Osobné nástroje

Oznámenia
Zaslať notifikáciu o nových správach a produktov. Frekvencia: 3 – 4 e-maily/mesiac
Predplatné
Registrácia na odber našich správ (v tlačenej a/alebo elektronickej podobe) a štvrťročného elektronického spravodajcu.
Sledujte nás
Ikona Twitter-u Twitter
Facebook ikona Facebook
YouTube ikona Kanál YouTube
RSS logo RSS
Viac

Write to us Write to us

For the public:


For media and journalists:

Contact EEA staff
Contact the web team
FAQ

Call us Call us

Reception:

Phone: (+45) 33 36 71 00
Fax: (+45) 33 36 71 99


ďalej
späť
body

Prejsť na obsah | Prejsť na navigáciu

Sound and independent information
on the environment

Od bane k odpadu a ešte ďalej

Zmeniť jazyk
Takmer všetko, čo spotrebujeme a vyrobíme má vplyv na naše životné prostredie. Pri každodennom rozhodovaní o tovaroch alebo službách, ktoré si chceme kúpiť, nerozmýšľame často nad tým, akú „stopu“ zanechávajú na životnom prostredí. Cena, za ktorú sa predávajú, sotva odráža ich skutočné náklady. Je však veľa vecí, ktoré môžeme urobiť pre ekologizáciu našej spotreby a výroby.
Electronic waste in India

Electronic waste in India  Image © EEA/Ace&Ace

V máji 2011 bol obchod spoločnosti Apple na Piatej Avenue v New Yorku preplnený davom ľudí z celého sveta, ktorí si chceli kúpiť najnovší iPad2. Všetko, čo sa v ten deň dodalo, bolo predané v priebehu niekoľkých hodín. Obchod na Piatej Avenue patril k tým šťastnejším. Mnohé obchody spoločnosti Apple na celom svete mohli len zadávať objednávky a čakať týždne na dodávku.

Oneskorenie nebolo spôsobené chybným obchodným plánovaním ani mimoriadne úspešnou marketingovou kampaňou. Príčinou bola séria katastrof na druhej strane planéty. Päť hlavných komponentov pre iPad2 sa vyrábalo v Japonsku v čase zemetrasenia, ku ktorému došlo 11. marca 2011. Výroba niektorých týchto komponentov by sa dala ľahko presunúť do Južnej Kórey alebo USA, nie však digitálny kompas. Jeden z jeho kľúčových výrobcov sa nachádzal v okruhu 20 km od reaktorov vo Fukušime a musel závod zatvoriť.

Toky zdrojov pre výrobné linky

V našom prepojenom svete sa putovanie mnohých elektronických zariadení začína v bani, ktorá sa väčšinou nachádza v rozvojovej krajine, a vývojové centrum pre výrobok sa najčastejšie nachádza vo vyspelej krajine. V súčasnosti si výroba prenosných počítačov, mobilných telefónov, áut a digitálnych fotoaparátov vyžaduje kovy vzácnych zemín, ako napríklad neodým, lantán a cér. Aj keď mnohé krajiny majú nevyužité zásoby, ťažba je nákladná a v niektorých prípadoch toxická a rádioaktívna.

Surovinové zdroje sa po vyťažení obvykle dopravujú do miesta spracovania, kde sa spracovávajú do rôznych komponentov výrobku, ktoré sa následne odosielajú do ďalších miest na montáž. V čase, keď si kupujeme naše zariadenie, jeho jednotlivé komponenty už cestujú po celom svete a v každej etape svojej cesty zanechávajú svoju stopu na životnom prostredí.

To isté platí pre potraviny na našich stoloch v našich obývačkách a o palive v našich automobiloch. Väčšina materiálov a zdrojov sa ťaží, spracúva do spotrebného výrobku alebo služby a transportuje do našich prevažne mestských domovov. Napríklad zásobovanie európskych domácností sladkou vodou neznamená len čerpanie potrebného množstva z vodnej masy. Na použitie vody na priamu spotrebu potrebujeme infraštruktúru a energiu na dopravu, skladovanie, úpravu a prihriatie. Po jej použití potrebujeme ešte viac infraštruktúry a energie na jej likvidáciu.

