Osobné nástroje

Oznámenia
Zaslať notifikáciu o nových správach a produktov. Frekvencia: 3 – 4 e-maily/mesiac
Predplatné
Registrácia na odber našich správ (v tlačenej a/alebo elektronickej podobe) a štvrťročného elektronického spravodajcu.
Sledujte nás
Ikona Twitter-u Twitter
Facebook ikona Facebook
YouTube ikona Kanál YouTube
RSS logo RSS
Viac

Write to us Write to us

For the public:


For media and journalists:

Contact EEA staff
Contact the web team
FAQ

Call us Call us

Reception:

Phone: (+45) 33 36 71 00
Fax: (+45) 33 36 71 99


ďalej
späť
body

Prejsť na obsah | Prejsť na navigáciu

Sound and independent information
on the environment

cesta: Titulná stránka / SIGNÁLY - Každým nádychom / Signály 2011 / Články / Neudržateľná spotreba

Neudržateľná spotreba

Zmeniť jazyk
Hlavné posolstvo: Hlavným dôvodom, prečo spotreba negatívne ovplyvňuje životné prostredie a spôsobuje nadmerné využívanie zdrojov je, že sa náklady spoločnosti za degradáciu životného prostredia a zdrojov plne nezohľadňujú v cenách tovarov a služieb. Mnohé veci sú lacné napriek tomu, že poškodzujú životné prostredie, ekosystémy a ľudské zdravie. (Zdroj: SOER 2010)

 Image © EEA/John McConnico

„Jedného dňa neskoro večer začal ponad farmu vanúť dym. Nebolo to príjemné. Popol padal ako sneh,“ hovorí Guðni Þorvaldsson, ktorý prevádzkuje rodinnú farmu na juhu Islandu, len 8 km od sopky Eyjafjallajökull. „Museli sme zahnať ovce, jahňatá a niektoré kone do stajne. Ovce sme museli kontrolovať každé tri hodiny, pretože v tomto období sa rodili mláďatá. Všetko bolo sivé. Najväčšie kusy popola mali 3 cm. Nechával som v ňom stopy ako v snehu.“

Guðni Þorvaldsson aj ostatní obyvatelia Islandu boli pozoruhodne dobre pripravení na masívnu erupciu sopky Eyjafjallajökull v marci 2010. Sofistikovaný systém monitorovania prostredníctvom globálnej satelitnej technológie neustále meria aktívne sopky na Islande. Údaje naznačovali, že sopka rastie do výšky, čo je istý príznak aktivity vo vnútri sopky. Potvrdilo to aj ďalšie monitorovanie. V kombinácii s účinným verejným informačným systémom to iba potvrdzuje, aké sú dôležité environmentálne informácie.

Zvyšok sveta podľa všetkého nebol tak dobre pripravený. Dopady erupcie získali globálny charakter o niekoľko dní väčšinou v dôsledku masívneho mraku popola, ktorý sa vytvoril a ovplyvnil tak leteckú dopravu. Popol sa pohyboval vo výške 6 až 11 kilometrov. V rovnakej nadmorskej výške lietajú lietadlá. Vzdušný priestor nad Európou bol uzatvorený, čo spôsobilo, že boli zrušené lety do Európy napríklad až zo Sydney. Podľa odhadov Medzinárodného združenia leteckých dopravcov letecké spoločnosti denne strácali na tržbách 200 miliónov USD.

Ovplyvnené boli takmer všetky hospodárske sektory závislé od leteckej dopravy. V Keni na pražiacom slnku hynuli rastliny, kvety a zelenina určené pre európsky trh, straty sa počítali na milióny eur. Odhaduje sa, že v prvých dňoch po erupcii sa zlikvidovalo desať miliónov kvetín, väčšinou ruží. Zelenina, napríklad špargľa, brokolica a zelené fazuľky, poslúžila ako krmivo pre dobytok namiesto toho, aby skončila na európskych jedálenských stoloch. V Európe sa začali míňať zásoby čerstvého tuniaka z Vietnamu a Filipín.

