Odpad: problém alebo zdroj?

Zmeniť jazyk
Article Publikované 01. 09. 2014 Posledná zmena 31. 08. 2016 14:59
Odpad nepredstavuje len environmentálny problém, ale aj hospodársku stratu. Európania vyprodukujú v priemere 481 kilogramov komunálneho odpadu za rok. Rastúci podiel z tohto množstva odpadu sa recykluje a kompostuje a čoraz menší podiel sa posiela na skládky. Ako môžeme zmeniť spôsob výroby a spotreby, aby sme produkovali čo najmenej odpadu a používali ho ako zdroj?

 Image © Andrzej Bochenski / EEA

Európa produkuje obrovské množstvo odpadu: odpad z potravín a rastlinný odpad, odpad zo stavieb a demolácií, odpad z ťažby, priemyselný odpad, kal, staré televízie, staré automobily, batérie, plastové tašky, papier, odpad zo sanitárnych zariadení, staré oblečenie a starý nábytok... atď.

Množstvo odpadu, ktoré produkujeme úzko súvisí s našimi modelmi spotreby a výroby. Samotný počet výrobkov vstupujúcich na trh predstavuje ďalšiu výzvu. Demografické zmeny, ako je nárast počtu domácností, v ktorých žije len jedna osoba, takisto vplýva na množstvo odpadu, ktoré produkujeme (napr. balenie tovaru do menších balení).

Široké spektrum druhov odpadu a komplexné spôsoby nakladania s odpadom (vrátane tých nezákonných) znemožňujú získať celkový prehľad o vyprodukovanom odpade a lokalizovať ho. Hoci sa kvalitatívne líšia, existujú údaje pre všetky druhy odpadu.

Koľko odpadu produkujeme?

Dátové centrum EÚ pre odpady zhromažďuje údaje o odpadoch na európskej úrovni. Podľa údajov z roku 2010 z 29 európskych krajín (t. j. EÚ-28 a Nórsko) približne 60 % vyprodukovaného odpadu pozostávalo z minerálneho odpadu a pôdy, zväčša z odpadu zo stavieb a demolačných činností a z ťažby. V prípade kovu, papiera a lepenky, dreva, chemického a zdravotníckeho odpadu a živočíšneho a rastlinného odpadu, každý druh predstavoval 2 % až 4 % z celkového množstva.

Približne 10 % z celkového množstva odpadu vyprodukovaného v Európe pozostáva z odpadu známeho pod názvom komunálny odpad – odpad produkovaný predovšetkým domácnosťami a v menšej miere malými podnikmi a verejnými budovami, ako sú školy a nemocnice.

V roku 2012 bolo v 33 štátoch, ktoré sú členmi Európskej environmentálnej agentúry (EEA), vyprodukovaných 481 kg tuhého odpadu na osobu. Od roku 2007 dochádza k miernemu poklesu produkcie odpadu, čo sa dá vysvetliť sčasti hospodárskou krízou, ktorá ovplyvňuje Európu od roku 2008.

V EÚ-28 a Nórsku sa v roku 2010 vyprodukovalo spolu približne 2 500 miliónov ton odpadu. Uvádzame prehľad o tom, odkiaľ odpad pochádzal a čo obsahoval.

Na správnej ceste: viac recyklácie; menej skládkovania

Mierny pokles, ktorý možno pozorovať v produkcii komunálneho odpadu v EÚ, mohol do určitej miery pomôcť znížiť environmentálny vplyv odpadu. Hoci je množstvo odpadu dôležité, kľúčovú úlohu má aj nakladanie s odpadom.

Celkovo v EÚ rastie množstvo odpadu, ktoré sa recykluje, pričom množstvo odpadu posielané na skládky klesá. Pokiaľ ide o komunálny odpad, podiel recyklovaného alebo kompostovaného odpadu v EÚ-27 sa zvýšil z 31 % v roku 2004 na 41 % v roku 2012.

Napriek týmto úspechom medzi jednotlivými krajinami existujú veľké rozdiely. Napríklad Nemecko, Švédsko a Švajčiarsko odvážajú menej než 2 % svojho komunálneho odpadu na skládky, zatiaľ čo Chorvátsko, Lotyšsko a Malta skládkujú viac než 90 % odpadu. Väčšina krajín s nízkou mierou ukladania odpadu na skládkach má vysokú mieru recyklácie a spaľovania odpadu, obe nad 30 % z celkového množstva komunálneho odpadu.

V právnych predpisoch EÚ sa stanovujú ambiciózne ciele

Zmena v nakladaní s odpadom úzko súvisí s právnymi predpismi EÚ o odpadoch. Kľúčovým právnym predpisom v tejto oblasti je rámcová smernica o odpadoch. Uvádza sa v nej hierarchia odpadového hospodárstva: začína sa predchádzaním vzniku odpadu, nasleduje príprava na opätovné použitie, recyklácia, zhodnocovanie a uzatvára sa zneškodňovaním. Jej cieľom je predchádzať produkcii odpadu do takej miery, do akej je to možné, používať vyprodukovaný odpad ako zdroj a minimalizovať množstvo odpadu odvážané na skládku.

