Osobné nástroje

Oznámenia
Zaslať notifikáciu o nových správach a produktov. Frekvencia: 3 – 4 e-maily/mesiac
Predplatné
Registrácia na odber našich správ (v tlačenej a/alebo elektronickej podobe) a štvrťročného elektronického spravodajcu.
Sledujte nás
Ikona Twitter-u Twitter
Facebook ikona Facebook
YouTube ikona Kanál YouTube
RSS logo RSS
Viac

Write to us Write to us

For the public:


For media and journalists:

Contact EEA staff
Contact the web team
FAQ

Call us Call us

Reception:

Phone: (+45) 33 36 71 00
Fax: (+45) 33 36 71 99


ďalej
späť
body

Prejsť na obsah | Prejsť na navigáciu

Sound and independent information
on the environment

cesta: Titulná stránka / SIGNÁLY - Každým nádychom / Signály 2013 / Články / Zmena klímy a ovzdušie

Zmena klímy a ovzdušie

Zmeniť jazyk
Naša klíma sa mení. Mnohé plyny meniace klímu sú tiež bežnými látkami znečisťujúcimi ovzdušie, ktoré ovplyvňujú naše zdravie a životné prostredie. Zlepšenie kvality ovzdušia môže mnohými spôsobmi podporiť aj snahy o zmiernenie zmeny klímy a naopak, ale nie vždy. Výzva, ktorá je pred nami, znamená zabezpečiť to, aby sa politiky týkajúce sa klímy a ovzdušia zamerali na scenáre, ktoré budú výhodné pre všetkých.

 Image © Ace & Ace/EEA

Globálne otepľovanie vyvoláva dlhé obdobia sucha. Sucho spôsobuje zvýšený počet lesných požiarov.

Ivan Beshev, Bulharsko (ImaginAIR)

V roku 2009 spoločný tím britských a nemeckých výskumníkov uskutočnil výskum pri pobreží Nórska s typom sonaru, ktorý sa normálne používa na vyhľadávanie húfov rýb. Tím neprišiel hľadať ryby, ale pozorovať jeden z najsilnejších skleníkových plynov — metán uvoľňujúci sa z tzv. rozpúšťajúceho sa morského dna. Ich výsledky boli iba jednými z mnohých na dlhej časovej osi upozornení o potenciálnych vplyvoch zmeny klímy.

V regiónoch nachádzajúcich sa blízko pólov je časť pevniny alebo morského dna trvalo zamrznutá. Podľa niektorých odhadov obsahuje táto vrstva, známa ako permafrost, dvojnásobok uhlíka nachádzajúceho sa v atmosfére. V teplejších podmienkach sa môže tento uhlík uvoľňovať z hnijúcej biomasy ako oxid uhličitý alebo metán.

„Metán je skleníkový plyn, ktorý je 20-násobne silnejší ako oxid uhličitý,“ upozorňuje profesor Peter Wadhams z Cambridgeskej univerzity. „Preto riskujeme to, že budeme čeliť globálnemu otepľovaniu a dokonca rýchlejšiemu topeniu v Arktíde.“

Emisie metánu pochádzajú z ľudských činností (hlavne z poľnohospodárstva, energetiky a z nakladania s odpadom) a prírodných zdrojov. Keď je už raz metán vypustený do atmosféry, jeho životnosť je okolo 12 rokov. Hoci sa považuje za plyn s krátkou životnosťou, jeho životnosť je stále dosť dlhá na to, aby sa premiestnil do iných regiónov. Okrem toho, že je skleníkovým plynom, prispieva metán aj k vzniku prízemného ozónu, ktorý je samotný hlavnou znečisťujúcou látkou ovplyvňujúcou ľudské zdravie a životné prostredie v Európe.

Tuhé znečisťujúce častice môžu mať otepľujúci alebo ochladzujúci účinok

Oxid uhličitý môže byť najväčším hnacím motorom globálneho otepľovania a zmeny klímy, ale nie je jediným. Mnohé iné zlúčeniny plynu alebo tuhých častíc známe ako „látky spôsobujúce zmenu klímy“ majú vplyv na množstvo slnečnej energie (vrátane tepla), ktorú si Zem zachováva, a množstvo, ktoré odráža naspäť do vesmíru. Tieto látky spôsobujúce zmenu klímy zahŕňajú hlavné látky znečisťujúce ovzdušie, akými sú ozón, metán, tuhé znečisťujúce častice a oxid dusičitý.

Tuhé znečisťujúce častice sú zloženou znečisťujúcou látkou. V závislosti od svojho zloženia môžu mať ochladzujúci alebo otepľujúci účinok na miestnu a globálnu klímu. Napríklad čierny uhlík, jedna zo súčastí jemných tuhých častíc a výsledok neúplného spaľovania palív, absorbuje slnečné a infračervené žiarenie z atmosféry, a tak má otepľujúci účinok.

