Odpad v našich moriach

Zmeniť jazyk
Article Publikované 01. 09. 2014 Posledná zmena 22. 04. 2016 11:32
Približne 70 % povrchu našej planéty je pokrytých oceánmi a odpad v moriach sa nachádza takmer všade. Odpad, predovšetkým plasty, predstavuje hrozbu pre zdravie našich morí a pobreží, ale takisto pre naše hospodárstvo a naše spoločenstvá. Väčšina odpadu v moriach je vyprodukovaná činnosťami vykonávanými na pevnine. Ako môžeme zastaviť tok odpadu do našich morí? Najlepším miestom, kde začať tento svetový problém týkajúci sa morí riešiť, je pevnina.

 Image © Rastislav Stanik

V roku 2007 vyplavilo na brehu v severnom Francúzsku vskutku nezvyčajnú hromadu odpadkov. Išlo o gumené kačky, ktoré prekonali neuveriteľnú cestu trvajúcu 15 rokov. Začala sa v januári v roku 1992, keď loď plaviaca sa z Hongkongu do Spojených štátov amerických počas búrky stratila časť nákladu. Jeden z kontajnerov, ktorý spadol do mora, obsahoval 28 800 hračiek, z ktorých niektoré pred pár rokmi skončili na austrálskom pobreží a na východnom pobreží Spojených štátov amerických. Ostatné preplávali Beringov prieliv a Severný ľadový oceán, aby ich vyplavilo v Grónsku, Spojenom kráľovstve a v Novom Škótsku.

Nekonečná cesta plastov

Gumené kačky nie sú jedinou formou odpadkov vyrobených človekom, ktoré sa v našich moriach hromadia. Odpad pozostáva z vyrobených alebo spracovaných pevných materiálov (napr. z plastu, skla, kovu a dreva), ktoré nejakým spôsobom končia v morskom prostredí.

Každý rok končí približne 10 miliónov ton odpadu vo svetových moriach a oceánoch. Plasty, konkrétnejšie odpady z obalov, ako sú fľaše z nápojov a tašky na jedno použitie, sú hlavným druhom odpadu, ktorý sa nachádza v morskom prostredí. Zoznam pokračuje: poškodené rybárske siete, laná, hygienické vložky, tampóny, vatové tyčinky, kondómy, cigaretové ohorky, zapaľovače na jedno použitie atď.

Sériová výroba plastov sa začala v 50. rokoch a zaznamenala exponenciálny nárast z 1,5 milióna ton za rok na svoju súčasnú úroveň 280 miliónov ton za rok. Približne jedna tretina súčasnej výroby pozostáva z jednorazových obalov, ktoré sa približne do jedného roka odhadzujú.

Na rozdiel od biomateriálov, plast sa v prírode nikdy nerozloží a v životnom prostredí sa hromadí predovšetkým v oceánoch. Slnečné svetlo, morská voda a vlny rozbíjajú plasty na čoraz menšie časti. Rozloženie jednorazovej plienky alebo plastovej fľaše na také mikroskopické čiastočky môže trvať približne 500 rokov. Nie všetky mikroplasty sú však výsledkom procesu trieštenia. Niektoré zo spotrebiteľských výrobkov, ako je zubná pasta, kozmetika a výrobky na osobnú starostlivosť už mikroplasty obsahujú.

Oceánske prúdy spolu s vetrom a rotáciou Zeme zhlukujú tieto čiastočky, z ktorých niektoré merajú iba pár mikrometrov (jedna milióntina metra), a vytvárajú veľké zhluky v oblastiach zvaných špirály. V závislosti od veľkosti čiastočiek sa môžu javiť ako priehľadný druh „polievky z plastov". Tieto špirály sú tekuté a ich veľkosť a tvar sa priebežne mení. Odhaduje sa, že najväčšia a najskúmanejšia špirála, špirála v oblasti severného Tichého oceánu, vytvorila zhluk z 3,5 milióna ton odpadu, a postihuje tak oblasť, ktorej veľkosť sa odhaduje na dvojnásobok rozlohy Spojených štátov amerických. Existuje ešte päť ďalších významných systémov rotujúcich prúdov v našich oceánoch vrátane Atlantického oceána, kde sa odpad hromadí tiež.

Niektoré časti vyplaví na pobrežie, kde sa miešajú s pieskom, dokonca aj v najvzdialenejších častiach sveta. Ostatné časti sa stávajú súčasťou potravinového reťazca.

Odkiaľ pochádzajú odpadky v mori?

Podľa niektorých odhadov pochádza 80 % odpadu, ktorý sa nachádza v morskom prostredí, z činností vykonávaných na pevnine. Zdroj morského odpadu nie je nevyhnutne obmedzený na ľudskú činnosť pri pobreží. Dokonca aj keď sa odpad odhadzuje na pevnine, prostredníctvom riek, povodní a vetra sa dostáva do mora. Rybárske činnosti, lodná doprava, zariadenia na mori, ako sú ropné plošiny a kanalizačný systém pridávajú zvyšok.