Rámcová smernica o odpadoch spolu s ostatnými smernicami EÚ o odpadoch (o skládkach odpadov, o vozidlách po dobe životnosti, o odpade z elektrických a elektronických zariadení, o batériách, o odpadoch z obalov atď.) zahŕňa konkrétne ciele. Napríklad do roku 2020 musí každá krajina recyklovať polovicu svojho komunálneho odpadu; do roku 2016 sa musí zozbierať 45 % batérií; do roku 2020 sa musí recyklovať alebo zhodnotiť 70 % odpadu zo stavieb a demolácií, ktorý nie je nebezpečný (z hľadiska hmotnosti).

Krajiny EÚ môžu v záujme dosiahnutia svojich cieľov v oblasti odpadu zvoliť rôzne prístupy. Zdá sa, že niektoré prístupy fungujú lepšie než ostatné. Ak sa napríklad dane zo skládok navrhnú správne, zdajú sa byť účinným prostriedkom na znižovanie množstva odpadu vyvážaného na skládku. Aj rozšírená zodpovednosť výrobcu, pri ktorej musí výrobca stiahnuť výrobok na konci jeho životnosti z obehu, sa zdá byť účinným riešením.

Veľkú časť odpadov, ktoré vyhadzujeme, je možné recyklovať. Recyklácia prospieva životnému prostrediu tým, že odpad nekončí na skládkach a tým, že poskytuje suroviny na výrobu nových produktov. Recyklácia tiež dokáže podnietiť inovácie a vytvoriť pracovné miesta.

Znečisťovanie ovzdušia, zmena klímy, kontaminácia pôdy a vody...

Nesprávne nakladanie s odpadom prispieva k zmene klímy a znečisťovaniu ovzdušia a priamo ovplyvňuje mnohé ekosystémy a druhy.

Skládky, ktoré sa považujú za posledné východisko v hierarchii odpadového hospodárstva, uvoľňujú metán, veľmi silný skleníkový plyn, ktorý súvisí so zmenou klímy. Metán produkujú mikroorganizmy prítomné na skládkach z biologicky rozložiteľného odpadu, ako sú potraviny, papier a rastlinný odpad. V závislosti od spôsobu akým sú skládky vybudované, môžu kontaminovať pôdu a vodu.

Po zbere sa odpad prepravuje a spracúva. Počas procesu prepravy sa do atmosféry uvoľňuje oxid uhličitý – najrozšírenejší skleníkový plyn – a látky znečisťujúce ovzdušie vrátane tuhých častíc.

Časť odpadu by sa mohla spaľovať alebo recyklovať. Energia získaná z odpadu sa môže použiť na výrobu tepla alebo elektriny, čím by sa mohla nahradiť energia vyrábaná použitím uhlia a iných palív. Energetické zhodnocovanie odpadu môže teda znížiť emisie skleníkových plynov.

Recyklácia môže dokonca ešte výraznejšie znížiť emisie skleníkových plynov a iné emisie. Keď recyklované suroviny nahradia nové suroviny, je predovšetkým potrebné ťažiť a produkovať menej nových surovín.

Odpad ovplyvňuje ekosystémy a naše zdravie

Niektoré ekosystémy, ako je morský a pobrežný ekosystém, môžu byť vážne postihnuté nesprávnym nakladaním s odpadom alebo odhadzovaním odpadkov. Morský odpad predstavuje čoraz väčší problém, a to nielen z estetických dôvodov: zamotanie morských živočíchov do odpadu alebo jeho prehltnutie predstavuje závažnú hrozbu pre mnohé z nich.

Odpad vplýva na životné prostredie aj nepriamo. Čokoľvek z odpadu sa nerecykluje alebo nezhodnotí, predstavuje stratu surovín a iných vstupov používaných v reťazci, t. j. vo fáze výroby, dopravy a spotreby výrobku. Environmentálne vplyvy v reťazci životného cyklu sú výrazne väčšie než vo fázach odpadového hospodárstva samotného.

Priamo alebo nepriamo odpad vplýva na naše zdravie a dobré životné podmienky mnohými spôsobmi: metán prispieva k zmene klímy, látky znečisťujúce ovzdušie sa uvoľňujú do atmosféry, kontaminujú sa sladkovodné zdroje, plodiny sa pestujú v kontaminovanej pôde a ryby prehĺtajú toxické chemikálie, ktoré následne končia na našich tanieroch v podobe večere...

Nezákonné činnosti ako nezákonné odhadzovanie odpadov, pálenie alebo vývozy takisto zohrávajú istú úlohu, je však zložité odhadnúť plný rozsah takýchto činností alebo ich vplyvov.

