Základy ekonómie a životné prostredie

Zmeniť jazyk
Article Publikované 01. 09. 2014 Posledná zmena 31. 08. 2016 15:12
V marci 2014 zasiahla francúzsky Paríž zvýšená koncentrácia tuhých častíc. Používanie osobných automobilov bolo na niekoľko dní výrazne obmedzené. Na druhej strane planéty jedna čínska spoločnosť uvádzala nový produkt: poistenie proti smogu pre domácich cestovateľov, ktorým znepríjemnila zájazd nízka kvalita vzduchu. Aká je teda hodnota čistého ovzdušia? Dokáže nám ekonómia pomôcť obmedziť znečistenie? Pozrieme sa podrobnejšie na základné ekonomické koncepcie.

 Image © Gülcin Karadeniz

Slovo ekonómia pochádza zo starogréckeho slova „oikonomia" a znamená hospodárenie v domácnosti. Činnosti, ktorých sa týkalo sú dokonca oveľa staršie. Dávne spoločenstvá pozostávali predovšetkým zo vzdialených rodín, ktoré sa spoločne usilovali zabezpečiť prežitie skupiny a naplnenie jej základných potrieb. Rôzni členovia spoločenstva boli zodpovední za rôznorodé činnosti: zabezpečovanie potravy, hľadanie alebo budovanie prístrešia atď.

Ako spoločnosť a dostupné technológie pokročili na vyššiu úroveň, členovia spoločnosti sa začali špecializovať na rozličné úlohy potrebné v spoločenstve. Špecializácia prišla s rastúcou výmenou tovarov a služieb v rámci spoločenstva aj medzi inými spoločenstvami.

Trhové ceny

Využitie obchodovania so spoločnou menou. Či už vo forme perál, strieborných mincí alebo eur, peniaze odrážajú implicitnú dohodu, že každý, kto ich vlastní, ich môže vymeniť za tovary a služby. Skutočná cena – počet jednotiek spoločnej meny, ktorý sa má vymeniť za výrobok – je takisto dohoda medzi kupujúcim a predávajúcim.

Existujú rôzne modely, ktoré sa používajú na vysvetlenie spôsobu, akým trhy určujú predajnú/nákupnú cenu. Jedným zo základných predpokladov je, že kupujúci alebo spotrebiteľ pripisuje výrobku nejakú hodnotu a je ochotný zaň zaplatiť. Pri väčšine výrobkov platí, že čím je vyššia cena, tým menej spotrebiteľov je ochotných výrobok kúpiť.

Ďalším predpokladom je, že dodávateľ by výrobok nevyrábal, keby výrobok nebolo možné predať za vyššiu cenu, než sú náklady na výrobu jednej jednotky tohto výrobku. V skutočnom svete môžu na odstránenie konkurentov z trhu alebo na zníženie prebytočných zásob dodávatelia predávať svoje výrobky za cenu, ktorá je nižšia než výrobné náklady. Takáto prax sa nazýva dumping.

Kľúčovým slovom sú náklady. Ako vypočítame náklady? Zahŕňajú ceny, ktoré platíme za tovary a služby, náklady na využívanie prírodných zdrojov – vyjadrené odbornejšie prírodný kapitál – alebo náklady na znečistenie vzniknuté počas výroby a spotreby?

Stručná odpoveď znie: nie. Takmer žiadna z cien na trhu neodráža skutočné náklady na výrobok – t. j. cenu, ktorá pokrýva náklady na výrobu a životné prostredie (vrátane nákladov na zdravie súvisiacich so zhoršujúcim sa stavom životného prostredia). Náš súčasný hospodársky systém je postavený na tisíc rokov starých postupoch založených na chápaní skutočnosti, že služby, ktoré nám poskytuje príroda sú zadarmo. Vo väčšine prípadov to, čo zaplatíme za suroviny (ropa, železná ruda, voda, drevo atď.), pokrýva ťažbu, prepravu a náklady podniku. Toto predstavuje jeden z hlavných nedostatkov súčasného hospodárskeho systému a nie je jednoduché odstrániť ho z dvoch hlavných dôvodov.

Problémy pri odhade nákladov

V prvom rade je veľmi náročné odhadnúť náklady na všetky služby a výhody, ktoré nám príroda poskytuje, alebo náklady na všetky škody, ktoré svojimi činnosťami spôsobujeme. Počet jedincov alebo spoločností ochotných platiť za čisté ovzdušie sa výrazne líši. Pre obyvateľov, ktorí sú vystavovaní extrémne vysokej miere znečistenia ovzdušia tuhými časticami, to môže mať nesmiernu hodnotu; pre tých, ktorí si denne môžu užívať čisté ovzdušie, je to niečo, čo si ledva všimnú.

