Pôda a zmena klímy

Zmeniť jazyk
Article Publikované 28. 09. 2015 Posledná zmena 11. 07. 2016 16:12
Topics: , ,
Pôda je dôležitou a často podceňovanou súčasťou klimatického systému. Po oceánoch predstavuje druhú najväčšiu zásobáreň uhlíka, tzv. zachytávač. V závislosti od regiónu môže zmena klímy viesť k ukladaniu väčšieho množstva uhlíka v rastlinách a pôde z dôvodu rastu vegetácie alebo k uvoľňovaniu väčšieho množstva uhlíka do ovzdušia. Obnova pôdnych ekosystémov a ich udržateľné využívanie v mestských a vidieckych oblastiach môže pomôcť zmierniť dopady zmeny klímy ako aj prispôsobiť sa jej.

O zmene klímy sa často hovorí ako o niečom, čo sa odohráva v ovzduší. Napokon všetky rastliny pri fotosyntéze čerpajú uhlík z ovzdušia. Uhlík z ovzdušia však ovplyvňuje aj pôdu, pretože uhlík, ktorý sa nevyužije pri raste nadzemných častí rastlín, sa šíri cez korene a následne ukladá do pôdy. Ak nedôjde k narušeniu tohto procesu, uhlík sa môže stabilizovať a zostať v pôde celé tisícročia. Zdravá pôda teda dokáže zmierniť zmenu klímy.

Z hľadiska zachytávania uhlíka nie sú všetky pôdy rovnaké. Medzi pôdy najbohatšie na uhlík patria rašeliniská, ktoré sa vyskytujú najmä v severnej Európe, Spojenom kráľovstve a Írsku. Veľké množstvo uhlíka na hektár plochy zachytávajú aj trávnaté porasty. Naopak pôdy v teplých a suchých oblastiach v južnej Európe obsahujú menej uhlíka.

Zmena klímy vystavuje pôdu tlaku

V niektorých častiach Európy môže zvýšenie teplôt viesť k intenzívnejšiemu rastu vegetácie a zvýšeniu objemu uhlíka zachyteného v pôde. Vyššie teploty by tiež mohli zintenzívniť rozklad a mineralizáciu organickej hmoty v pôde a znížiť obsah organického uhlíka.

V iných oblastiach sa organická hmota v stabilných rašeliniskách nemôže rozkladať z dôvodu nízkej hladiny kyslíka vo vode. Keď takéto oblasti vyschnú, organická hmota sa rýchlo rozloží a uvoľní oxid uhličitý (CO2) do ovzdušia.

Príznaky vplyvu zvýšenia teplôt a zmien zrážkových režimov na obsah pôdnej vlhkosti sa už prejavujú. Podľa prognóz môže tento jav pokračovať a v rokoch 2021 až 2050 ho bude sprevádzať celková zmena letnej pôdnej vlhkosti vo väčšine Európy, vrátane významného zníženia v oblasti Stredozemia a určitého zvýšenia v severovýchodných častiach Európy.

Zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého v ovzduší môže spôsobiť, že mikroorganizmy v pôde zrýchlia rozklad organickej hmoty, a dokonca začnú uvoľňovať viac oxidu uhličitého. Predpokladá sa, že uvoľňovanie skleníkových plynov z pôdy bude obzvlášť výrazné na ďalekom severe Európy a v Rusku, kde roztápanie permafrostu môže viesť k uvoľneniu veľkého množstva metánu – oveľa účinnejšieho skleníkového plynu než je oxid uhličitý.

Zatiaľ nie je úplne jasné, aké budú celkové účinky, keďže rôzne oblasti pohlcujú a uvoľňujú rôzne objemy skleníkových plynov. Hrozí však zjavné riziko, že otepľovanie klímy môže spôsobiť ďalšie uvoľnenie skleníkových plynov a následné ohrievanie klímy v samohybnej špirále.

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo by mali zabezpečiť, aby uhlík zostal pod zemou

Zmena klímy nie je jediným rizikom, ktoré hrozí zmenou pôdy zo zásobárne uhlíka na zdroj emisií. Spôsob, akým pôdu používame, má preukázateľný vplyv na množstvo uhlíka, ktoré dokáže udržať.

Z dôvodu zmien v lesnom hospodárstve a životnom prostredií sa v súčasnosti zväčšujú zásoby uhlíka uložené v európskych lesoch. Približne polovica týchto zásob je uložená v lesných pôdach. Keď sa však lesy poškodia alebo vyrúbu, uložený uhlík sa uvoľní späť do ovzdušia. V takomto prípade sa lesy môžu stať čistými prispievateľmi uhlíka do ovzdušia.

Je známe, že orba pôdy v poľnohospodárskych podnikoch urýchľuje rozklad a mineralizáciu organickej hmoty. Výskumníci navrhujú, aby sa v záujme zachovania uhlíka a živín v pôde obmedzilo jej obrábanie a zaviedlo sa hospodárenie s komplexným striedaním plodín, aby sa využívali tzv. krycie plodiny a ponechávali ich zvyšky na povrchu pôdy. Ponechávanie zvyškov plodín na povrchu pred výsadbou a počas nej môže sčasti ochrániť pôdu pred eróziou. Takáto ochrana je mimoriadne dôležitá, keďže vytvorenie niekoľkých centimetrov pôdy trvá tisíce rokov. Obmedzenie obrábania pôdy znamená, že sa pôda menej narúša a prevracia. Obmedzené obrábanie či ponechanie pôdy bez obrábania je však často spojené s väčším využívaním chemických hnojív, ktoré môžu mať ďalšie nežiaduce účinky na životné prostredie.

