Osobné nástroje

Oznámenia
Zaslať notifikáciu o nových správach a produktov. Frekvencia: 3 – 4 e-maily/mesiac
Predplatné
Registrácia na odber našich správ (v tlačenej a/alebo elektronickej podobe) a štvrťročného elektronického spravodajcu.
Sledujte nás
Ikona Twitter-u Twitter
Facebook ikona Facebook
YouTube ikona Kanál YouTube
RSS logo RSS
Viac

Write to us Write to us

For the public:


For media and journalists:

Contact EEA staff
Contact the web team
FAQ

Call us Call us

Reception:

Phone: (+45) 33 36 71 00
Fax: (+45) 33 36 71 99


ďalej
späť
body

Prejsť na obsah | Prejsť na navigáciu

Sound and independent information
on the environment

cesta: Titulná stránka / SIGNÁLY - Každým nádychom / Signály 2011 / Články / Zdieľanie prírodných bohatstiev

Zdieľanie prírodných bohatstiev

Zmeniť jazyk
Z 8,2 miliardy ton materiálov spotrebovaných v krajinách EÚ -27 v roku 2007 tvorili minerály 52 %, fosílne palivá 23 %, biomasa 21 % a kovy 4 %. (Zdroj: SOER 2010)

 Image © EEA/John McConnico

Tisíce kilometrov od Európy v štáte Orissa pri Bengálskom zálive sa nákladné automobily valia po tisícoch. Toto je východná India, legendárny prameň nerastného bohatstva Indie a v minulosti hlavný zdroj materiálov pre svetový priemyselný rast. Nerastné bohatstvo v tejto časti Indie stále patrí k najbohatším na svete a jeho priemyselná revolúcia sa možno práve iba začína.

Domorodí obyvatelia žijúci v tunajších lesoch môžu veľa stratiť, ale len málo získať. Domorodé kmene nie sú dobre chránené – ich práva neboli nikdy spísané, ani právne uznané. V malej domorodej dedinke hlboko v lesoch pokrývajúcich oblasť Gajapati žije mladá rodina manželov Gangi a Sukru Bhuyanovcov.

Asi päť mesiacov v roku žijú členovia rodiny z menej než pol akra pozemku, ktorý obhospodarujú na kraji lesa pri dedine Raibada. Počas tohto obdobia takisto zbierajú v lese zeleninu, semená, ovocie, liečivé rastliny a stavebné materiály (napr. trávu). Toto je hlavný zdroj ich potravy na ďalšie štyri mesiace. Bez lesa by hladovali. Na zvyšné tri mesiace sú nútení sťahovať sa do veľkých miest, ako sú Bangalore alebo Bombaj, kde pracujú ako pomocní robotníci.

Bohatstvo pod zemou – chudoba nad ním

Orissa, ktorá sa nachádza vo východnej Indii pri Bengálskom zálive, má bohaté zásoby rôznych nerastných surovín. Tento štát sa považuje za jeden z najbohatších v krajine, pokiaľ ide o zdroje nerastných surovín. Z hľadiska kvality sa nerasty vyskytujúce sa v Orisse považujú za najlepšie na svete.

Vďaka veľkému množstvu zväčša ešte nepreskúmaných zásob uhlia, železnej rudy, bauxitu, chromitu, vápenca, dolomitu, mangánu, žuly, cínu, niklu, vanádu a drahých kameňov zažíva tento štát obrovský nárast industrializácie. Pokiaľ ide o niektoré nerastné látky, v Orisse sa nachádza významný podiel svetových zásob, a to nielen z hľadiska množstva, ale aj kvality. Z tohto dôvodu sa ťažobné spoločnosti predháňajú, aby k nim získali prístup.

Niektoré z nerastov sa využívajú v Indii, ale značné množstvo sa vyváža do krajín, ako sú napríklad Čína, Japonsko, Južná Afrika, Rusko, Kórea, Thajsko, Malajzia, Indonézia, Ukrajina, Nepál, USA a samozrejme Európska únia (Ota, A. B., 2006).

Slabiny globalizovaného sveta

Orissa so svojou kombináciou bohatstva pod zemou a chudobou nad ňou je príkladom niektorých slabín globalizovaného sveta. Dochádza tu k stretu nerovnosti, urputnej honby za prírodnými zdrojmi a nútenej migrácie. Aj keď ťažba v štáte Orissa prináša hospodársky prospech pre oblasť, tieto prínosy sa nedelia rovným dielom. V prípade domorodých obyvateľov žijúcich v lesoch je cena vysoká, pretože ich domovy ohrozujú ťažobné spoločnosti, ktoré zvyšujú svoj tlak pri získavaní prístupu k ich pôde.

