Osobné nástroje

ďalej
späť
body

Prejsť na obsah | Prejsť na navigáciu

Sound and independent information
on the environment

Stanovenie „správnej“ ceny?

Zmeniť jazyk
Topics: , ,
Mnohé ekonomiky rozvojových krajín sú zamerané na ťažbu prírodných zdrojov, aby mohli ich obyvateľov vyviesť z chudoby, pričom môžu poškodzovať prírodné systémy, od ktorých sú závislí. Krátkodobé riešenia často oslabujú prosperitu obyvateľstva v dlhodobom horizonte. Môžu vlády pomôcť trhom stanoviť „správnu“ cenu za služby, ktoré poskytuje príroda, a ovplyvniť hospodárske možnosti? Pozrieme sa teraz bližšie na to, čo spotreba vody pri pestovaní bavlny znamená pre Burkinu Faso.
Shopping trolleys

Shopping trolleys  Image © Shutterstock

99 % pestovateľov bavlny sveta žije v rozvojových krajinách. To znamená, že pesticídy sa používajú v oblastiach, kde je vysoká miera negramotnosti a povedomie o bezpečnosti je na nízkej úrovni, čo ohrozuje nielen životné prostredie, ale aj životy.

Steve Trent, riaditeľ nadácie Environmental Justice Foundation

Viac než miliarda ľudí na celom svete žije v extrémnej chudobe – podľa definície Svetovej banky prežívajú za menej ako 1,25 USD na deň. Aj keď podiel svetovej populácie žijúcej v chudobe za posledných 30 rokov dramaticky klesol, značný počet krajín – mnohé z nich v Afrike – sa usilujú o pokrok.

V týchto krajinách sa hospodárska činnosť sústreďuje často na využívanie prírodných zdrojov – prostredníctvom poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, ťažobného priemyslu a pod. Výsledkom týchto snáh o posilnenie hospodárskeho rastu na uspokojenie potrieb rýchlo rastúcich populácií môže byť značný tlak na ekosystémy.

V mnohých prípadoch sa zdroje ako bavlna pestujú alebo získavajú v rozvojových krajinách a vyvážajú do bohatších oblastí, napríklad do Európy. Táto realita prisudzuje spotrebiteľom v priemyselnom svete dôležitú úlohu: potenciálne pomôcť oslobodiť „dolnú miliardu“ spod chudoby, potenciálne ohroziť ich šance poškodzovaním prírodných systémov, od ktorých sú závislí.

Biele zlato

Copyright: ShutterstockV Burkine Faso – suchej a veľmi chudobnej krajine odrezanej od mora na južnom okraji Sahary – bavlna predstavuje veľký biznis. V skutočnosti ide o obrovský biznis. V posledných rokoch sa jej produkcia rýchlo zvýšila a Burkina Faso je teraz najväčším producentom bavlny v Afrike. Biele zlato, ako sa v tejto oblasti nazýva, zodpovedalo až 85 % príjmov z vývozu tejto krajiny v roku 2007 a 12 % hospodárskeho výkonu.

Čo je mimoriadne dôležité, príjmy z bavlny sú vo veľkej miere rozptýlené. Odvetvie zamestnáva 15 – 20 % pracovnej sily a poskytuje priame príjmy 1,5 – 2 miliónom ľudí. A ako hlavná hnacia sila hospodárskeho rastu v poslednom desaťročí generovala daňové príjmy, z ktorých možno financovať zlepšenia v takých oblastiach ako zdravotníctvo a vzdelávanie.

Pre ľudí z Burkiny Faso sú prínosy pestovania bavlny jasné. Náklady sú často menej zrejmé. Štvrtina obyvateľov nemá prístup k vyhovujúcej pitnej vode. Viac ako 80 % sú samozásobiteľskí poľnohospodári, ktorí potrebujú vodu na uspokojenie svojich základných potrieb po jedle a prístreší. A podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) ročný dopyt po vodných zdrojoch prevyšuje dostupnosť o 10 – 22 %.

V tejto súvislosti obrovský nárast produkcie bavlny v posledných rokoch vyzerá riskantne. Bavlna je plodina náročná na vodu – počas suchších mesiacov si vyžaduje zavlažovanie a spotrebuje oveľa viac vody ako ostatné bežne pestované plodiny.

