Od výroby po odpad: potravinový systém

Zmeniť jazyk
Article Publikované 01. 09. 2014 Posledná zmena 31. 08. 2016 15:19
V dôsledku rastu populácie používame čoraz viac prírodných zdrojov, mení sa životný štýl a zvyšuje sa osobná spotreba. V záujme boja proti našej neudržateľnej spotrebe sa potrebujeme zamerať na celý systém využívania zdrojov vrátane metód výroby, modelov dopytu a dodávateľských reťazcov. V tejto časti sa podrobnejšie venujeme potravinám.

 Image © Gülcin Karadeniz

Potravinový systém vo všeobecnosti zahŕňa všetky suroviny, procesy a infraštruktúru súvisiace s poľnohospodárstvom, obchodom, maloobchodným predajom, dopravou a spotrebou potravinových výrobkov. Tak ako voda a energia, potraviny sú základnou ľudskou potrebou. Okrem ich dostupnosti potraviny musia byť vysoko kvalitné, rozmanité, prístupné, bezpečné na konzumáciu a cenovo dostupné. Zdravie, dobré životné podmienky a potraviny medzi sebou úzko súvisia. Podvýživa a obezita sú zdravotné problémy, ktoré priamo súvisia so spôsobom výroby, uvádzaním potravín na trh a ich spotrebou.

Spotreba potravín Európanov sa v priebehu času výrazne zmenila. Napríklad v porovnaní s obdobím spred 50 rokov konzumujeme vyše dvakrát viac mäsa na osobu. Od roku 1995 však klesla aj spotreba hovädzieho mäsa o 10 % na osobu. Európania zároveň konzumujú viac hydiny, rýb, morských plodov, ovocia a zeleniny.

EÚ je jedným z najväčších výrobcov potravín vo svete. Využíva moderné systémy poľnohospodárskej výroby a má pôdu vhodnú na poľnohospodárstvo. Produktivita na hektár sa výrazne zvýšila najmä v druhej polovici 20. storočia. Vďaka rozmanitosti jej poľnohospodárskej pôdy a podnebia Európa vyrába širokú škálu výrobkov. S cieľom uspokojiť dopyt po potravinách sa však spolieha aj na dovoz.

Poľnohospodárska produktivita sa z hľadiska úrody plodín zvýšila vďaka rastúcej monokultúre (t. j. produkcia rovnakej plodiny na rozsiahlejších územiach) a zavlažovaniu, lepším strojom a väčším chemickým vstupom, ako sú pesticídy a hnojivá. Toto zintenzívnenie umožnilo Európe využívať menšie územie na produkciu väčšieho množstva potravín.

Uvedené spôsoby produkcie však majú pre životné prostredie aj isté následky. Zintenzívnenie v tejto podobe vyvíja väčší tlak na životné prostredie, čo vedie k zvýšenému znečisteniu dusíkom a emisiami CO2, k väčšej strate biodiverzity na poľnohospodárskej pôde a ku kontaminácii pôdy, riek a jazier. Navyše zvýšenie používania externých vstupov v záujme získania väčších výnosov vo výrobe potravín často znižuje celkovú energetickú efektívnosť. To znamená, že keď investujeme oveľa viac energie do výroby potravín, v skutočnosti získame oveľa menej energie (kalórií) z hľadiska skutočnej energetickej hodnoty potravín poskytovanej spoločnosti.

Waste bags

(c) Gülcin Karadeniz

Udržateľnosť a produktivita

Je zrejmé, že Európa potrebuje obmedziť vplyv poľnohospodárskej výroby na životné prostredie. Zároveň Európa potrebuje pokračovať vo výrobe rovnakého množstva potravín s cieľom uspokojiť svetový dopyt aj dopyt v EÚ.

EÚ je jedným z najväčších výrobcov a vývozcov potravín vo svete. Akékoľvek významné zníženie jej výroby by ovplyvnilo svetovú výrobu a následne ceny potravín. Ako môže Európa pokračovať vo výrobe dostatočného množstva cenovo dostupných a vysoko kvalitných potravín, a zároveň obmedzovať vplyv poľnohospodárstva na životné prostredie?

Zavedenie udržateľnejších postupov v poľnohospodárstve do praxe môže pomôcť. Napríklad agroekologické metódy ponúkajú spôsoby zintenzívnenia poľnohospodárstva bez syntetických chemických vstupov (t. j. hnojív a pesticídov) používaním prírodných výrobkov podporujúcich ekologické postupy vo výrobe. Techniky presného poľnohospodárstva ponúkajú možnosti obmedzenia používania chemikálií, a tým aj obmedzenia niektorých vplyvov na životné prostredie.

Výroba potravín musí bez ohľadu na metódu zostať dostatočne intenzívna, aby produktivita stačila uspokojovať dopyt po potravinách. Takto sa využívanie pôdy a biodiverzita nebudú ešte viac oslabovať.

Navyše je poľnohospodárstvo v mnohých regiónoch hlavným zdrojom príjmov pre miestne spoločenstvá a okrem toho je aj súčasťou sociálnej štruktúry a miestnej kultúry. Pri akýchkoľvek opatreniach zameraných na zlepšenie potravinového systému by sa museli vziať do úvahy takéto sociálne aspekty.

Opatreniami, ktoré by boli zamerané len na výrobu, by nebolo možné ekologizovať celý potravinový systém. Napriek tomu je potrebné dodatočné zvýšenie efektívnosti v ostatných fázach, ako je doprava, maloobchodný predaj a spotreba. Zmena v stravovaní od konzumácie menšieho množstva mäsa smerom ku konzumácii väčšieho množstva zeleniny by zmiernila tlak na využívanie pôdy.