Copyright: ThinkstockNa prípravu jednej bežnej šálky kávy v Holandsku potrebujeme približne 140 litrov vody. Výrazne najväčšiu časť z tohto objemu si vyžaduje pestovanie kávovníka. Čo je ešte ohromujúcejšie, na výrobu jedného kilogramu hovädzieho mäsa je potrebné v priemere 15 400 litrov vody.

Zdroj: Water Footprint Network

Všetko pre spotrebu

Niektoré z vplyvov nášho spôsobu života a spotreby na životné prostredie nie sú viditeľné na prvý pohľad. Pri výrobe elektrickej energie na nabíjanie mobilných telefónov a mrazenie našich potravín sa uvoľňujú emisie oxidu uhličitého do atmosféry, čo prispieva k zmene klímy. Dopravné a priemyselné zariadenia uvoľňujú znečisťujúce látky do ovzdušia, ako napríklad oxidy síry a oxidy dusíka, ktoré škodia ľudskému zdraviu.

Milióny ľudí, ktorí smerujú v lete na juh, ďalej zvyšujú tlak na prázdninové destinácie. Okrem emisií skleníkových plynov z ich výletu si potreba ubytovania vyžaduje nárast dopytu sektora stavebníctva po surovinových zdrojoch a energii. Sezónny nárast miestneho obyvateľstva si vyžaduje ďalšie čerpanie vody počas suchých letných mesiacov na hygienické účely a rekreačné aktivity. Znamená to tiež čistenie väčšieho množstva odpadových vôd, prepravu väčšieho množstva potravín do týchto oblastí a zvládnutie väčšieho množstva odpadu.

Copyright: ShutterstockNapriek neurčitosti, pokiaľ ide o presný rozsah našich vplyvov na životné prostredie, je jasné, že nie je možné pokračovať v získavaní zdrojov na takej úrovni a takými spôsobmi ako v súčasnosti. Skrátka, máme obmedzené množstvo životne dôležitých zdrojov, ako napríklad ornej pôdy a vody. To, čo sa často začína ako miestny problém – nedostatok vody, klčovanie lesov na pasienky alebo emisie znečisťujúcich látok z priemyselného zariadenia – sa ľahko môže stať globálnym a systémovým problémom, ktoré zasiahne každého z nás.

Jedným z ukazovateľov spotreby zdrojov je ekologická stopa, ktorý zaviedla sieť Global Footprint Network. Odhaduje spotrebu krajín z hľadiska využívania pôdy na celom svete vrátane nepriameho využívania pôdy na výrobu tovarov a absorbciu emisií CO2. Podľa tejto metodiky v roku 2007 mal každý človek stopu zodpovedajúcu 2,7 globálnym hektárom, čo je ďaleko viac než 1,8 globálnych hektárov, ktoré má každý z nás k dispozícii na uspokojenie našej spotreby bez ohrozenia produktívnej kapacity životného prostredia (Global Footprint Network, 2012). Vo vyspelých krajinách je rozdiel ešte výraznejší. Krajiny EEA spotrebovali 4,8 globálnych hektárov na obyvateľa napriek dostupnej „biokapacite“ 2,1 globálnych hektárov na osobu (Global Footprint Network, 2011).

Spotreba však znamená aj pracovné miesta

Naše pohnútky a potreba spotrebúvať prírodné zdroje sú len jednou stranou mince. Stavba letných sídiel v Španielsku, pestovanie paradajok v Holandsku a dovolenkové cesty do Thajska znamenajú aj pracovné príležitosti, príjmy a koniec koncov živobytie a vyššiu kvalitu života pre stavebných robotníkov, poľnohospodárov a pracovníkov cestovných kancelárií. Pre mnohých ľudí na celom svete vyšší príjem znamená možnosť uspokojiť svoje základné potreby. Definovať, čo „potreba“ vlastne je, nie je vôbec jednoduché a táto definícia sa značne líši v závislosti od kultúrneho vnímania a úrovne príjmov.

