Hospodárstvo: efektívne využívajúce zdroje, ekologické a cyklické

Zmeniť jazyk
Article Publikované 01. 09. 2014 Posledná zmena 31. 08. 2016 15:14
Naše dobré životné podmienky závisia od využívania prírodných zdrojov. Ťažíme zdroje a meníme ich na potraviny, budovy, nábytok, elektronické zariadenia, oblečenie atď. Schopnosť životného prostredia opätovne vyprodukovať a poskytovať zdroje sa však využívaniu zdrojov rýchlosťou nevyrovná. Ako môžeme zabezpečiť dlhodobú pohodu našej spoločnosti? Ekologizácia hospodárstva môže určite pomôcť.

 Image © Rastislav Stanik

Nie je jednoduché definovať alebo zmerať dobré životné podmienky. Mnohí z nás by ako faktory prispievajúce k dobrým životným podmienkam uviedli pevné zdravie, rodinu a priateľov, osobnú bezpečnosť, život v príjemnom a zdravom životnom prostredí, spokojnosť v práci a príjem, ktorý zabezpečuje dobrú životnú úroveň.

Hoci sa to líši v závislosti od jednotlivca, ekonomické faktory – že má človek zamestnanie, primeraný príjem, dobré pracovné podmienky – významne prispievajú k našim dobrým životným podmienkam. Faktory ako istota zamestnania alebo nezamestnanosť nadobúdajú význam predovšetkým v období hospodárskej krízy a môžu ovplyvniť celkovú morálku a dobré životné podmienky spoločnosti.

Je evidentné, že potrebujeme dobre fungujúce hospodárstvo, ktoré nám dokáže poskytnúť nielen potrebné tovary a služby, ale aj pracovné miesta a príjem, ktorý nám zabezpečí určitú úroveň života.

Prírodné zdroje zabezpečujú výrobu a spotrebu a vytvárajú bohatstvo a pracovné miesta, čím prispievajú ku kvalite nášho života ako aj k celkovej životnej úrovni. Úroveň našej spotreby zdrojov však ničí schopnosť našich ekosystémov zabezpečiť tieto zdroje v budúcnosti.

Hospodárstvo závisí od životného prostredia

Dobre fungujúce hospodárstvo závisí okrem iného od neprerušeného toku prírodných zdrojov a surovín, ako sú drevo, voda, plodiny, ryby, energia a minerály. Prerušenie zásobovania kľúčovými surovinami môže spôsobiť odstávku závislých sektorov a prinútiť spoločnosti prepúšťať zamestnancov alebo zastaviť poskytovanie tovarov a služieb.

Neprerušený tok naznačuje, že môžeme ťažiť toľko surovín, koľko chceme. Môžeme to však skutočne robiť? Alebo ak áno, ako to ovplyvní životné prostredie? Aké množstvo surovín môžeme ťažiť bez toho, aby sme poškodzovali životné prostredie?

Stručná odpoveď znie, že už teraz ťažíme príliš veľa surovín, viac než naša planéta dokáže v danom čase vyprodukovať alebo obnoviť. V niektorých štúdiách sa uvádza, že počas posledných sto rokov sa svetová spotreba surovín na obyvateľa zdvojnásobila, pričom došlo k trojnásobnému nárastu spotreby primárnej energie. Inými slovami, každý z nás spotrebuje zhruba trikrát toľko energie a dvakrát toľko surovín ako spotrebovali naši predkovia v roku 1900. Navyše obyvateľov, ktorí tak robia, je v súčasnosti viac než 7,2 miliardy v porovnaní s 1,6 miliardy obyvateľov v roku 1900.

Týmto tempom ťažby a spôsobom, akým využívame zdroje, v skutočnosti znižujeme schopnosť našej planéty uživiť nás. Ako príklad možno uviesť populácie rýb. Nadmerný lov, znečisťovanie a zmena klímy vážne ovplyvnili svetové populácie rýb. Mnohé pobrežné spoločenstvá, ktoré predtým záviseli od rybárstva, museli investovať do iných sektorov, ako je cestovný ruch. Tí, ktorým sa nepodarilo zmeniť fungovanie hospodárstva, sa stretávajú s ťažkosťami.

V skutočnosti naše hospodárske činnosti spôsobujú širokú škálu environmentálnych a sociálnych vplyvov. Znečistenie ovzdušia, acidifikácia ekosystémov, strata biodiverzity a zmena klímy sú všetko environmentálne problémy, ktoré vážne ovplyvňujú našu pohodu.