Iné typy tuhých častíc obsahujúce zlúčeniny síry alebo dusíka majú opačný účinok. Zvyknú pôsobiť ako malé zrkadlá, ktoré odrážajú slnečnú energiu, a tak vedú k ochladzovaniu. Jednoducho povedané, závisí to od sfarbenia častice. Tzv. Biele častice slnečné svetlo obvykle odrážajú, pričom tzv. čierne a hnedé častice ho absorbujú.

Na pevnine sa vyskytuje podobný jav. Niektoré častice sa usádzajú s dažďom a snehom alebo jednoducho pristanú na povrchu Zeme. Čierny uhlík však môže prejsť celkom veľké vzdialenosti od pôvodného miesta a pristáť na snehovej a ľadovej pokrývke. V posledných rokoch vplyvom usadenín čierneho uhlíka výrazne stmavli biele povrchy v Arktíde a znížila sa ich odrážavosť, čo znamená, že naša planéta si zachováva viac tepla. S týmto dodatočným teplom sa veľkosť bielych povrchov v Arktíde zmenšuje ešte rýchlejšie.

Je zaujímavé, že mnohé klimatické procesy nie sú riadené hlavnými zložkami našej atmosféry, ale niektorými plynmi, ktoré nachádzame len vo veľmi malých množstvách. Najbežnejším z týchto tzv. stopových plynov, oxid uhličitý, tvorí len 0,0391 % ovzdušia. Akákoľvek odchýlka od týchto veľmi malých množstiev má silu ovplyvniť a zmeniť našu klímu.

Viac alebo menej dažďa?

Ich „sfarbenie“ nie je jediný spôsob, akým častice uvoľnené do ovzdušia alebo usadené na zemi môžu ovplyvniť klímu. Časť nášho ovzdušia sa skladá z vodnej parycmalých molekúl vody uvoľnených do ovzdušia. V zhustenejšej forme ich všetci poznáme ako oblaky. Častice navyše zohrávajú dôležitú úlohu pri tom, ako oblaky vznikajú, ako dlho vo svojej podobe vydržia, koľko slnečného žiarenia odrážajú, aké zrážky vytvárajú a kde atď. Oblaky sú zjavne nevyhnutné pre našu klímu. Koncentrácie a zloženie tuhých častíc môže v skutočnosti zmeniť čas a miesto tradičných modelov dažďových zrážok.

Zmeny v úhrne zrážok a zrážkových modeloch spôsobujú skutočné hospodárske a sociálne náklady, keďže zvyčajne ovplyvňujú globálnu výrobu potravín a následne ich cenu.

Zo správy agentúry EEA s názvom Zmena klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe 2012 vyplýva, že všetky regióny v Európe sú ovplyvňované zmenou klímy, ktorá spôsobuje širokú škálu vplyvov na spoločnosť, ekosystémy a ľudské zdravie. Podľa tejto správy boli v Európe spozorované vyššie teploty v kombinácii s klesajúcimi zrážkami v južných regiónoch a narastajúcimi zrážkami v severnej Európe. Ľadové prikrývky a ľadovce sa roztápajú a hladina morí stúpa. Očakáva sa, že všetky tieto trendy budú pokračovať.

ImaginAIR: Astronauts of the polluted Earth

(c) Dovile Zubyte, ImaginAIR/EEA

Vzťah medzi zmenou klímy a kvalitou ovzdušia

Hoci nemáme úplné vedomosti o tom, ako zmena klímy môže ovplyvniť kvalitu ovzdušia a naopak, z nedávneho výskumu vyplýva, že tento vzájomný vzťah by mohol byť silnejší, ako sa pôvodne odhadovalo. Medzivládny panel o klimatických zmenách — medzinárodný orgán založený s cieľom posudzovať zmenu klímy — vo svojom posúdení z roku 2007 predpovedá v budúcnosti pokles kvality ovzdušia v mestách kvôli zmene klímy.

Očakáva sa, že v mnohých regiónoch na celom svete zmena klímy ovplyvní miestne počasie vrátane frekvencie vĺn horúčav a stojatého vzduchu. Viac slnečného svetla a vyššie teploty nemusia len predĺžiť obdobia, keď budú úrovne ozónu zvýšené, ale mohli by tiež ďalej zhoršovať jeho maximálne koncentrácie. Určite to nie je dobrou správou pre južnú Európu, ktorá už teraz bojuje s nadmernými hodnotami prízemného ozónu.