Hospodárska strata a náklady na odpadové hospodárstvo

Odpad pre našu spoločnosť predstavuje aj hospodársku stratu a bremeno. Práca a ostatné vstupy (pôda, energia atď.) používané vo fázach ťažby, výroby, šírenia a spotreby predstavujú stratu aj v prípade vyhodenia zvyškov.

Odpadové hospodárstvo navyše niečo stojí. Vytvorenie infraštruktúry na zber, triedenie a recykláciu je finančne náročné, keď je však vybudovaná, recyklácia prináša výnosy a vytvára pracovné miesta.

Odpad má takisto globálny rozmer, súvisí s našim vývozom a dovozom. Čo spotrebujeme a vyrobíme v Európe, by mohlo viesť k vzniku odpadu na inom mieste. A v niektorých prípadoch sa stáva tovarom, ktorý sa stáva zákonne aj nezákonne predmetom cezhraničného obchodu.

Odpad ako zdroj

Čo keby sme mohli použiť odpad ako zdroj, a tým by sme zmenšili dopyt po ťažbe nových zdrojov? Ťažba menšieho množstva surovín a používanie existujúcich zdrojov by pomohlo odvrátiť niektoré vplyvy vytvorené v rámci reťazca. V tomto kontexte predstavuje nepoužitý odpad potenciálnu stratu.

Premena odpadu na zdroj do roku 2020 je jedným z kľúčových cieľov v pláne EÚ pre Európu efektívne využívajúcu zdroje. Zdôrazňuje sa v ňom potreba zabezpečiť vysoko kvalitnú recykláciu, odstránenie skládkovania, obmedzenie energetického zhodnocovania na nerecyklovateľné suroviny a zabránenie nezákonnej preprave tovaru.

Dosiahnuť tieto ciele je možné. V mnohých krajinách predstavuje kuchynský a rastlinný odpad najväčšiu časť tuhého komunálneho odpadu. Ak sa tento druh odpadu zbiera osobitne, môže sa premeniť na zdroj energie alebo hnojivo. Anaeróbna digescia je metóda spracovania odpadu, ktorá zahŕňa podrobenie biologického odpadu procesu biologického rozkladu podobného tomu na skládkach, ale v kontrolovaných podmienkach. Anaeróbnou digesciou sa produkuje bioplyn a zvyškový materiál, ktorý sa zase môže použiť ako hnojivo, podobne ako kompost.

Štúdia agentúry EEA z roku 2011 sa zamerala na potenciálne prínosy lepšieho nakladania s komunálnym odpadom. Jej zistenia sú pozoruhodné. Zlepšenie nakladania s komunálnym odpadom v období rokov 1995 až 2008 viedlo k výrazne nižším emisiám skleníkových plynov, čo možno pripísať predovšetkým nižším emisiám metánu zo skládok a emisiám, ktorým sa predišlo prostredníctvom recyklácie. Ak do roku 2020 všetky krajiny splnia ciele stanovené v smernici o skládkach, mohli by zabrániť vzniku 62 miliónov ton ekvivalentu CO2 emisií skleníkových plynov v životnom cykle, čo by významne prispelo k úsiliu EÚ o zmiernenie zmeny klímy.

Najlepší spôsob ako znížiť vplyv odpadu na životné prostredie je v prvom rade predísť jeho vzniku. Mnohé veci, ktoré vyhadzujeme, sa môžu znova použiť a z iných sa zase môžu recykláciou získať suroviny.

Boj s odpadom začína predchádzaním jeho vzniku

Potenciálne prínosy sú obrovské a umožňujú EÚ postupovať smerom k cyklickému hospodárstvu, v ktorom sa ničím neplytvá. Stúpanie v hierarchii odpadového hospodárstva ponúka prínosy pre životné prostredie, dokonca aj pre krajiny s vysokou mierou recyklácie a zhodnocovania.

Nanešťastie naše súčasné systémy výroby a spotreby neponúkajú veľa stimulov na predchádzanie vzniku a znižovanie množstva odpadu. Celý hodnotový reťazec, od návrhu výrobku a obalu po výber surovín, sa musí pretvoriť v prvom rade s ohľadom na predchádzanie vzniku odpadu, a potom sa zvyšky z jedného procesu môžu použiť ako vstup pre ďalší proces.

Stúpanie v hierarchii odpadového hospodárstva si vyžaduje, aby všetky dotknuté strany vyvinuli spoločné úsilie: spotrebitelia, výrobcovia, tvorcovia politík, miestne orgány, zariadenia na spracovanie odpadov atď. Spotrebitelia ochotní triediť odpad vo svojich domácnostiach môžu recyklovať iba v prípade, keď je zavedená infraštruktúra na zber triedeného odpadu. Opak je tiež pravdou; mestá a obce môžu recyklovať väčší podiel odpadu iba v prípade, keď domácnosti triedia svoj odpad.

Napokon to, či odpad bude predstavovať problém alebo zdroj, závisí od toho, ako s ním naložíme.

Geographic coverage

Europe
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100