Ekologizácia a efektívne využívanie zdrojov

V záujme zachovania životného prostredia a čerpania výhod, ktoré nám poskytuje, musíme znížiť množstvo surovín, ktoré ťažíme. To si vyžaduje zmenu spôsobu, akým vyrábame tovary, poskytujeme služby a spotrebúvame zdroje surovín. V podstate musíme ekologizovať naše hospodárstvo.

Hoci má tento pojem niekoľko vymedzení, tzv. ekologické hospodárstvo je vo všeobecnosti hospodárstvo, v ktorom sa rozhodnutia súvisiace s výrobou a spotrebou prijímajú s ohľadom na dobré životné podmienky spoločnosti a celkové zdravie životného prostredia. Odbornejšie by ho bolo možné vymedziť ako hospodárstvo, v ktorom spoločnosť efektívne využíva zdroje, pričom zvyšuje dobré životné podmienky jednotlivcov v inkluzívnej spoločnosti, a zároveň udržiava prírodné systémy, ktoré nás živia.

EÚ už prijala strategické ciele, ako aj konkrétne akčné programy s cieľom vytvoriť udržateľnejšie hospodárstvo. Stratégia Európa 2020 má za cieľ dosiahnuť rast, ktorý je inteligentný, trvalo udržateľný a inkluzívny. Je zameraná na zamestnanosť, vzdelávanie a výskum, ale aj na vytvorenie nízkouhlíkového hospodárstva s cieľmi v oblasti klímy a energetiky.

Táto stratégia určuje hlavné iniciatívy na dosiahnutie týchto cieľov. Hlavná iniciatíva „Európa efektívne využívajúca zdroje" zohráva najdôležitejšiu úlohu v politike EÚ v tejto oblasti. V záujme dosahovania cieľov tejto iniciatívy sa prijíma aj séria legislatívnych balíkov.

Čo však musíme urobiť, aby sme v rámci EÚ vytvorili hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje? V stručnosti potrebujeme zaviesť spôsob výroby a spotreby, ktorý optimalizuje využitie všetkých použitých zdrojov. To zahŕňa vytvorenie systémov výroby, ktoré produkujú menšie množstvo odpadu alebo dokážu vyrobiť viac s menším vstupom.

Seagulls

(c) Stipe Surac / EEA Waste•smART

Je potrebné brať do úvahy celé systémy, nie len sektory

Skôr ako sektory, musíme brať do úvahy celé systémy. Systém pozostáva zo všetkých procesov a infraštruktúr, ktoré existujú v spojení so zdrojom alebo s činnosťou, ktoré sú zásadné pre ľudskú činnosť.Napríklad energetický systém zahŕňa druhy energie, ktoré využívame (zo zdrojov, ako je uhlie, vietor, slnko, ropa, zemný plyn atď.), ako získavame alebo vyrábame túto energiu (veterné turbíny, ropné vrty, bridlicový plyn atď.), kde ju používame (priemysel, doprava, vykurovanie domácností atď.) a ako ju distribuujeme.Takisto by sa tu riešili iné problémy, ako sú pôda a vodné zdroje, ovplyvnené spotrebou energie a jej výrobou.

Vstupy vo forme surovín; výstupy vo forme výrobkov a odpadu

Na výrobu tovaru alebo poskytnutie služby potrebujeme vstup. Napríklad na produkciu plodín potrebujú farmári okrem svojej práce pôdu, semená, vodu, slnko (energiu), nástroje a v modernom poľnohospodárstve hnojivá a pesticídy a dômyselnejšie nástroje. To isté platí pre modernú priemyselnú výrobu. Na výrobu elektronických zariadení takisto potrebujeme prácu, ako aj energiu, vodu, pôdu, minerály, kovy, sklo, plasty, vzácne zeminy, výskum atď.

Väčšina materiálov používaných vo výrobe v Európskej únii sa v EÚ aj ťaží. V roku 2011 sa v EÚ použilo 15,6 ton surovín na obyvateľa ako vstup, z čoho 12,4 ton pozostávalo zo surovín vyťažených v EÚ, zatiaľ čo zostávajúcich 3,2 ton pochádzalo z dovozu.

Malý podiel týchto vstupov vo forme surovín sa doviezol. Zvyšok – 14,6 ton na obyvateľa – sa použil na spotrebu v EÚ. Spotreba surovín sa v jednotlivých krajinách výrazne líši. Napríklad Fíni spotrebovali v roku 2011 viac než 30 ton na obyvateľa, pričom Malťania spotrebovali 5 ton na obyvateľa.

