Osobné nástroje

ďalej
späť
body

Prejsť na obsah | Prejsť na navigáciu

Sound and independent information
on the environment

Život v prepojenom svete

Zmeniť jazyk
Janez Potočnik, komisár Európskej únie pre životné prostredie (marec 2010): „Úhrnná záťaž spoločných ambícií a spôsobu života 500 miliónov Európanov je jednoducho príliš veľká. Nehovoriac o legitímnej túžbe ďalších miliárd osôb na našej planéte, ktoré chcú žiť rovnakým spôsobom. Musíme zmeniť správanie európskych spotrebiteľov, pracovať na zvyšovaní povedomia ľudí a pôsobiť na ich návyky.“

 Image © EEA/John McConnico

Pred piatimi rokmi bola Bisie džungľou. Nachádzajúc sa na území Wailikale na východe Konga, po objavení ložísk kasiteritu (cínovca) je z nej teraz prepchaté mestečko. Kasiterit je derivát cínu, ktorý je základným prvkom v obvodoch mnohých moderných prístrojov. Nachádza sa vo vašom mobilnom telefóne, notebooku, digitálnych fotoaparátoch a hracích automatoch.

Kasiterit je veľmi žiadaným a cenným nerastom. Náš dopyt po spotrebnej elektronike spôsobil nárast cien cínovej rudy. Podľa denníka Financial Times vzrástli ceny na londýnskej burze s kovmi z približne 5 000 USD za tonu v roku 2003 na viac ako 26 000 USD za tonu koncom roka 2010.

V súčasnosti je veľký dopyt po celom rade prírodných zdrojov, ktoré sa nachádzajú v lesoch a džungliach Konga. Kongo aj napriek tomu zostáva mimoriadne chudobnou krajinou. Počas posledných 15 rokov zomrelo vo vojne medzi niekoľkými ozbrojenými skupinami vo východnom Kongu viac ako 5 miliónov ľudí a odhaduje sa, že minimálne 300 000 žien bolo znásilnených.

Toto sa v Kongu, ktoré pred vyše 100 rokmi kolonizoval belgický kráľ Leopold II, stalo už predtým. Predajom kaučuku z Konga sa z neho stal jeden z najbohatších mužov na svete. Bolo to v čase industrializácie, keď prudko sa rozvíjajúci automobilový priemysel bol závislý od kaučuku.

Náš dlhodobý dopyt po prírodných zdrojoch, zabezpečujúcich nám potraviny, oblečenie, bývanie, dopravu a zábavu, sa zvyšuje a súčasne s tým sa zásoby niektorých zdrojov zmenšujú na kriticky nízku úroveň.

Predmetom nového záujmu sa stávajú aj prírodné spoločenstvá, napríklad chemikálie na báze rastlín alebo biomasa nahrádzajúca fosílne palivá. Toto všetko dovedna, tento nárast dopytu po čoraz obmedzenejšej zdrojovej základni, predstavuje vážne riziká pre rozvoj Európy.

„Ako občanov tohto sveta sa nás takisto týka násilie, ku ktorému dochádza v Kongu. Ťažba konfliktných minerálov, ktorá tento konflikt vyvoláva, nás všetkých spája.“

Margot Wallströmová, osobitná predstaviteľka generálneho tajomníka OSN pre sexuálne násilie v ozbrojených konfliktoch.

Rozvoj pre každého

„Miléniová deklarácia v roku 2000 bola medzníkom v medzinárodnej spolupráci a inšpirovala rozvojové úsilie, ktoré zlepšilo životy stoviek miliónov ľudí po celom svete. Osem miléniových rozvojových cieľov (MRC) poskytuje štruktúru pre celé medzinárodné spoločenstvo, pre spoluprácu na dosiahnutie spoločného cieľa.

Ciele sú dosiahnuteľné, ale zlepšovanie života chudobných je neprijateľne pomalé a niektoré ťažko vybojované prínosy podkopala klimatická, potravinová a ekonomická kríza.

Svet má zdroje a znalosti na zabezpečenie toho, aby aj najchudobnejšie krajiny a ďalšie, ktoré zaostávajú v dôsledku chorôb, geografickej izolácie alebo občianskej vojny, mohli dosiahnuť miléniové rozvojové ciele. Plnenie týchto cieľov je záležitosťou všetkých. Ak by sme ich nesplnili, znásobia sa nebezpečenstvá nášho sveta – počnúc nestabilitou cez epidemické choroby až po zhoršovanie životného prostredia. Ak ich však dosiahneme, budeme na najlepšej ceste k stabilnejšiemu, spravodlivejšiemu a bezpečnejšiemu svetu.