Podobne platí, že využívaním maštaľného hnoja v ekologickom poľnohospodárstve sa obnovuje organický pôdny uhlík hlboko pod pôdnym povrchom. Ekologické poľnohospodárstvo má ďalšiu výhodu z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov, keďže sa v ňom nepoužívajú chemické hnojivá. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo vypočítala, že emisie CO2 na hektár systémov ekologického poľnohospodárstva sú o 48 % až 66 % nižšie než v tradičných systémoch.

Je zaujímavé, že niektoré formy výroby biopalív môžu v skutočnosti znížiť množstvo uhlíka uloženého v pôde. V nedávnej štúdii sa zistilo, že biopalivá vyrobené zo zvyškov kukurice môžu zvýšiť celkové emisie skleníkových plynov, pretože organická hmota sa namiesto návratu do pôdy spaľuje ako palivo (28).

Uplatňovanie primeraných postupov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva má v konečnom dôsledku obrovský potenciál na obnovu pôdy a odstránenie CO2 z ovzdušia.

Ochrana miest pôdou

Keď v roku 2002 postihli domy v belgickej obci Velm v blízkosti Sint-Truiden päťkrát záplavy kalnej vody, obyvatelia obce naliehali na mestskú samosprávu, aby niečo urobila. Záplavy kalnej vody sa v tejto oblasti stali opakovaným problémom, keďže voda stekala po holých poliach a odnášala so sebou sediment. Miestne orgány riešili tento problém tak, že pri ochrane domov zamerali svoju pozornosť na pôdu. Prijali viacero opatrení, napríklad výsadbu krycích plodín v zime, keď pôda zostala holá a hrozilo riziko záplav. Nechávali zvyšky plodín na poliach, aby obmedzili eróziu. Takéto opatrenia na obnovenie prírodných systémov úspešne bránia záplavám kalného bahna od polovice roku 2002 až dodnes, a to napriek niekoľkým výskytom prudkých zrážok.

Ochrana pred povodňami a predchádzanie povodniam je len jednou zo životne dôležitých „služieb", ktoré poskytuje zdravá pôda. S čoraz častejšími a prudšími povodňami sa možno budeme musieť na túto službu stále väčšmi spoliehať.

Kvalita pôdy ovplyvní dopady zmeny klímy na bežný život ľudí. Priepustná pôda môže poskytnúť ochranu pred horúčavami, a to tak, že zadrží veľké množstvo vody a zníži teploty. To je osobitne dôležité v mestách, kde tvrdý povrch (zástavba pôdy) dokáže vyvolať „efekt tepelného ostrova".

Tieto funkcie pôdy sa snažia využiť viaceré európske mestá. Napríklad vďaka obnovenému parku Gomeznarro vznikli v Madride nové priepustné povrchy, porast a podzemná zásobáreň vody. Tento nápad bol okrem Madridu zrealizovaný aj v ďalších španielskych mestách.

Obnova ekosystémov

Najnovšie poznatky sú jasné: obnovenie niektorých ekosystémov môže pomôcť pri zachytávaní uhlíka z atmosféry. Napríklad aktívne obnovovanie rašelinísk sa osvedčilo ako úspešná reakcia na úbytok organickej hmoty vyplývajúci z využívania rašeliny na výrobu energie. Podľa štúdie Spoločného výskumného centra Európskej komisie je najrýchlejšou cestou k zvýšeniu objemu organického uhlíka v obrábanej pôde premena ornej pôdy na trávnatý porast.

Zdá sa však, že niektoré nedávne trendy majú opačný účinok. V rokoch 1990 až 2012 sa rozloha ornej pôdy, pôdy, na ktorej sa pestujú trvalé plodiny, pasienkov a poloprírodnej vegetácie v Európe zmenšila. Konkrétnejšie to znamená, že zaberanie pôdy v Európe viedlo v období rokov 1990 až 2006 k úbytku produkčnej kapacity o 0,81 %, keďže polia sa zmenili na mestá, cesty a ďalšiu infraštruktúru. Projekty rozvoja miest často zahŕňajú zastavanie pôdy nepriepustnou vrstvou. Okrem otázky potravinovej bezpečnosti to znamená aj to, že Európa má obmedzenú kapacitu na zachytávanie organického uhlíka, predchádzanie povodniam a udržiavanie nižších teplôt.

Správne obhospodarovanie pôdy nám môže pomôcť znížiť objem skleníkových plynov a adaptovať sa na najhoršie dopady zmeny klímy. Keď sa však o pôdu nebudeme starať, problémy súvisiace so zmenou klímy sa môžu rýchlo zhoršiť.

Pôda je dôležitou a často podceňovanou súčasťou klimatického systému. Po oceánoch predstavuje druhú najväčšiu zásobáreň uhlíka, tzv. zachytávač. Obnova pôdnych ekosystémov a ich udržateľné využívanie v mestských a vidieckych oblastiach môže pomôcť zmierniť dopady zmeny klímy ako aj prispôsobiť sa jej.

Súvisiaci obsah

Súvisiace ukazovatele

Related infographics

Súvisiace publikácie

Geographic coverage

Austria, Belgium, Bulgaria, Croatia, Cyprus, Czech Republic, Denmark, Estonia, Finland, France, Germany, Greece, Hungary, Iceland, Ireland, Italy, Latvia, Liechtenstein, Lithuania, Luxembourg, Malta, Netherlands, Norway, Poland, Portugal, Romania, Slovakia, Slovenia, Spain, Sweden, Switzerland, Turkey, United Kingdom
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100