Environmentálni ekonómovia vyvíjajú účtovné koncepcie, ktorými bude možné vypočítať cenu za takéto výhody, ktoré nám poskytuje životné prostredie, ako aj za škody, ktoré svojimi činnosťami na životnom prostredí spôsobujeme.

Časť práce environmentálneho účtovníctva sa zameriava na náklady na škody s cieľom vypočítať peňažnú hodnotu za služby. V prípade kvality ovzdušia sa napríklad počítajú náklady na zdravie vzniknuté v dôsledku nízkej kvality ovzdušia, straty života, zníženia strednej dĺžky života, straty pracovných dní atď. Akú hodnotu má vlastne život v tichej oblasti? Rozdiel v cenách nehnuteľností za domy rovnakej hodnoty sa môže použiť pri odhadovaní trhovej hodnoty tichého prostredia.

Všetky tieto výpočty však zostávajú informatívne. Nie je vždy jasné, do akej miery nízka kvalita ovzdušia prispieva k niektorým respiračným problémom alebo hluk znižuje ceny nehnuteľností.

V prípade niektorých zdrojov sa prostredníctvom environmentálneho účtovníctva odhaduje aké množstvo daného zdroja je k dispozícii v danej oblasti, napríklad množstvo sladkej vody v povodí rieky. Pridáva sa miera výskytu zrážok, toky riek, povrchová a podzemná voda atď.

Fish for free

(c) Gülcin Karadeniz

Platenie za environmentálne služby

V druhom rade, aj keby sa nám podarilo v krátkom čase vystaviť jasnú cenovku, ktorá by odrážala tieto náklady navyše v súčasných cenách, malo by to vážne sociálne následky. Prudké zvýšenie cien potravín v roku 2008, v rámci ktorého sa ceny niektorých základných potravín počas šiestich mesiacov zdvojnásobili, postihlo každého, najviac však tých najchudobnejších. Rýchly prechod zo systému, v ktorom sú služby prírody bezplatné, na systém, ktorý by zahŕňal všetky náklady, by bol sociálne kontroverzný.

Niektoré environmentálne náklady sú však už v cenách, ktoré platíme za niektoré tovary a služby, zahrnuté. Dane a subvencie sú nástroje, ktoré vlády používajú na úpravu trhových cien najčastejšie. Environmentálnymi daňami sa pridávajú k cenám výrobkov náklady navyše, čo spôsobuje, že je predajná cena vyššia. Tento nástroj by sa mohol použiť na obmedzenie spotreby niektorých neudržateľných výrobkov. Napríklad poplatky za dopravné zápchy platné v niektorých európskych mestách umožňujú jazdiť v centre mesta iba vodičom osobných automobilov, ktorí zaplatili poplatok navyše.

Podobne aj subvencie môžu podnietiť spotrebiteľov, aby si vybrali výrobky šetrnejšie k životnému prostrediu znížením ich nákupnej ceny. Tieto nástroje sa takisto môžu použiť na riešenie problémov súvisiacich so sociálnou spravodlivosťou poskytovaním pomoci znevýhodneným a postihnutým skupinám.

Environmentálni ekonómovia takisto vyvíjajú koncepcie súvisiace s environmentálnou daňovou reformou s cieľom zistiť, ako možno nasmerovať dane tak, aby podporovali alternatívy šetrné k životnému prostrediu a ako sa môžu reformovať subvencie poškodzujúce životné prostredie.

V niektorých prípadoch môže byť subjekt na trhu (dodávateľ alebo kupujúci) dostatočne veľký na to, aby dokázal ovplyvniť trh. Niektorým ekologickým technológiám a výrobkom umožnilo rozhodnutie verejných orgánov začať využívať tieto technológie dostať sa na trh a konkurovať zavedeným subjektom.

Napriek tomu, že nám oblasť ekonómie pomáha pochopiť niektoré koncepcie, ktoré nás vedú k našim modelom spotreby a výroby, k cenám a motivácii, v našom globalizovanom svete môžu zohrať úlohu aj mnohé iné faktory, ako sú technológia a politika.

Súvisiaci obsah

Novinky a články

Related briefings

Súvisiace publikácie

Geographic coverage

Europe
zahrnuté do: ,
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100