desaťročiach sa prehĺbia. Ak sa dopady zmeny klímy nebudú riešiť, môžu nás vyjsť veľmi draho, a to z hľadiska zhoršenia zdravia, nežiaduceho vplyvu na ekosystémy i škôd na majetku a infraštruktúre.

Súvisiaci obsah

Related infographics

Súvisiace publikácie

Geographic coverage

Austria, Belgium, Bulgaria, Croatia, Cyprus, Czech Republic, Denmark, Estonia, Finland, France, Germany, Greece, Hungary, Iceland, Ireland, Italy, Latvia, Liechtenstein, Lithuania, Luxembourg, Malta, Netherlands, Norway, Poland, Portugal, Romania, Slovakia, Slovenia, Spain, Sweden, Switzerland, Turkey, United Kingdom
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100