Za posledné desaťročie vytvorilo hospodárstvo EÚ viac pridanej hodnoty, pokiaľ ide o hrubý domáci produkt na každú spotrebovanú jednotku surovín (minerály, kovy atď.) Napríklad použitím rovnakého množstva kovu sa v hospodárstve vyrobili mobilné telefóny alebo laptopy, ktoré boli „hodnotnejšie" (jednoduchšie povedané „drahšie") než predchádzajúce výrobky. To je známe ako produktivita zdrojov. V EÚ sa produktivita zdrojov zvýšila o približne 20 %: z 1,34 EUR na 1,60 EUR na kg suroviny v rokoch 2000 až 2011. Hospodárstvo zaznamenalo v tomto období nárast o 16,5 %.

Niektoré európske krajiny majú relatívne vysokú produktivitu zdrojov. V roku 2011 Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo a Luxembursko vytvorili viac než 3 EUR pokiaľ ide o pridanú hodnotu na kilogram surovín, zatiaľ čo Bulharsko, Rumunsko a Lotyšsko vytvorilo menej než 0,5 EUR hodnoty na kilogram. Produktivita zdrojov úzko súvisí so štruktúrou hospodárstva príslušnej krajiny. Silné sektory služieb a znalostných technológií, ako aj vysoká miera recyklácie dokážu podporiť produktivitu zdrojov.

Cyklické hospodárstvo

Súčasnými procesmi výroby a spotreby sa nevyrábajú len tovary a neposkytujú len služby. Produkuje sa pri nich aj odpad. Tieto odpady môžu byť v podobe znečisťujúcich látok uvoľnených do životného prostredia, nepoužitých kusov surovín (drevo alebo kov) alebo potravín, ktoré sa z nejakého dôvodu nespotrebujú.

To isté platí pre výrobky na konci ich obdobia použiteľnosti. Niektoré by sa mohli sčasti recyklovať alebo opätovne použiť, niektoré však končia na smetiskách, skládkach alebo v spaľovniach odpadu. Za predpokladu, že boli zdroje použité na výrobu týchto tovarov a poskytovanie týchto služieb, akákoľvek časť, ktorá sa nepoužije, predstavuje potenciálnu hospodársku stratu, ako aj problém pre životné prostredie.

Európania v roku 2010 vyprodukovali v priemere 4,5 ton odpadu na obyvateľa. Približne polovica z tohto množstva sa vracia do výrobného procesu.

V pojme cyklické hospodárstvo sa predpokladá systém výroby a spotreby, ktorý vytvára čo najmenšiu stratu. V ideálnom svete by sa takmer všetko opätovne používalo, recyklovalo alebo používalo na výrobu iných výstupov. Pretváranie výrobkov a výrobných procesov by mohlo pomôcť minimalizovať vznik odpadu a premeniť nepoužitú časť na zdroj.

V súčasnosti využívame viac zdrojov, ako je naša planéta schopná v danom čase vyprodukovať. Musíme obmedziť množstvo odpadov, ktoré produkujeme, a množstvo materiálu, ktorý ťažíme.

Ľudia a podnikateľské nápady

Spotrebiteľ a výrobca zohrávajú pri ekologizácii nášho hospodárstva rovnako významnú úlohu. Výrobný proces je navrhnutý tak, aby spotrebiteľom dodával to, o čo majú záujem. Chceme však vlastniť viac spotrebiteľských výrobkov alebo chceme len služby, ktoré tieto výrobky poskytujú?

Čoraz viac spoločností zavádza obchodný prístup známy ako spoluspotrebiteľstvo. Tento prístup umožňuje spotrebiteľom uspokojiť svoje potreby prostredníctvom prenájmu, systémov zameraných na predaj výrobkov a poskytovanie služieb a prostredníctvom dohôd o spoločnom využívaní, a nie nákupmi. To si môže vyžadovať nový spôsob uvažovania o marketingu a navrhovaní výrobkov – s menším zameraním na predaj a väčším zameraním na výrobu trvanlivých a opraviteľných výrobkov.

Internet a sociálne médiá umožňujú takéto spoluspotrebiteľské výrobky a služby jednoduchšie nájsť a využívať. A nemusia byť obmedzené na požičiavanie nástrojov od susedov, rezervovanie miesta v aute v systéme spoločného využívania automobilov alebo prenajímanie elektronických zariadení. V niektorých krajinách EÚ existujú aj požičovne oblečenia, kde si používatelia môžu požičať oblečenie.

Akékoľvek opatrenie na obmedzenie miery novej ťažby a množstva odpadu, vrátane zvýšenia produktivity zdrojov, recyklácie a opätovného používania, zmierňuje tlak vyvíjaný na životné prostredie a zvyšuje schopnosť našich ekosystémov zabezpečiť pre nás zdroje. Čím zdravšie bude naše životné prostredie, tým lepšie sa budeme mať a budeme zdravší aj my.

Súvisiaci obsah

Novinky a články

Related briefings

Súvisiace publikácie

Geographic coverage

Europe
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100