Pridelenie vody na produkciu bavlny znamená, že sa nemôže spotrebovať na iné možné použitia. Väčšina úrody sa vyváža, čo znamená, že veľké množstvo vody sa používa na uspokojenie požiadaviek spotrebiteľov v zahraničí. Tento proces je známy ako vyvážanie virtuálnej vody.

Polovica bavlny z Burkiny Faso sa vyváža do Číny, kde sa predáva do miestnych pradiarní a odtiaľ výrobcom odevov, ktoré ich dodávajú na globálne trhy. Na konci dodávateľského reťazca sú užívatelia bavlnených výrobkov, ktorí efektívne dovážajú značné množstvá vody – niekedy z oveľa suchších častí sveta. V prípade bavlny sa v rámci jednej štúdie zistilo, že 84 % vodnej stopy Európy leží mimo Európy.

Pre suché krajiny, ako Burkina Faso, je zvyčajne výhodnejšie dovážať produkty náročné na spotrebu vody a nie vyvážať ich. Koniec koncov vyvážanie virtuálnej vody znamená, že nezostáva dosť pre domácich obyvateľov a ekosystémy. To znamená, že jediný spôsob ako posúdiť, či je dobrý nápad používať vodu v Burkine Faso na pestovanie bavlny, je posúdiť celkové náklady a prínosy v porovnaní s inými využitiami. Koncept virtuálnej vody sám o sebe nedokáže vypovedať o tom, ako najlepšie hospodáriť s vodou, aj keď poskytuje veľmi užitočné informácie o vplyvoch našej výroby a o spotrebiteľských preferenciách.

Pojmy týkajúce sa vody v skratke

Vodné stopy a virtuálna voda sú pojmy, ktoré nám pomáhajú pochopiť, aké množstvo vody spotrebujeme.

Vodná stopa je objem sladkej vody použitej na výrobu tovarov a služieb spotrebovaných jednotlivcom alebo spoločenstvom alebo vyprodukovanej podnikom. Tvoria ju tri zložky. Modrá vodná stopa je objem povrchovej a podzemnej vody použitej na výrobu tovaru a služieb. Zelená vodná stopa je množstvo dažďovej vody použitej vo výrobe. A sivá vodná stopa je objem vody znečistenej z výroby.

Každý vyvážaný tovar alebo služba znamená taktiež vyvážanie virtuálnej vody – vody použitej pri výrobe daného tovaru alebo služby. K vývozu virtuálnej vody dochádza, keď sa tovar alebo služba spotrebúva mimo hraníc spádovej oblasti, odkiaľ sa čerpá voda.

V prípade dovážajúcich krajín alebo oblastí dovoz virtuálnej vody umožňuje použiť domáce vodné zdroje na iné účely, čo môže byť veľmi užitočné pre krajiny trpiace nedostatkom vody. Žiaľ, mnohé krajiny vyvážajúce virtuálnu vodu v skutočnosti trpia nedostatkom vody, majú však slnečné podnebie, ktoré je vhodné na poľnohospodársku výrobu. V týchto krajinách s nedostatkom vody vývoz virtuálnej vody kladie ďalšiu záťaž na vodné zdroje a často znamená sociálne a ekonomické náklady, pretože nie je k dispozícii dostatok vody na ďalšie činnosti a potreby.

Zdroj: Water Footprint Network

Viac znečistenia, menej lesa

Spotreba vody nie jedinou starosťou, ktorá sa spája s produkciou bavlny v Burkine Faso. Pestovanie bavlny sa obvykle spája s používaním značného množstva pesticídov. Vskutku, bavlna zodpovedá za pozoruhodných 16 % celosvetového používania pesticídov napriek tomu, že sa pestuje len na 3 % obrábanej pôdy na celom svete.

Vplyvy na miestnych obyvateľov i ekosystémy môžu byť hrozivé, ale keďže tí, ktorí používajú pesticídy, nepociťujú všetky tieto vplyvy a dokonca o všetkých ani nemusia vedieť, pri rozhodovaní ich v plnom rozsahu nezohľadnia. Z tohto dôvodu je potrebné vzdelávať miestnych pestovateľov o pesticídoch a informovať ich o tom, aké majú účinky.

Voda nie je jediným zdrojom, ktorý sa využíva. Ďalším veľmi dôležitým je pôda. Tak ako na väčšine miest aj pôdu v Burkine Faso možno využívať viacerými spôsobmi. Získavajú obyvatelia Burkiny Faso najväčší prospech z toho, že využívajú svoju pôdu na produkciu bavlny?

