Osobné nástroje

Oznámenia
Zaslať notifikáciu o nových správach a produktov. Frekvencia: 3 – 4 e-maily/mesiac
Predplatné
Registrácia na odber našich správ (v tlačenej a/alebo elektronickej podobe) a štvrťročného elektronického spravodajcu.
Sledujte nás
Ikona Twitter-u Twitter
Facebook ikona Facebook
YouTube ikona Kanál YouTube
RSS logo RSS
Viac

Write to us Write to us

For the public:


For media and journalists:

Contact EEA staff
Contact the web team
FAQ

Call us Call us

Reception:

Phone: (+45) 33 36 71 00
Fax: (+45) 33 36 71 99


ďalej
späť
body

Prejsť na obsah | Prejsť na navigáciu

Sound and independent information
on the environment

Problém znečistenia

Zmeniť jazyk

 Image © Associated Press

„Záhrady a ulice boli pokryté do výšky asi 15 cm červeným kalom. Ľudia sa ho snažili odstrániť zo svojich domov a majetku vodou a mydlom. Iní sa jednoducho zbalili. Pokúšal som sa v tú noc umyť kal z mojich gumových čižiem, ale nešlo to. Červené zafarbenie sa jednoducho nedalo zmyť,“ hovorí Gábor Figeczky, zastupujúci riaditeľ Svetového fondu na ochranu prírody v Maďarsku.

Dňa 4. októbra 2010 došlo pretrhnutím hrádze neďaleko mesta Ajka v maďarskej župe Veszprém, približne 160 km juhozápadne od Budapešti, k jednej z najhorších toxických katastrof v Európe v posledných rokoch. V dôsledku pretrhnutia hrádze odkalovacej nádrže závodu na výrobu hliníka alkalický kal zaplavil rozsiahlu oblasť vrátane troch dedín. Dlhodobé následky tejto udalosti zatiaľ nie sú známe (EEA, 2010).

Toto je len jeden príklad problémov, ktorým čelíme v oblasti znečistenia z priemyselnej činnosti. Únik ropy v Mexickom zálive, ktorý začal v apríli 2010, je ďalšou dobre zdokumentovanou nehodou v súvislosti so znečistení v tom istom roku. Toto sú extrémne príklady, v každodennom živote však väčšina z nás príde do styku s nejakou formou znečistenia.

Street flowerFormovanie Zeme a jej mechanizmov

Vplyv človeka na životné prostredie sa postupne zvyšuje. Predtým bol náš vplyv predovšetkým lokálny. V posledných niekoľkých desaťročiach sme boli svedkami dopadov, ktoré sa šíril naprieč celými oblasťami – pripomeňme si kyslé dažde. V súčasnosti má napríklad klimatická zmena globálne následky.

Na označenie našej doby sa používa termín „antropocén“ vychádzajúci z gréckeho slova „antropos“, čo znamená „človek“, a to preto, lebo využívanie zdrojov ľuďmi a výsledná komplexná zmes znečisťujúcich látok sa stali dominantnou hnacou silou, ktorá formuje Zem a jej regulačné mechanizmy.

Podobne ako my, tak aj naše životné prostredie je citlivé na znečistenie. Často dokáže absorbovať nežiaduce výstupy našich aktivít – znečistenie a odpad – a časom ich zneškodniť. Táto schopnosť absorbovať a premieňať znečisťujúce látky je jednou zo základných služieb, ktoré zdravé ekosystémy pre nás vykonávajú. Kapacita ekosystémov v tejto oblasti je však obmedzená. Ak ich nadmerne zaťažujeme, riskujeme, že poškodíme nielen ekosystémy, ale aj rastlinné a živočíšne druhy, ktoré sa v nich nachádzajú – vrátane nás.

Bližší pohľad na tri znečisťujúce látky

Ak sa sústredíme len na tri typy znečisťujúcich látok, dostaneme určitú predstavu o závažnosti vplyvov na našu planétu: tuhé častice, dusík a prízemný ozón. Zaslúžia si osobitnú pozornosť pre svoj komplexný a potenciálne ďalekosiahly vplyv na fungovanie ekosystémov, reguláciu klímy a ľudské zdravie. Majú zväčša aj spoločné príčiny, ako sú napríklad industrializácia, globalizácia a rastúca spotreba.