Existujú určité regionálne rozdiely, pokiaľ ide o pôvod morského odpadu. V Stredozemnom, Baltskom a Čiernom mori sa činnosťami vykonávanými na pevnine produkuje väčšina morského odpadu; v Severnom mori však k tejto produkcii rovnako významne prispievajú činnosti vykonávané na mori.

Narastajúce množstvo odpadu končí vo svetových oceánoch a poškodzuje zdravie ekosystémov, spôsobuje úhyn zvierat a ohrozuje ľudské zdravie. Riešenie spočíva v predchádzaní vzniku odpadu a lepšom odpadovom hospodárstve na pevnine.

Viac plastov než planktónu

Celý rozsah vplyvov odpadu v moriach je ťažké odhadnúť. Tento odpad má dva hlavné negatívne vplyvy na morské živočíchy: môžu ho prehltnúť a zamotať sa do neho.

Prostredníctvom výskumu, ktorý vykonal inštitút Algalita, nezávislý inštitút pre morský výskum so sídlom v Kalifornii, sa v roku 2004 zistilo, že vzorky morskej vody obsahovali šesťkrát viac plastov než planktónu.

V dôsledku ich veľkosti a prevládajúceho výskytu si morské zvieratá a morské vtáky mýlia odpad s potravou. Z nahlásení vyplýva, že vyše 40 % existujúcich druhov veľrýb, delfínov a sviňúch, všetky druhy morských korytnačiek a približne 36 % druhov morských vtákov prehltlo odpad. Prehltnutie sa netýka jedného alebo dvoch jedincov. Ovplyvňuje húfy rýb, ako aj kŕdle morských vtákov. Napríklad v žalúdkoch vyše 90 % morských vtákov fulmarov, ktoré boli mŕtve vyplavené na pobrežie Severného mora, sa našli plasty.

Žalúdok naplnený nestráviteľnými plastmi môže zvieraťu zabrániť v prijímaní potravy, čo následne spôsobí, že zviera umiera od hladu. Chemikálie v plastoch môžu mať účinky ako jed, a v závislosti od dávky môžu zviera trvalo oslabiť alebo zabiť.

Aj väčšie kúsky plastov predstavujú hrozbu pre morský život. Mnohé druhy, vrátane tuleňov, delfínov a morských korytnačiek, sa môžu do odpadu z plastov, rybárskych sietí a povrazov stratených v mori zamotať. Väčšina zamotaných zvierat neprežije, keďže sa nemôžu dostať na vodnú hladinu, aby sa nadýchli, uniknúť predátorom alebo prijímať potravu.

Vrchol ľadovca

Odpad v moriach predstavuje svetový problém, pričom spoľahlivé údaje je náročné zozbierať. Prúdy a vietor viditeľné kúsky presúvajú, čo môže viesť k tomu, že sa viackrát započíta rovnaký odpad. Navyše sa predpokladá, že iba malá časť odpadu sa vznáša na hladine alebo je vyplavená na pobrežie. Podľa Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) sa iba 15 % morského odpadu vznáša na hladine mora; ďalších 15 % zostáva vo vodnom stĺpci a 70 % zostáva na morskom dne.

Neviditeľná časť tohto odpadu naďalej ovplyvňuje celkové zdravie morského prostredia. Odhaduje sa, že približne 640 000 ton rybárskeho výstroja vo svete sa stratí, zanechá na mieste alebo odhodí. Do týchto opustených sietí sa chytajú ryby a iné morské zvieratá roky až desaťročia.

Navyše niektoré druhy rýb, ktoré prehltnú plasty, sa bežne dostávajú na naše taniere. Konzumovaním morských plodov vystavených plastom a ich chemikáliám na báze ropy je ohrozované aj ľudské zdravie. Účinky na ľudské zdravie nie sú úplne jasné.

Najviac postihnuté sú pobrežné spoločenstvá

Viac než 40 % populácie EÚ žije v pobrežných regiónoch. Okrem následkov na životné prostredie má odpad v moriach aj sociálno-hospodárske náklady, ktoré znášajú zväčša pobrežné spoločenstvá. Čisté pobrežie je nevyhnutné pre cestovný ruch na plážach. Na 100 m dlhom úseku pláže na pobreží Atlantického oceánu sa nájde v priemere 712 kusov odpadu. A bez zásahu sa odpad na plážach hromadí. V záujme zvýšiť atraktívnosť pláží pre turistov, mnohé spoločenstvá a podniky musia pred začiatkom letnej sezóny pláže čistiť.

Neexistujú komplexné odhady celkových nákladov pre spoločnosť spôsobených odpadom v moriach. Takisto je náročné odhadnúť stratu miestneho hospodárstva spôsobenú tým, že si potenciálni návštevníci vybrali iné miesta. Existujú však príklady konkrétnych nákladov na upratovacie činnosti, číselne vyjadrené vo finančných pojmoch. V Spojenom kráľovstve míňajú mestá a obce na čistenie pláží približne 18 miliónov EUR za rok.