Výsledkom medzinárodných diskusií o zmierňovaní zmeny klímy je dohoda o udržaní rastu globálnej teploty do roku 2100 pod hranicou 2 stupne Celzia. Ešte nie je isté, či sa svetu podarí uspieť v dostatočnom obmedzení emisií skleníkových plynov s cieľom dosiahnuť cieľ 2 °C . Na základe niekoľkých rozdielnych trajektórií emisií sa v Programe Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) určili medzery medzi súčasnými nárokmi na zníženie emisií a znížením, ktoré potrebujeme na dosiahnutie cieľa. Je jasné, že treba vyvinúť ešte väčšie úsilie na ďalšie znižovanie emisií, aby sa zvýšili naše šance na obmedzenie nárastu teploty.

Predpokladá sa, že niektoré regióny — ako Arktída — sa budú ohrievať oveľa viac. Vyššie teploty nad pevninou, ako aj oceánmi pravdepodobne ovplyvnia úroveň vlhkosti atmosféry, a to by mohlo následne ovplyvniť zrážkové modely. Ešte nie je celkom jasné, do akej miery by mohli vyššie alebo nižšie koncentrácie vodnej pary v atmosfére ovplyvniť zrážkové modely alebo globálnu a miestnu klímu.

Rozsah vplyvov zmeny klímy však bude čiastočne závisieť od toho, ako sa jednotlivé regióny prispôsobia zmene. Adaptačné činnosti — od zlepšeného mestského plánovania po prispôsobenie infraštruktúry, napríklad budov a dopravy — už v Európe prebiehajú, no takýchto činností budeme potrebovať v budúcnosti viac. Široké spektrum opatrení sa môže využiť na prispôsobenie sa zmene. Napríklad sadenie stromov a rozširovanie zelených plôch (parkov) v mestských oblastiach zmierňuje účinky vĺn horúčav a súčasne zlepšuje kvalitu ovzdušia.

ImaginAIR: Windmills

(c) Bojan Bonifacic, ImaginAIR/EEA

Scenáre výhodné pre všetkých sú možné

Mnohé látky spôsobujúce zmenu klímy sú bežné látky znečisťujúce ovzdušie. Opatrenia na zníženie emisií čierneho uhlíka, ozónu alebo ozónových prekurzorov sú výhodné pre ľudské zdravie, ako aj klímu. Skleníkové plyny a látky znečisťujúce ovzdušie pochádzajú z rovnakých zdrojov emisií. Preto existujú potenciálne výhody, ktoré možno získať obmedzením emisií jednej alebo druhej látky.

Európska únia si stanovila do roku 2050 cieľ mať konkurencieschopnejšie hospodárstvo s nižšou závislosťou od fosílnych palív a s nižším vplyvom na životné prostredie. Konkrétne sa Európska komisia zameriava na zníženie domácich emisií skleníkových plynov v EÚ do tohto dátumu o 80 — 95 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990.

Mnohé štúdie potvrdili, že účinné politiky týkajúce sa klímy a ovzdušia môžu byť navzájom výhodné. Politiky zamerané na zníženie látok znečisťujúcich ovzdušie by mohli pomôcť udržaniu nárastu priemernej globálnej teploty pod dva stupne. A politiky týkajúce sa klímy, ktoré sú zamerané na zníženie emisií čierneho uhlíka a metánu, by mohli znížiť škody na našom zdraví a životnom prostredí.

Nie je to však ten prípad, keď sú bezpodmienečne navzájom výhodné všetky politiky týkajúce sa klímy a kvality ovzdušia. Dôležitú úlohu zohráva použitá technológia. Napríklad niektoré technológie na zachytávanie a ukladanie uhlíka by mohli pomôcť k zlepšeniu kvality ovzdušia v Európe, ale iné nemusia. Rovnako by nahradenie fosílnych palív biopalivami mohlo znížiť emisie skleníkových plynov a pomôcť k splneniu cieľov týkajúcich sa klímy. Avšak súčasne by sa tak mohli zvýšiť emisie tuhých častíc a iných karcinogénnych látok znečisťujúcich ovzdušie, a teda by sa mohla zhoršiť kvalita ovzdušia v Európe.

Výzvou pre Európu je zabezpečiť, aby sa v rámci politík týkajúcich sa ovzdušia a klímy v nasledujúcom desaťročí presadzovali scenáre a technológie výhodné pre všetkých, a aby sa investovalo do scenárov a technológií, ktoré sa navzájom posilňujú.

ImaginAIR: Vicious circle

(c) Ivan Beshev, ImaginAIR/EEA

Ďalšie informácie

Súvisiaci obsah

Súvisiace ukazovatele

Súvisiace publikácie

Geographical coverage

[+] Show Map

zahrnuté do: ,

Komentáre

Zaregistrujte sa teraz!
Zaslať notifikáciu o nových správach a produktov. Aktuálny počet odberateľov 33165. Frekvencia: 3 až 4 e-maily mesačne.
Archív notifikácií
Sledujte nás
 
 
 
 
 
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100