Pre tých, ktorí pracujú v baniach vzácnych zemín vo Vnútornom Mongolsku v Číne, ťažba nerastných surovín znamená istotu jedla pre ich rodiny a vzdelanie pre ich deti. Pre pracovníkov v japonskom závode to môže znamenať nielen jedlo a vzdelanie, ale aj zopár týždňov dovolenky v Európe. Keď sa vrátime k zástupom pred obchodom Apple, pre niektorých konečný výrobok môže predstavovať pracovný nástroj a pre iných zábavku. Potreba zábavy je tiež ľudskou potrebou. Jej vplyv na životné prostredie závisí od toho, ako uspokojujeme túto potrebu.

Von do koša

Putovanie našich elektronických zariadení, potravín a vody z vodovodu nekončí v našich domovoch. Televízor alebo fotoaparát si necháme, pokým nevyjde z módy, alebo už viac nie kompatibilný s naším DVD prehrávačom. V niektorých krajinách EÚ sa vyhodí asi jedna tretina kúpených potravín. A čo potraviny, ktoré sa zničia ešte predtým, než si ich kúpime? V 27 krajinách Európskej únie sa každý rok vyhodí 2,7 miliardy ton odpadu.

Ale kam ide všetok tento odpad? Stručná odpoveď by znela – preč, aby ho nebolo vidno. S určitou časťou sa skutočne obchoduje – legálne aj nelegálne – na svetových trhoch. Dlhá odpoveď je oveľa zložitejšia. Závisí to od toho, „čo“ sa vyhadzuje a „kam“. Viac než jedna tretina hmotnosti odpadu vyprodukovaného v 32 krajinách EEA pozostáva zo stavebného a demolačného odpadu a jasne súvisí s hospodárskym rozvojom. Ďalšia štvrtina odpadu pochádza z ťažby a lomov. Aj keď v konečnom dôsledku za každým odpadom je ľudská spotreba, len menej ako jedna desatina celkového množstva odpadu pochádza z domácností.

Naše poznatky o odpade sú rovnako neúplné ako naše informácie o spotrebe, je však jasné, že máme toho veľa pred sebou, pokiaľ ide o odpadové hospodárstvo. V priemere každý občan EÚ použije 16 – 17 ton materiálov za rok a veľká časť tohto množstva sa skôr či neskôr premení na odpad. Toto množstvo by bolo vyššie, približne až 40 až 50 ton na osobu, ak by sa zohľadnil nevyužitý materiál z ťažby (napr. odstránenie nadložných vrstiev pri ťažbe) a ekologické batohy (celkové množstvo prírodného materiálu, ktorý je narušený vo svojom prírodnom prostredí) dovozu.

Právne predpisy, ako napríklad smernice EÚ o skládkach, vozidlách po dobe životnosti, batériách, obaloch a odpadoch z obalov, pomohli Európskej únii nasmerovať väčšiu časť jej komunálneho odpadu zo skládok do spaľovní a recyklačných zariadení. V roku 2008 sa zhodnotilo 46 % tuhého odpadu v EÚ. Zvyšná časť bola poslaná na spaľovanie (5 %) alebo skládku (49 %).

Data on waste - SK

Pátranie po zlatej bani nového typu

Elektrické domáce spotrebiče, počítače, osvetľovacie zariadenia a telefóny obsahujú nebezpečné látky, ktoré predstavujú hrozbu pre životné prostredie, ale ktoré obsahujú aj cenné kovy. Podľa odhadov v roku 2005 elektrické a elektronické zariadenia na trhu obsahovali 450 000 ton medi a sedem ton zlata. Na londýnskej burze kovov by vo februári 2011 tieto kovy mali v prípade zlata hodnotu asi 2,8 miliardy EUR a v prípade medi asi 328 miliónov EUR. Aj napriek značným rozdielom medzi európskymi krajinami, len malá časť týchto elektronických zariadení sa v súčasnosti po likvidácii zbiera a opätovne použije alebo recykluje.