Skôr než si sadneme k prestretému stolu, musia sa potraviny vyprodukovať, spracovať, zabaliť, previezť a distribuovať. Na každý krok sú potrebné zdroje, pričom vzniká viac odpadu a znečistenia.

Plytvanie potravinami

Odhaduje sa, že v Európe sa okolo jednej tretiny potravín vyrobených v Európe nespotrebuje a k plytvaniu potravinami dochádza vo všetkých fázach reťazca. Európska komisia odhaduje, že v samotnej EÚ sa odhodí 90 miliónov ton potravín (alebo 180 kg na osobu), z ktorých sú mnohé stále vhodné na ľudskú spotrebu. Plytvanie potravinami je v pláne EÚ pre Európu efektívne využívajúcu zdroje jednou z problematických oblastí.

Mnohí z nás sa snažia obmedziť množstvo potravín, ktoré doma vyhadzujeme. Jeden zo spôsobov je pokúsiť sa pripraviť na večeru primeranú porciu jedla – nie priveľkú, ani nie primalú. Iný spôsob je byť kreatívny, pokiaľ ide o zvyšky z predošlého dňa. Akokoľvek sa však snažíme, nejaká časť potravín sa vždy vyhodí: zhnité ovocie a kyslé mlieko. Odpad z potravín z domácností predstavuje len zlomok z celkového množstva potravín, ktoré sa vyhadzujú. Obrovské množstvá potravín sa vyhadzujú ešte predtým, ako sa dostanú do našich chladničiek.

S ohľadom na to, koľko potravín sa vyhadzuje v rôznych fázach, neexistujú odhady na úrovni EÚ. Spoľahlivé a porovnateľné údaje neexistujú, najmä pokiaľ ide o odpad z potravín vyprodukovaný v poľnohospodárskej výrobe a rybolove. Existujú však isté analýzy zamerané na jednotlivé krajiny.

Analýza o plytvaní potravinami vo Švédsku

Podľa štúdie Švédskej agentúry pre ochranu životného prostredia vyhodili v roku 2012 Švédi 127 kg potravín na osobu. Tento odhad nezahŕňa potraviny vyhodené počas výrobnej fázy (poľnohospodárstvo a rybolov) a nevyhnutný odpad z potravín z potravinárskeho priemyslu.

V domácnostiach sa z tohto množstva vyprodukovalo 81 kg na osobu. V reštauráciách sa vyprodukovalo 15 kg na osobu, v supermarketoch 7 kg na osobu a v stravovacích službách 6 kg na osobu. Vo švédskej štúdii sa takisto odhadovalo, aké množstvo tohto odpadu z potravín bolo zbytočné. Zistenia poukazujú na oblasti potenciálnych prínosov: 91 % odpadu z potravín vyprodukovaného v supermarketoch, 62 % v reštauráciách, 52 % v stravovacích zariadeniach a 35 % v domácnostiach bolo klasifikovaných ako zbytočných.

K plytvaniu potravinami niekedy dochádza v súvislosti so snahou zabezpečiť súlad s existujúcimi právnymi predpismi chrániacimi verejné zdravie a spotrebiteľov. Kontaminované mäso stiahnuté z predaja predstavuje plytvanie zdrojmi, ide však zároveň o preventívne opatrenie nevyhnutné na ochranu ľudského zdravia.

Ostatné opatrenia sú menej priamočiare. Napríklad lehoty „spotrebujte do" na potravinových výrobkoch neznamenajú nevyhnutne, že sa výrobok pokazí zo dňa na deň, ale že jeho kvalita sa od uvedeného dátumu znižuje. To znamená, že niektoré výrobky sa môžu bezpečne konzumovať aj po uvedenom dátume, maloobchodníci ich však nesmú predávať a spotrebitelia ich nekupujú. Splnenie očakávaní spotrebiteľa (napríklad z hľadiska bohatého výberu a plných regálov alebo estetiky) môže takisto viesť k plytvaniu potravinami vo fáze maloobchodného predaja.

Kde skončia nepredané potraviny, závisí od postupov v odpadovom hospodárstve. Mohli by sa využívať ako krmivo, kompostovať, energeticky zhodnocovať alebo skončiť na skládkach.

Približne jedna tretina potravín vyrobených vo svete sa pokazí alebo vyhodí. Odpad z potravín predstavuje veľkú stratu iných zdrojov, ako sú pôda, voda, energia a práca.

Prínos pre jeden systém je prínosom pre ďalší systém

Vždy, keď plytváme potravinami, plytváme aj pôdou, vodou, energiou a všetkými ostatnými vstupmi použitými na výrobu potraviny, ktorú nespotrebujeme. V dôsledku toho akékoľvek zníženie odpadu z potravín predstavuje potenciálny prínos pre životné prostredie. Ak obmedzíme množstvo odpadu z potravín v rámci potravinového systému, budeme potrebovať menej vody, hnojív, pôdy, dopravy, energie, zberu odpadu, recyklácie atď.

V širšom kontexte ekologického hospodárstva pomáha zvyšovanie efektívneho využívania zdrojov v jednom systéme obmedziť využívanie zdrojov v ostatných systémoch. Takmer vždy ide o scenár, v ktorom získajú všetky strany.

Súvisiaci obsah

Novinky a články

Related briefings

Súvisiace publikácie

Geographic coverage

Europe
Dynamic

Temporal coverage

2014

Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100