Emisie mnohých látok znečisťujúcich ovzdušie v posledných desaťročiach v Európe výrazne klesli a politika týkajúca sa ovzdušia predstavuje veľký úspech úsilia EÚ v oblasti životného prostredia. Predovšetkým politika prispela k výraznému zníženiu emisií síry, hlavnej zložky tzv. kyslého dažďa.

My však aj naďalej zaťažujeme životné prostredie čoraz komplexnejším množstvom znečisťujúcich látok, o ktorých potenciálnych vplyvoch na verejné zdravie a životné prostredie sa často vie len málo. Odhaduje sa, že v súčasnosti sa obchoduje so 70 000 až 100 000 chemickými látkami a tento počet rýchlo narastá. Takmer 5 000 týchto látok sa vyrába vo veľkých objemoch, viac ako jeden milión ton ročne.

  • Tuhé častice, termín používaný na rozmanité malé čiastočky z takých zdrojov, ako sú napríklad výfukové plyny z automobilov a domácich pecí, poškodzujú pľúca. Dlhodobé vystavenie a jeho veľmi vysoká úroveň môžu viesť k mnohým dopadom na zdravie, počnúc menším podráždením dýchacieho systému až po predčasnú smrť.
  • Znečistenie dusíkom ovplyvňuje kvalitu podzemných vôd a vedie k eutrofizácii sladkovodných a morských ekosystémov. Po aplikácii hnoja a hnojív na poľnohospodársku pôdu sa môžu nadbytočné živiny uvoľniť do ovzdušia alebo presiaknuť ako dusičnany do podzemných vôd, či môžu byť spláchnuté do povrchových vôd. Toto znečistenie sladkých vôd sa nakoniec dostáva do pobrežných vôd, kde môže mať vážne dôsledky.
  • Aj keď vysoko nad zemou pôsobí ozón (O3) ako ochranná vrstva, môže byť škodlivý. Prízemným ozónom sa označuje ozón v ovzduší v blízkosti zemského povrchu. Nepochádza priamo z emisií ale vzniká pri zmiešavaní iných látok. Vystavenie prízemnému ozónu môže mať pre ľudí vážne zdravotné následky a môže znižovať výnosy poľnohospodárskych plodín. Produktivita a zloženie rastlinných a živočíšnych druhov v prírodných biotopoch sa môže zmeniť.

Inovácie: príklad v oblasti energetiky

„Je to ako nájsť ihlu v kope sena,“ takto spoločnosť Ocean Nutrition Canada opisuje objav mikroorganizmov nachádzajúcich sa v riasach schopných produkovať triacylglycerolový olej, ktorý tvorí základ pre výrobu biopalív, 60-krát rýchlejšie ako iné druhy rias, ktoré sa používali predtým.

Premenou oxidu uhličitého a slnečného žiarenia na tuky (mastné kyseliny) a oleje môžu niektoré druhy rias produkovať až 20-krát viac paliva na aker (cca 0,4 ha) než tradičné plodiny.

Tento projekt je len jedným z príkladov výskumu v oblasti nových palív, ktoré prebiehajú po celom svete. Jednobunkové mikroriasy obsahujú oleje podobné rastlinným olejom, ktoré sa úspešne využívajú ako biopalivá. Tento olej z rias môže byť najekologickejším dostupným riešením pre zníženie uhlíkovej stopy, ktorú zanechávame pri každej ceste autom, pri kúpe ovocia prepravovaného z diaľky alebo pri cestovaní lietadlom.

Na rozdiel od fosílnych palív, z ktorých sa uhlík uvoľňuje, riasy pri svojom raste spotrebúvajú oxid uhličitý (CO2) z atmosféry. Palivo z rias by teda neprispievalo k čistým emisiám uhlíka.

Na rozdiel od iných zdrojov biopalív, ako je napríklad kukurica, si mikroriasy nevyžadujú vyňatie poľnohospodárskej pôdy určenej na produkciu potravín. Podľa Národnej výskumnej rady Kanady, ktorá je lídrom v tejto oblasti výskumu, by skutočne ideálnym riešením bolo kultivovať riasy v komunálnych odpadových vodách, ktoré sú bohaté na hnojivá ako amoniak a fosfáty. Oxid uhličitý odvádzaný z priemyselných komínov by mohol slúžiť ako zdroj uhlíka. Žiadny iný zdroj biopalív sa nedá pestovať týmto spôsobom.