Drahé kovy „vyradené ako odpad“ majú tiež globálny rozmer. Nemecko vyváža okolo 100 000 ojazdených vozidiel ročne cez Hamburg do krajín mimo Európskej únie, najmä do Afriky a na Blízky východ. V roku 2005 tieto vozidlá obsahovali asi 6,25 ton kovov platinovej skupiny. Na rozdiel od EÚ, väčšina krajín s najvyšším dovozom nemá potrebné predpisy a kapacity na demontáž a recykláciu ojazdených vozidiel.

Predstavuje to ekonomickú stratu a vedie to tiež k ďalšej ťažbe, ktorá zbytočne poškodzuje životné prostredie často mimo EÚ.

Lepšie nakladanie s komunálnym odpadom ponúka významné výhody – premenu nášho odpadu na cenný zdroj bez poškodzovania životného prostredia vrátane emisií skleníkových plynov a zníženie dopytu po nových zdrojoch.

Vezmite si napríklad papier. V roku 2006 sa takmer 70 % papiera z komunálneho tuhého odpadu recyklovalo, čo je asi jedna štvrtina celkovej spotreby papierových výrobkov. Zvýšenie miery recyklácie na 90 % by nám umožnilo uspokojiť viac než jednu tretinu dopytu po papieri s recyklovaným materiálom. Znížil by sa tým dopyt po nových zdrojoch a viedlo by to k menšiemu množstvu papierového odpadu ukladaného na skládky alebo spaľovaného a k menšiemu množstvu skleníkových plynov.

Aké je východisko z tohto stavu?

Nejde o spotrebu alebo výrobu, ktoré ako také škodia životnému prostrediu. Ide o vplyvy na životné prostredie toho „čo spotrebovávame“, „kde a koľko“ a „ako to vyrábame“. Tvorcovia politík, podniky a občianska spoločnosť, títo všetci sa od miestnej až po globálnu úroveň musia podieľať na ekologizácii hospodárstva.

Technologické inovácie ponúkajú množstvo riešení. Používanie čistej energie a čistej dopravy má menší vplyv na životné prostredie a dokáže uspokojiť niektoré naše potreby, ak nie aj všetky. Ale technológie nestačia.

Copyright: Gülcin KaradenizAby sme mohli ťažiť menej zdrojov, naše riešenie sa nemôže opierať len o recykláciu a opätovné využívanie materiálov. Spotrebe zdrojov sa nedá vyhnúť, vieme ich však spotrebúvať rozumne. Môžeme prejsť k čistejším alternatívam a ekologizovať naše výrobné procesy a naučiť sa premeniť náš odpad na zdroj.

Lepšie politiky, lepšia infraštruktúra a ďalšie stimuly sú zaiste potrebné, ale môžu nám pomôcť zvládnuť len časť cesty. Konečná etapa cesty závisí od spotrebiteľských preferencií. Bez ohľadu na naše zázemie a vek naše každodenné rozhodnutia o kúpe určitého tovaru a služieb vypovedajú o tom, čo sa vyrába a koľko. Maloobchodníci môžu tiež významne ovplyvniť, čo sa kladie na regále a môžu propagovať dopyt po udržateľných alternatívach proti smeru dodávateľského reťazca.

Zamyslenie sa pred regálmi v supermarketoch alebo odpadkovým košom je možno dobrým začiatkom nášho osobného posunu k udržateľnému životu. Môžem použiť zvyšky zo včerajška namiesto toho, aby som ich vyhodil? Môžem si požičať tento stroj namiesto toho, aby som si ho kúpil? Kde sa dá recyklovať môj starý mobilný telefón?…

Ďalšie informácie

Geographical coverage

[+] Show Map

Komentáre

Zaregistrujte sa teraz!
Zaslať notifikáciu o nových správach a produktov. Aktuálny počet odberateľov 33132. Frekvencia: 3 až 4 e-maily mesačne.
Archív notifikácií
Sledujte nás
 
 
 
 
 
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100