Copyright: IHH Humanitarian Relief Foundation/TurkeyModachirou Inoussa už ako osemročný pomáhal svojim rodičom na bavlníkových plantážach. Modachirou 29. júla 2000 tvrdo pracoval a bežal späť do domu, lebo bol veľmi smädný. Cestou našiel prázdnu nádobu a nabral si trochu vody na pitie z priekopy. Ten večer sa nevrátil domov. Po prehľadaní dediny našli jeho telo vedľa prázdnej fľaše Callisulfan.

Endosulfán spôsobil otravu v západnej Afrike, oznámila organizácia PAN UK (2006)

To, čo je dobré pre jedného, nemusí byť dobré pre všetkých

Táto otázka nie je zbytočná. Zalesnená plocha Burkiny Faso sa v období rokov 1990 – 2010 zmenšila o 18 %, čiastočne vďaka rozšíreniu poľnohospodárstva, a miera odlesňovania sa zrýchľuje. Súkromný vlastník lesa v Burkine Faso môže uprednostniť pestovanie bavlny, pretože je pre neho výhodnejšie predávať drevo (alebo ho používať ako palivo) a obrábať pôdu než chrániť les. Toto však nemusí byť nutne to najlepšie pre Burkinu Faso – jej ľudí a jej ekosystémy.

Copyright: Pawel KazmierczykLesy poskytujú ľuďom – blízkym i vzdialeným – oveľa viac výhod, než je len hodnota dreva. Sú biotopom pre biologickú rozmanitosť, bránia erózii pôdy, absorbujú oxid uhličitý, poskytujú možnosti rekreácie a podobne. Ak by sa spoločnosť ako celok rozhodovala, ako využívať pôdu – a mohla by sa rozhodovať na základe dôkladného posúdenia nákladov a prínosov jednotlivých možností – pravdepodobne by všetku pôdu a vodu nevyčerpala len na produkciu bavlny.

V tomto spočíva zásadný rozdiel medzi prínosmi a nákladmi, ktorým čelia jednotlivci a ktorým čelí spoločnosť.

V odpovedi na kľúčové otázky – koľko vody treba použiť pri produkcii bavlny, koľko pesticídov, koľko pôdy – sa poľnohospodári na celom svete rozhodujú na základe relatívnych nákladov a prínosov. Vzhľadom na to, že poľnohospodár môže získať len z predaja bavlny, zvyčajne neznáša všetky náklady. Napríklad náklady na kúpu pesticídov často prevýšia vplyvy na zdravie z používania pesticídov. Takže náklady sa prenášajú na iné osoby vrátane budúcich generácií.

Problémy vznikajú z toho dôvodu, že rovnako ako aj my ostatní, aj poľnohospodár sa pri rozhodovaní väčšinou riadi vlastným záujmom. A táto deformácia sa prenáša prostredníctvom globálnych trhov. Ceny, ktoré platia obchodníci, výrobcovia oblečenia a napokon spotrebitelia, nevyjadrujú správne náklady a prínosy spojené s využívaním zdrojov a výrobou tovaru.

A to je vážny problém. Vo väčšine sveta sa pri rozhodovaní riadime trhmi a cenami, takže keď nám ceny poskytnú zavádzajúci obrázok o dopadoch výroby a spotreby, potom budeme prijímať zlé rozhodnutia. História nám hovorí, že trhy môžu byť veľmi efektívnym mechanizmom na riadenie našich rozhodnutí o využívaní zdrojov a výrobe a maximalizovaní prosperity. Ak sú však ceny nesprávne nastavené, trhy zlyhávajú.

Keď trhy zlyhávajú: korekcie a obmedzenia

Copyright: ShutterstockČo sa s tým dá robiť? Vlády môžu v určitom rozsahu prijať opatrenia na nápravu zlyhania trhu. Môžu zaviesť regulačné opatrenia a zdaniť používanie vody a pesticídov, aby ich poľnohospodári používali menej alebo aby hľadali menej škodlivé alternatívy. A opačne, môžu zariadiť, aby sa vlastníkom lesov poskytovali platby na zohľadnenie prínosov, ktoré lesy poskytujú spoločnosti na národnej i medzinárodnej úrovni, a aby sa im tak poskytol alternatívny zdroj príjmov. Kľúč spočíva v zosúladení pohnútok jednotlivca s pohnútkami spoločnosti ako celku.

