Osobné nástroje

ďalej
späť
body

Prejsť na obsah | Prejsť na navigáciu

Sound and independent information
on the environment

Nachádzate sa tu: Titulná stránka / Signály - Kvalita ľudského života a životné prostredie / Signály 2012 / Články / Ekologizácia nášho hospodárstva

Ekologizácia nášho hospodárstva

Zmeniť jazyk
Väčšina ľudí si rok 2011 bude pamätať ako rok finančných turbulencií, katastrofy v Japonsku v dôsledku zemetrasenia, cunami a poškodenia jadrovej elektrárne, pomoci krajinám s finančnými problémami v Európe a masových protestov v rámci Arabskej jari, hnutím Okupujte Wall Street a španielskej Indignados. Len málokto si bude pamätať, že bol tiež rokom, v ktorom vedci objavili viac než 18 000 nových druhov žijúcich na našej planéte. Ešte menej ľudí vie vymenovať aspoň jeden druh, ktorý bol vyhlásený za vyhynutý.
Indian farmer

Indian farmer  Image © EEA/John McConnico

Na prvý pohľad sa osud ohrozených druhov môže sa zdať celkom odlišný od ekonomiky. Pri bližšom skúmaní však začneme chápať súvislosti medzi nimi. „Dobré zdravie“ prírodných systémov je podmienkou pre „dobré zdravie“ našich sociálnych a ekonomických systémov. Je možné vyhlásiť, že spoločnosť prosperuje, ak je vystavená znečistenému ovzdušiu a vode a trápia ju zdravotné problémy, ktoré s tým súvisia? A môže spoločnosť fungovať, ak je jej veľká časť nezamestnaná alebo sotva prežíva?

Napriek chýbajúcim informáciám a nejasnostiam v našom chápaní môžeme badať, že sa náš svet mení. Po 10 000 rokoch relatívnej stability rastie priemerná globálna teplota. Aj keď emisie skleníkových plynov Európskej únie klesajú, z fosílnych palív sa do atmosféry uvoľňuje väčšie množstvo skleníkových plynov, než naša krajina a oceány dokážu absorbovať. Niektoré oblasti sú zraniteľnejšie voči možným vplyvom zmeny klímy – a často to bývajú krajiny, ktoré sú najmenej pripravené na adaptáciu na nové klimatické podmienky.

Na planéte je nás už viac než sedem miliárd a je jasné, že ľudia zohrávajú úlohu pri riadení a urýchľovaní tejto zmeny. Naša súčasná úroveň spotreby a výroby skutočne môže poškodzovať životné prostredie do tej miery, že riskujeme, že sa náš domov stane pre mnohé druhy neobývateľným – vrátane nás samotných. Mnoho ľudí v rozvojových krajinách túži po podobnom životnom štýle ako vo vyspelých krajinách, ktorý by mohol byť príčinou ďalšieho tlaku na naše prírodné systémy.

Globálnu biodiverzitu strácame takou rýchlosťou ako nikdy predtým v histórii. Rýchlosť vymierania druhov môže byť až 1 000-krát vyššia ako v minulosti. K hlavným dôvodom patrí ničenie biotopov.

Aj keď celková rozloha lesov v Európe v posledných desaťročiach rastie, z globálneho hľadiska je tomu inak. Podľa odhadov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo sa každý rok vo svete vyrúbe 13 miliónov hektárov lesa (čo zodpovedá približne veľkosti Grécka) a začne sa využívať na iné účely, ako napríklad pastviny pre dobytok, ťažbu, poľnohospodárstvo a rozvoj miest. Lesy nie sú jedinými ohrozenými ekosystémami. Ľudská činnosť ohrozuje mnohé ďalšie prírodné biotopy.

Východisko: inkluzívne ekologické hospodárstvo

Ak prvoradou každodennou starosťou miliárd ľudí je mať dostatok jedla na stole a poslať svoje deti do školy v nádeji na lepšiu budúcnosť, vyhnúť sa krátkodobým riešeniam môže pre mnohých byť takmer nemožné, pokiaľ tu nie je možnosť ponúknuť iné a lepšie alternatívy.

To, že si naše ekonomické aktivity vyžadujú prírodné zdroje, je jasné. Voľba medzi ochranou životného prostredia a rozvojom hospodárstva, ktorá by sa dala vnímať ako dilema, je však v skutočnosti zavádzajúca. Pre hospodársky a sociálny rozvoj v dlhodobom horizonte je udržateľné riadenie prírodných zdrojov nevyhnutné.

Koncom roka 2011 bol v Európskej únii nezamestnaný jeden z desiatich ľudí. V prípade mladých ľudí to bolo vyše jednej pätiny. Nezamestnanosť je pre jednotlivé osoby, rodiny a spoločnosť ako celok veľkou záťažou. V roku 2010 bola takmer štvrtina obyvateľov EÚ ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. Globálne miery ohrozenia chudobou sú dokonca ešte vyššie.