Ocean Nutrition Canada je v skutočnosti spoločnosť na výrobu potravinových doplnkov a narazila na svoj objav pri hľadaní nových ingrediencií. To dokonale ilustruje potenciál i konflikty, ktoré pred nami stoja v budúcnosti. Mali by sme plodiny/zdroje využívať ako potravu alebo ako palivo? Môžeme inovovať naše napredovanie?

Nespúšťať oči zo Zeme

V súvislosti s touto čoraz zložitejšou výzvou týkajúcou sa znečistenia sú na vedecké a politické účely nevyhnutne potrebné informácie. Agentúra EEA je povinná poskytovať prístup k relevantným, včasných a zrozumiteľným informáciám o životnom prostredí aj širokej verejnosti. Chceme zapájať ľudí do dialógu a informovať ich.

Samozrejme, že nespracované údaje nemusia väčšine užívateľov dávať zmysel. Musia sa sprístupňovať v dostupných a relevantných formátoch. Agentúra EEA v spolupráci so spoločnosťou Microsoft tieto myšlienky realizuje. Vďaka novým informačným a komunikačným technológiám teraz na jedinom mieste môžeme zhromažďovať, organizovať a sprístupňovať rozmanité údaje z potenciálne obrovského množstva zdrojov.

Nová platforma Eye on Earth poskytuje informácie o miestnej vode na kúpanie a kvalite ovzdušia na základe údajov takmer v reálnom čase z monitorovacích staníc a počítačového modelovania. Premieňa pomerne nezáživné a zložité vedecké údaje do formátu, ktorý je relevantný a zrozumiteľný pre viac než 500 miliónov občanov EÚ, a poskytuje ich až v 25 jazykoch.

Služba Water Watch, využívajúca tzv. “cloud computing” technológiu, napríklad poskytuje užívateľom jednoduchý prístup k informáciám o hodnotení kvality vody získaných z 21 000 monitorovacích staníc v miestach na kúpanie v 27 európskych krajinách. Návštevníci stránok si môžu priblížiť vybranú oblasť online mapy Európy, prípadne napísať názov pláže do vyhľadávacieho riadku.

Aplikácia Eye on Earth poskytuje verejnosti možnosť vyjadriť svoj názor na kvalitu pláže, vody a ovzdušia, doplniť a potvrdiť (alebo prípadne vyvrátiť) oficiálne informácie. Táto obojsmerná komunikácia je kľúčovým krokom k vzájomnej zainteresovanosti a vzájomnej pomoci.

V budúcnosti by sme chceli obohatiť služby novými typmi informácií získanými z vedeckého monitorovania a aj z iných zdrojov vrátane hľadiska miestnych či domorodých obyvateľov.

Európa inovuje

Prístup k prírodným zdrojom je pre Európu zásadný. Platí to najmä v súvislosti s globálnym dopytom po energii, keď zvýšenie nedostatku fosílnych palív môže podnietiť prechod na zdroje energie, ktoré sú dostupné na domácom trhu.

Prechod na nové zdroje energie by mohol mať vplyv na životné prostredie v Európe. Medzi potenciálne dopady patrí zvýšený záber pôdy na pestovanie biopalív, narušenie ekosystémov v dôsledku budovania nových kapacít na výrobu vodnej energiu, hluk a vizuálne znečistenie z veterných turbín, znečistenie a emisie skleníkových plynov z ťažby ropných bridlíc. Rozširovanie kapacity jadrovej energie vyvolá verejnú diskusiu o ukladaní odpadu a bezpečnostných rizikách.

Musíme inovovať a hľadať také možnosti na trhu, ktoré znižujú našu celkovú spotrebu nerastov, kovov a energie, a zároveň musíme vyvíjať nové technológie a riešenia. Už teraz stojíme na čele v oblasti využívania slnečnej, veternej a morskej energie.

Geographical coverage

[+] Show Map

Komentáre

Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100