Miliardy ľudí očakávajú, že medzinárodné spoločenstvo naplní veľkú víziu zakotvenú v Miléniovej deklarácii. Dodržme tento sľub.“

Ban Ki-moon, generálny tajomník OSN v Správe o miléniových rozvojových cieľoch 2010 (The Millennium Development Goals Report 2010 , OSN, 2010).

Európa a nová rovnováha síl

Ako 21. storočie napreduje, vidíme, že čoraz viac kľúčovej globálnej dynamiky sa dostáva mimo vplyvu a kontroly Európy. Dôsledky sa prejavujú v prístupe k zdrojom.

Celosvetovo pozorujeme výraznú neistotu, pokiaľ ide o ponuku a prístup k celému radu základných prírodných zdrojov: potrave, vode a palivám. V nasledujúcich desaťročiach by sa mohla spotreba zdrojov v Číne, Indii, Brazílii a ďalších krajinách vyrovnať európskej spotrebe, čo by spôsobilo ešte väčší tlak na životné prostredie.

Niektoré rozvojové krajiny sa vskutku rýchlo približujú k takým úrovniam ekonomickej aktivity, aká je v Európe: ich populácia, úroveň spotreby a výrobná kapacita majú ďaleko vyšší potenciál, ako je tomu u nás. Ich oprávnené snahy po dosiahnutí ekonomického a sociálneho rozvoja povedú k väčšiemu využívaniu celosvetových zásob surovín. Predovšetkým Čína sa prejavuje ako mimoriadne zdatná pri zabezpečovaní prístupu k surovinám z mnohých krajín a regiónov.

Ľudská populácia rastie, technológie sa vyvíjajú a prehlbuje sa moc mimovládnych súkromných subjektov, napríklad nadnárodných spoločností. Súvisiac s nedostatočnými mechanizmami medzinárodného riadenia, tieto sily ohrozujú zabezpečenie a slobodný prístup k prírodným zdrojom pre všetkých na celom svete.

Globalizácia: rámec pre rozvoj ľudstva

Samotná podstata globalizácie však zároveň ponúka aj možnosti a nástroje pre dosiahnutie odlišného výsledku. Existujú zárodky účinného, spravodlivého globálneho riadenia vecí, ktoré sú pre nás všetkých rozhodujúce.

Miléniové rozvojové ciele OSN sú len jedným príkladom globálneho politického procesu orientovaného na spravodlivý a udržateľný rozvoj ľudstva.

Obdobne sa za posledný rok dosiahol pokrok aj v rámci medzinárodných diskusií o klíme. V Cancúnskej dohode, ktorá bola podpísaná v decembri 2010, sa po prvýkrát v dokumente OSN uznáva, že globálne otepľovanie sa musí udržať na úrovni nižšej ako 2 °C v porovnaní s teplotou v období pred industrializáciou.

V tejto dohode sa uvádza, že rozvinuté krajiny, ktorých priemyselné aktivity a dopady vyvolali klimatickú zmenu, zhromaždia do roku 2020 každoročne 100 miliárd USD na účely financovania ochrany klímy v rozvojových krajinách. Touto dohodou sa takisto zriadil zelený fond pre klímu, prostredníctvom ktorého sa bude čerpať značný objem finančných prostriedkov.

Inovácie, ako je napríklad tzv. mechanizmus REDD+ (znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov), umožnia opatrenia na dosiahnutie zníženia emisií z odlesňovania a degradácie lesov v rozvojových krajinách. Žiadna z týchto činností by nebola možná bez štruktúr globálneho riadenia a vzájomnej spolupráce.

Európska únia podporuje spoluprácu pri riešení spoločných výziev a cieľov. Vo vízii EÚ 2020 je vytýčená stratégia pre rast navrhnutá na základe inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárstva.

Rastúca úloha neštátnych subjektov

Globálne politické procesy zreteľne zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby hospodársky rast neničil základné prírodné systémy. Ďalším charakteristickým znakom globalizácie je však aj rastúca dôležitosť mimovládnych subjektov.