Šesťdesiat percent domorodej populácie Orissy žije v kmeňoch na území, pod ktorým sa nachádza nerastné bohatstvo. Tradične však nemajú žiadny doklad o právach na túto zem. Už nejaký čas prebieha vysídľovanie domorodých obyvateľov, aby sa mohli realizovať projekty hospodárskeho rozvoja vrátane ťažobných aktivít. Úroveň vysídľovania sa však v posledných desaťročiach v dôsledku hospodárskeho rozvoja mení: od roku 1991 sa počet vysídlených obyvateľov a rozsah vysídlení zvyšuje (Ota, A. B., 2006).

Rastúce vplyvy využívania zdrojov v Európe

Hospodársky rozvoj a bohatstvo v Európe sú značne závislé od prírodných zdrojov. Využívanie zdrojov v súčasnosti presahuje miestnu dostupnosť a čoraz viac sme závislí od zdrojov z iných častí sveta.

V skutočnosti sa viac než 20 % surovín, ktoré používame v Európe, dováža. Zároveň výrazne viac surovín využívame nepriamo, pretože dovážame hotové výrobky, ktoré boli vyrobené inde.

Naša závislosť od dovozu je obzvlášť závažná, pokiaľ ide o palivá a produkty ťažobného priemyslu. Európa je aj častým dovozcom krmív a obilnín pre európsku výrobu mäsa a mliečnych výrobkov. Dováža sa viac než polovica dodávok rýb v EÚ. Keďže naše zásoby rýb sme vyčerpali, to isté robíme teraz inde.

Tlak na životné prostredie v súvislosti s ťažbou surovín a výrobou tovaru, podobne ako tvorba odpadu alebo spotreba vody a energie, postihujú krajiny pôvodu. Vplyvy na zdroje môžu byť významné, v prípade počítačov alebo mobilných telefónov môžu byť rádovo aj niekoľkonásobne vyššie, než si vyžaduje samotný produkt. Napriek dôležitosti sa to len zriedka premietne do ceny alebo iných špecifík, podľa ktorých sa spotrebiteľ rozhoduje.

Ďalším príkladom prírodných zdrojov, ktoré sú obsiahnuté v obchodovanom tovare, je voda potrebná v krajine pôvodu na produkciu potravinárskych výrobkov a výrobkov z vlákien, ktoré sa potom exportujú inam. Výsledkom takejto produkcie je nepriamy a v mnohých prípadoch implicitný vývoz vodných zdrojov. Napríklad 84 % vody spotrebovanej na výrobu bavlny využívanej v EÚ pochádza z územia mimo EÚ, väčšinou z regiónov s intenzívnym zavlažovaním, ktoré trpia nedostatkom vody.


Viac informácií a úplný zoznam literatúry sa nachádza v práve SOER 2010:
www.eea.europa.eu/soer/synthesis

Kto má prospech z prírody

Využívanie prírodných zdrojov súvisí s celým radom environmentálnych a sociálnoekonomických problémov.

V správe Ekonomika ekosystémov a biodiverzity (TEEB proces), ktorá je hlavnou analýzou globálneho ekonomického významu biodiverzity, sa odhaľujú súvislosti medzi stratou biodiverzity a chudobou. Výskumní pracovníci, ktorí sa podieľali na správe TEEB, sa snažili určiť bezprostredných požívateľov mnohých úžitkov, ktoré poskytujú ekosystémy a biodiverzita. Ako píše vedúci iniciatívy za ekologické hospodárstvo v rámci programu OSN pre životné prostredie Pavan Sukhdev: „Odpoveďou je, že sú to väčšinou chudobní. Najviac postihnutí sú tí, ktorí si zabezpečujú obživu pestovaním plodín, chovom hospodárskych zvierat, rybolovom a neformálnym lesným hospodárstvom – od týchto činností je závislá väčšina chudobných na svete.“ (ES, 2008)

Vplyv straty biodiverzity v Indii má závažné dôsledky aj na život žien, pretože vážne ovplyvňuje ich úlohu zberačiek lesných plodov. Štúdie v domorodých oblastiach Orissa a Chattisgarh zistili, ako odlesňovanie vplýva na stratu živobytia, keď ženy museli prekonávať štvornásobné vzdialenosti, aby nazbierali lesné plody a stratili prístup k liečivých bylinám, ktoré vymizli. Touto stratou sa znižujú príjmy, zvyšuje namáhavosť práce a ohrozuje sa telesné zdravie. Máme dôkazy, že postavenie žien v rodine je lepšie v tých dedinách, kde je dostatok lesov a ženy sa viac podieľajú na príjme v domácnosti, ako v dedinách, ktoré nemajú prírodné zdroje (Sarojini Thakur, 2008).

V Európe sme často izolovaní od priamych dôsledkov degradácie životného prostredia, aspoň v krátkodobom horizonte. Ale pre chudobných ľudí priamo závislých od životného prostredia, ktoré im poskytuje potraviny a prístrešie, dopady môžu byť kritické. Tí najslabší v spoločnosti musia často znášať najväčšie bremeno spôsobené ničením prírodných systémov, pričom z neho majú len málo úžitku, ak vôbec nejaký.