Naše súčasné ekonomické modely nedokážu vysvetliť mnohé prínosy vyplývajúce zo zdravého životného prostredia. Hrubý domáci produkt (HDP) – najčastejšie používaný ekonomický ukazovateľ vyjadrujúci úroveň rozvoja krajiny, životnú úroveň a postavenie v porovnaní s inými krajinami meria hodnotu ekonomického výkonu. Nezahŕňa sociálne a ľudské náklady, ktoré vynakladáme na vedľajšie účinky hospodárskej činnosti, ako napríklad znečistenie ovzdušia. Naopak, zdravotné služby poskytované ľuďom, ktorí sú postihnutí respiračnými chorobami, sú zahrnuté do HDP ako pozitívny príspevok.

Úlohou je zistiť, ako sa dajú prepracovať naše ekonomické modely tak, aby sme vedeli dosahovať rast a zlepšenie kvality života na celom svete bez poškodzovania životného prostredia a zároveň, aby sme dokázali chrániť aj záujmy budúcich generácií. Riešenie bolo pomenované ako ekologické hospodárstvo.

Aj keď sa zdá, že je to jednoduchý koncept, previesť túto myšlienku do reality je oveľa komplikovanejšie. Jednoznačne si to bude vyžadovať technologické inovácie, ale aj množstvo ďalších zmien – zmenu spôsobu, akým organizujeme podniky; zmenu spôsobu plánovania miest; zmenu spôsobu prepravy osôb a tovaru, v podstate zmenu spôsobu nášho života.

Ak by sme to mali vyjadriť v obchodnej terminológii, potrebné je zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť vo všetkých oblastiach tvorby nášho bohatstva, ktorými sú: prírodný kapitál, ľudský kapitál, sociálny kapitál a hmotný/vyrobený kapitál, ako aj finančný kapitál. Koncept ekologického hospodárstva by sa tiež dal vysvetliť týmito rozdielnymi, ale vzájomne prepojenými kapitálmi (zdrojmi).

Pri hodnotení nákladov a prínosov našich rozhodnutí sa musíme pozrieť aj na vplyvy na všetky kapitálové zdroje. Investície do ciest a závodov môžu zvýšiť náš hmotný kapitál, ale v skutočnosti naše celkové bohatstvo môžu ohroziť, ak znamenajú ničenie našich lesov (súčasť nášho prírodného kapitálu) alebo poškodzujú verejné zdravie (súčasť ľudského kapitálu).

Aké možnosti sú pred nami

Zmena spôsobu nášho života, výroby a spotreby v podstate otvára nový svet príležitostí. Publikácia Signály 2012 vám ukáže, kde sa nachádzame dnes, presne 20 rokov po Summite Zeme, ktorý sa konal v roku 1992 v Riu de Janeiro (Brazília). Bude sa v nej skúmať to, ako sú hospodárstvo a životné prostredie vzájomne prepojené a prečo potrebujeme „ekologizáciu“ nášho hospodárstva. Poskytne vám aj krátky pohľad na širokú škálu možností, ktoré sú k dispozícii.

Neexistuje jediné riešenie, ktoré nám umožní rýchly prechod, alebo univerzálne riešenie na všetko. Popri bežných celkových cieľoch pre efektívne nakladanie s odpadmi je možné, že by v Grónsku v prípade nakladania s odpadmi bolo v praxi potrebné riešiť úplne inú realitu ako v Luxembursku.

Kľúčovú úlohu zohráva načasovanie. V súčasnosti potrebujeme riešenia, ktoré sú zamerané na problémy v oblasti životného prostredia súvisiace s dnešnou technológiou, pričom musíme pamätať na to, že neustále budeme musieť naše politiky a obchodné rozhodnutia vylepšovať a prispôsobovať, aby držali krok s naším rastúcim chápaním životného prostredia a technologického rozvoja. Viaceré riešenia už však existujú a mnohé ďalšie sa pripravujú.

Otázka volieb

Copyright: Gülcin KaradenizV konečnom dôsledku to bude otázka volieb – volieb v oblasti politiky, obchodu a spotreby. Ale ako vyberieme tú najlepšiu možnosť?

Máme k dispozícii informácie a nástroje, ktoré potrebujeme na prípravu vhodných politík? Riešime problém na „správnej“ úrovni? Máme „správne“ stimuly alebo trhové signály pre investície do obnoviteľných zdrojov energie? Máme „správne“ informácie alebo etikety na tovare, ktorý nakupujeme, aby sme sa vedeli rozhodnúť pre ekologickejšiu alternatívu?

Čo vieme a kedy tieto znalosti nadobudneme, bude dôležité pre to, aby jednotlivé spoločenstvá vedeli prijímať správne rozhodnutia. Napokon, vďaka znalostiam budeme vedieť prispieť našimi riešeniami, a keď sa o ne podelíme s ostatnými, dokážeme vytvárať nové príležitosti.

Profesorka Jacqueline McGlade,
výkonná riaditeľka EEA

Ďalšie informácie

Geographic coverage

zahrnuté do:

Komentáre

Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100