Dôležité je tiež poskytovať spotrebiteľom informácie, ktoré doplnia informácie obsiahnuté v cenách. V mnohých krajinách vidíme čoraz viac etikiet, ktoré nás informujú o tom, ako sa tovar vyrába, súčasne s kampaňou záujmových skupín zameraných na zvýšenie povedomia a porozumenia o tejto problematike. Mnohí z nás by boli ochotní zaplatiť viac alebo by boli ochotní spotrebovať menej, ak by vedeli o tom, aký vplyv majú naše rozhodnutia.

Niekedy vlády musia ísť nad rámec korekcie trhu a skutočne obmedziť svoju úlohu pri prideľovaní zdrojov. Ľudia aj ekosystémy potrebujú vodu, aby mohli prežiť a prosperovať. Skutočne, mnohí by tvrdili, že ľudia majú právo na dostatok vody na pitie, jedlo, hygienu a zdravé životné prostredia. Úloha vlád teda môže spočívať v uspokojení ich potrieb predtým, ako sa využije trh na rozdelenie zvyšku.

Vráťme sa späť do Burkiny Faso. Vláda a medzinárodní partneri sa zamerali na uspokojenie základnej potreby, ktorou je prístup k vyhovujúcej pitnej vode. Aj keď pre štvrtinu obyvateľov to ešte neplatí, súčasný stav predstavuje obrovské zlepšenie oproti tomu, ako tomu bolo pred 20 rokmi, keď takýto prístup chýbal 60 % populácie.

Zmena pohnútok

Na celom svete prebiehajú snahy zamerané na nápravu a obmedzenie otvorených trhov, pričom sa zároveň využívajú mnohé ich prínosy. Práve teraz však trhové ceny často poskytujú zavádzajúce informácie – a na základe toho producenti i spotrebitelia prijímajú nesprávne rozhodnutia.

Ak by trhy fungovali v poriadku a ceny by odrážali celkové náklady a prínosy nášho konania, pestovali by bavlnu v Burkine Faso?

Aj keď s istotou sa to dá len ťažko vedieť, zdá sa veľmi pravdepodobné, že áno. Pre krajinu s malým množstvom prírodných zdrojov a bez prístupu k moru, akou je Burkina Faso, neexistuje ľahká cesta k prosperite. Odvetvie bavlny ponúka aspoň značné príjmy potenciálne poskytujúce základňu pre hospodársky rozvoj a zvýšenie životnej úrovne.

Ale pokračovanie produkcie bavlny nemusí znamenať ďalšie používanie výrobných postupov náročných na vodu a pesticídy, alebo pokračovanie úbytku lesných oblastí. Alternatívnymi metódami, napríklad ekologickou produkciou bavlny, možno znížiť spotrebu vody a zároveň vylúčiť používanie pesticídov. Priame náklady na pestovanie ekologickej bavlny sú väčšie – čo znamená, že ceny, s ktorými sa spotrebitelia stretávajú v prípade bavlnených výrobkov sú vyššie – ale sú viac než vyvážené znížením nepriamych nákladov, ktoré znášajú pestovatelia bavlny a ich komunity.

Máte možnosť voľby

Copyright: ThinkstockUrčite, že tvorcovia politík zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o pomoc na riadne fungovanie trhov tak, aby cenové signály poskytovali stimuly pre udržateľné rozhodovanie. Nestojí to však len na tvorcoch politík – informovaní občania tiež môžu prispieť k zmene.

Globálne dodávateľské reťazce znamenajú, že rozhodnutia výrobcov, maloobchodníkov a spotrebiteľov v Európe dokážu významne ovplyvniť prosperitu ľudí v takých ďalekých krajinách ako Burkina Faso. K takýmto vplyvom môže patriť vytváranie pracovných príležitostí a príjmov, môžu však zahŕňať aj nadmerné čerpanie obmedzených vodných zdrojov a možnosť otrávenia miestnych obyvateľov a ekosystémov.

Napokon, spotrebitelia majú moc rozhodnúť. Tak ako politici vedia riadiť našu spotrebu ovplyvňovaním cien, spotrebitelia môžu vysielať signály výrobcom tým, že budú požadovať bavlnu pestovanú udržateľným spôsobom. Stojí za to pouvažovať nad tým, keď si nabudúce pôjdete kúpiť džínsy.

Ďalšie informácie

Geographic coverage

Komentáre

Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100