Ročné straty prírodného kapitálu sa zvyčajne odhadujú len na niekoľko nezaujímavých percentuálnych bodov HDP. Ak ich však hodnotíme z ľudského hľadiska na základe zásady rovnosti a našich poznatkov o tom, kto má prospech z prírody – t. j. chudobní, tak dôvod na znižovanie týchto strát nadobudne značnú váhu.

To sa týka celého sveta. Ide o právo chudobných tohto sveta na živobytie pochádzajúce z prírody, ktoré tvorí polovicu alebo aj viac ich bohatstva. Je to zdroj, ktorý by nedokázali nahradiť (ES, 2008).

ForestPrírodný kapitál a služby ekosystému

Pojmy „prírodný kapitál“ a „ekosystémové služby“ sú základom diskusií o vzťahu ľudstva k životnému prostrediu. Ak im chceme porozumieť, musíme si uvedomiť, čo pre nás prírodné systémy vlastne vykonávajú.

Zoberme si napríklad lesy. Lesy môžu poskytovať všetky druhy potravín: ovocie, med, huby, mäso a podobne. Ak sa s nimi primerane hospodári, môžu tiež poskytovať pravidelný prísun zdrojov, napríklad drevo pre hospodárstvo. Ale lesy dokážu toho oveľa viac. Napríklad stromy a vegetácia pomáhajú zabezpečiť zdravú miestnu i globálnu klímu tým, že absorbujú znečisťujúce látky a skleníkové plyny. Lesná pôda rozkladá odpady a čistí vodu. A ľudia často pricestujú zďaleka, aby si užili krásu a pokoj lesov či sa venovali záľubám, napríklad lovu.

Všetky tieto služby – poskytovanie potravín a materiálov, regulácia klímy a pod. – sú cenné. Stroje, ktoré by dokázali robiť to isté, by nás stáli priveľa. A to je dôvod, prečo by sme mali ekosystémy vnímať ako určitú formu kapitálu, ktorý poskytuje služby vlastníkovi, často však aj ďalším ľuďom v okolí ale i ďalej (ako v prípade regulácie klímy). Ak nám má prírodný kapitál tieto veľmi cenné služby aj naďalej poskytovať, je nevyhnutné, aby sme zabezpečili jeho zachovanie, to znamená, že nesmieme ekosystémy nadmerne využívať ani nadmerne znečisťovať.

Hodnota biodiverzity v našich lesoch

Primárnou príčinou straty biodiverzity v lesoch je, že nerozumieme dobre jej hodnote. Napríklad rozhodnutie premeniť jeden hektár lesa bohatého na biodiverzitu na účely poľnohospodárstva alebo výstavby sa obvykle zakladá na okamžitých prínosoch. Málo pozornosti sa venuje mnohým nemerateľným ekologickým službám, ktoré tieto ekosystémy poskytujú.

Liečivé látky v indických lesoch

Okrem bohatej flóry a fauny sa v Indii nachádza aj jeden z najbohatších zdrojov liečivých rastlín na svete. Obyvatelia Indie pravidelne používajú najmenej 8 000 druhov rastlín ako liečivá, pričom 90–95 % z nich pochádza z lesov. V indickom liekopise je oficiálne zaznamenaných menej ako 2 000 druhov týchto rastlín. Informácie o zvyšných druhoch nie sú zdokumentované a odovzdávajú sa ústne ako tradičné poznatky. V modernej medicíne sa používa iba 49 druhov.

Biodiverzita je formou poistenia proti ľudským chorobám – banka poznatkov uchovávajúca potenciálne lieky na také choroby ako rakovina alebo AIDS. Napríklad kôra chinínovníka obsahuje liek, ktorý sa používa proti malárii. Žiaľ, často si neuvedomujeme, aké straty vzniknú pre spoločnosť zánikom druhov.

Táto časť je založená na správe Green accounting for Indian states project: the value of biodiversity in India’s forests (Gundimeda a kol., 2006).

Právo zostať na mieste

Globalizácia je často charakterizovaná pohybom osôb, tovaru, bohatstva a poznatkov. Zotrvanie na jednom mieste spravidla nepovažujeme za ľudské právo, ktorému by sme prikladali význam. Obyvatelia lesov v Orisse a mnohí ďalší často túžia práve po tom, aby mohli zostať tam, kde sú, kde majú jedlo a prístrešie, svoju rodinu a vzťahy vo svojej komunite. Tam, kde sa celé generácie cítili v bezpečí.

Keď pozorujeme príliv obyvateľov smerujúcich do miest a mestských oblastí, mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako im umožniť, aby mohli zostať tam, kde sú.

Geographical coverage

[+] Show Map

Komentáre

Zaregistrujte sa teraz!
Zaslať notifikáciu o nových správach a produktov. Aktuálny počet odberateľov 33015. Frekvencia: 3 až 4 e-maily mesačne.
Archív notifikácií
Sledujte nás
 
 
 
 
 
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100