Mimovládne subjekty, napríklad spoločnosti pôsobiace v oblasti mobilných telefónov a IT, tiež zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní udržateľného rozvoja. Spoločnosť, ktorá ako prvá potvrdí, že v jej výrobkoch sa nenachádzajú tzv. konfliktné minerály pozitívne ovplyvní mnohé životy a bude mať rozsiahly marketingový potenciál.

Musíme prevziať príklady inovačného výskumu a vývoja popredných spoločností a uplatňovať ich na výzvy, ktoré stoja pred nami. Musíme plne zmobilizovať kapacity na riešenie existujúcich problémov smerom k trvalo udržateľnému rozvoju.

Mobilizujeme sa individuálne ako občania alebo prostredníctvom mimovládnych organizácií. Niektorí z nás vychádzajú protestovať do ulíc. Iní venujú svoj čas a energiu pestovaniu organických potravín a zdravému stravovavniu alebo aktívnej účasti na aktivitách spoločenstva. Mnohí prispôsobujú svoju spotrebu tak, aby minimalizovali vplyv na životné prostredie a zabezpečili primeraný výnos pre výrobcov v rozvojových krajinách. Ide o to, že globalizácia sa týka nás všetkých a začíname si uvedomovať, že nie sme bezmocní a dokážeme veci usmerňovať.

Rozvoj, tvorba, práca a vzdelávanie

Musíme pokračovať v rozvíjaní, vytváraní, práci a vzdelávaní sa a v múdrejšom využívaní prírodných zdrojov. Napríklad, rozhodujúcou úlohou miléniových rozvojových cieľov je zabezpečiť prírodné prostredie, od ktorého závisí každodenné prežitie najchudobnejších z chudobných.

To znamená hospodáriť s prírodnými zdrojmi spôsobom, ktorý umožňuje miestnym komunitám prežiť, následne z toho profitovať a nakoniec sa rozvíjať. Toto je jedna z hlavných globálnych výziev ktorým čelíme, ako sa dozvieme na príklade uvedenom v nasledujúcej kapitole o prírodných zdrojoch a ľuďoch žijúcich v lesoch Indie.

V tejto výzve zohrávame my Európania nemalú úlohu. Udržateľné hospodárenie s globálnymi zdrojmi je zásadné pre dosiahnutie spravodlivej hospodárskej prosperity, väčšej sociálnej súdržnosti a zdravšieho životného prostredia.

Hands Inovácie: minerály

Identifikácia

Na federálnom inštitúte prírodných zdrojov a geologických vied v nemeckom Hannoveri Dr. Frank Melcher vedie tím, ktorý vyvíja spôsob certifikácie nerastných látok používaných v elektronike, a to rovnakým spôsobom ako pri certifikácii diamantov. Každá daná nerastná látka má charakteristický „odtlačok“ súvisiaci s jeho miestom pôvodu.

„Na identifikáciu „odtlačku” nerastnej látky, napríklad kolumbitu alebo kasiteritu, vyvŕtame malý otvor v príslušnej vzorke,“ vysvetľuje Dr. Melcher.

„Potom asi dve až tri hodiny vzorku skenujeme. Následne analyzujeme výsledky, aby sme zistili zloženie. Tým získame odtlačok. A ten je veľmi typický pre Bisie.

O každom kryštále, ktorý tu analyzujeme, získame informáciu o tom, kedy vznikol (jeho geologický vek) a vieme povedať: tento materiál musí pochádzať z Konžskej demokratickej republiky alebo z Mozambiku, pretože presne vieme, aké staré by tieto kryštály mali byť.

Takto je technicky možné sledovať pôvod nerastných surovín, musí sa to však urobiť ešte predtým, ako sa roztavia na kovy“, hovorí.

Dr. Melcher vykonáva svoju prácu v rámci dohôd o spolupráci medzi nemeckou a konžskou vládou pre projekt s názvom Zvyšovanie transparentnosti a kontroly v sektore prírodných zdrojov v Konžskej demokratickej republike (Strengthening of transparency and control of the natural resource sector in DRC). Práca sa začala v roku 2009 s podporou Ministerstva banského priemyslu KDR v rámci zavádzania certifikačného systému pre nerastné látky ako cín, volfrám, tantalit a zlato.

Geographic coverage

Arroyo Bisie

Komentáre

Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100