Upratovacie činnosti môžu pomôcť zozbierať väčšie kusy a zlepšiť estetickú stránku oblasti, čo však malé kúsky? Podľa medzinárodnej organizácie Kommunenes Internasjonale Miljøorganisasjon (KIMO), ktorá spája miestne orgány so zameraním na problémy týkajúce sa znečisťovania morí, približne 10 % materiálu na plážach (z hľadiska hmotnosti) predstavuje plast. V dôsledku ich malého rozmeru je často nemožné odlíšiť ich od piesku.

Boj proti odpadu v moriach: začína predchádzaním jeho vzniku

Napriek tomu, že odpad v moriach je len jedným z tlakov vyvíjaných na zdravie morského prostredia, je čoraz viac znepokojujúci. Hromadenie a dlhá životnosť plastov v prírode ešte viac komplikuje tento problém. Odpad sa stáva cezhraničným problémom; vo chvíli, keď sa dostáva do mora, nemá žiadneho majiteľa. To sťažuje jeho riadenie, a toto riadenie do značnej miery závisí od dobrej regionálnej a medzinárodnej spolupráce.

Niektoré právne predpisy EÚ sa zameriavajú priamo na otázky týkajúce sa morského prostredia. Napríklad v rámcovej smernici EÚ o námornej stratégii prijatej v roku 2008 sa určuje morský odpad ako jedna z oblastí, ktorú treba vyriešiť s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav vo všetkých morských vodách do roku 2020. Po týchto smerniciach EÚ a svetovom záväzku vyjadrenom na konferencii OSN o trvalo udržateľnom rozvoji Rio+20 v roku 2012 nasleduje 7. environmentálny akčný program (2014 – 2020), v ktorom sa plánuje vytvorenie základu a stanovenie cieľa zníženia.

Podobne ako v celkovom odpadovom hospodárstve je počiatočným bodom boja proti odpadu v moriach predchádzanie jeho vzniku. Ako môžeme predísť vzniku odpadu? Potrebujeme plastové tašky vždy, keď ideme nakupovať? Je možné navrhnúť niektoré výrobky a výrobné procesy tak, aby neobsahovali mikroplasty alebo pri nich nevznikali? Samozrejme, je to možné.

Marine litter

(c) Ani Becheva / EEA Waste•smART

Začať na pevnine

Ďalším krokom je konať na pevnine ešte predtým, než sa odpad dostane do našich morí. Na tento účel má EÚ politiky a právne predpisy zamerané na zlepšovanie odpadového hospodárstva, znižovanie množstva odpadu z obalov a zvyšovanie miery recyklácie (najmä plastov), zlepšovanie čistenia odpadových vôd a efektívnejšie využívanie zdrojov vo všeobecnosti. Existujú aj smernice vypracované s cieľom pomôcť obmedziť množstvo odpadu z lodí a prístavov. Zlepšovanie vykonávania politík zameraných na predchádzanie vzniku odpadu a zníženie jeho množstva môžu potenciálne priniesť obrovské výhody.

Čo však s odpadom, ktorý sa už v našich moriach a oceánoch nachádza a hromadí sa v nich už roky? Niektoré kusy klesli na dno, zatiaľ čo ostatné sa pohybujú v smere oceánskych prúdov. Je takmer nemožné predstaviť si, ako to môžeme všetko vyčistiť.

Je zavedených niekoľko iniciatív zameraných na výlov odpadu, v rámci ktorých lode zbierajú odpad podobne, ako prebieha zber komunálneho odpadu na pevnine. Používané metódy však nedokážu zozbierať odpad menších rozmerov. V dôsledku toho zostáva problém mikroplastov nevyriešený. Navyše vzhľadom na rozsah tohto problému a veľkosť našich oceánov sú takéto iniciatívy príliš obmedzené na to, aby priniesli skutočné zlepšenie.

To isté tvrdenie platí aj pre upratovacie činnosti na plážach a pobrežiach. Napriek tomu sú tieto iniciatívy dobrým spôsobom na zvýšenie informovanosti o tomto probléme a zapojenie občanov do boja proti problému s morským odpadom. Môže to byť napokon otázka čísel. Keďže počet dobrovoľníkov zapájajúcich sa do takýchto činností sa zvyšuje, mohli by sme sa zlepšiť aj v predchádzaní vzniku odpadu.

Monitorovanie morského odpadu – Marine LitterWatch

Agentúra EEA vyvinula spôsob monitorovania odpadu v moriach s názvom Marine LitterWatch, ktorý zahŕňa aplikáciu na monitorovanie odpadu na európskych plážach. Aplikácia je bezplatne dostupná, umožňuje spoločenstvám čistiacim pláže zbierať údaje spôsobom, ktorý môže rozšíriť naše znalosti o morskom odpade. Takisto umožňuje zainteresovaným stranám nájsť iniciatívy zamerané na čistenie v ich blízkosti alebo vytvoriť si vlastné spoločenstvo.

Geographic coverage

Europe
Dynamic

Temporal coverage

2014

Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100