Desivo tichá obloha nad Európou v apríli 2010 bola mementom, pripomínajúcim nám, aká intenzívna letecká premávka obyčajne je. Príbehy o uhynutých kvetoch a zelenine v Keni nám pripomínajú, odkiaľ istá časť kvetov a zeleniny na našich trhoch pochádza. Erupcia vlastne jasne ukázala, ako sú prepojené niektoré kľúčové systémy, človekom vytvorené a prírodné, na ktorých stojí naša globalizovaná spoločnosť.

Naša veľká stupaj

Ekologická stopa je jedným z viacerých meradiel, ktoré slúžia na ilustráciu toho, aké nároky ľudstvo kladie na planétu. Koncept stopy má svoje obmedzenia, ale je takisto pomerne ľahko pochopiteľný: poskytuje odhad plochy zeme a mora nutnej na zabezpečenie zdrojov, ktoré spotrebujeme a na absorbovanie nášho odpadu.

V roku 2003 bola ekologická stopa Európskej únie 2,26 mld. globálnych hektárov, alebo 4,7 globálneho hektára na osobu. Na rozdiel od toho celková produktívna plocha Európy bola 1,06 mld. globálnych hektárov alebo 2,2 globálneho hektára na osobu (WWF, 2007).

Ak by všetci obyvatelia sveta žili ako Európania, ľudstvo by potrebovalo viac ako dva a pol planéty na zabezpečenie zdrojov, ktoré spotrebujeme, na absorbovanie nášho odpadu a ponechanie určitej kapacity pre voľne žijúce rastlinné a živočíšne druhy (WWF, 2007).

Deň ekologického dlhu

Deň ekologického dlhu (Earth Overshoot Day) znamená ten deň v kalendári, keď ľudstvo spotrebuje ekologické zdroje, ktoré sa rovnajú tomu, čo príroda dokáže vyrobiť za 12 mesiacov. Je to deň, keď vyčerpáme našu spoločnú výplatu a začneme si požičiavať od našej planéty.

V roku 2010, podľa odhadu siete Global Footprint Network, 21. augusta ľudstvo spotrebovalo všetky ekologické služby – od filtrácie CO2 až po výrobu surovín na potraviny, ktoré príroda mohla bezpečne zaistiť pre všetkých v danom roku. Od 21. augusta do konca roka boli naše ekologické požiadavky uspokojované vyčerpávaním zásob zdrojov a hromadením skleníkových plynov v atmosfére.

Vedeli ste? Priemerný európsky občan využíva približne štyrikrát viac zdrojov, než je tomu v A frike a trikrát viac než v Á zii, to však predstavuje len polovicu množstva zdrojov, ktoré sa využívajú v USA , Kanade alebo Austrálii.

SOER 2010

Potrava pre naše návyky

Globálna stopa a Deň ekologického dlhu sú hrubými odhadmi. My však s istotou vieme, že v posledných desaťročiach náš dopyt po prírodných zdrojoch po celom svete výrazne vzrástol. Hlavnými hnacími silami boli rast počtu obyvateľov, bohatstva a spotreby. K rastu počtu obyvateľstva dochádza zväčša v rozvojových krajinách, pričom najvyššie úrovne bohatstva a spotreby sa dosahujú v rozvinutých krajinách.

V Európe si udržiavame náš ekologický deficit – rozdiel medzi našou stopou a našou biokapacitou – dovozom tovarov a služieb spoza našich hraníc. Vyvážame tiež niektoré z našich odpadov. V podstate sa stávame čoraz menej sebestačnými.

V dôsledku rastúceho globálneho obchodu sa aj inde prejavuje rastúci podiel environmentálnych tlakov a vplyvov spôsobených spotrebou v krajinách EÚ. Aj keď určitá časť tohto presunu prebieha medzi krajinami EÚ, veľká časť je mimo EÚ a mimo súčasných politík EÚ týkajúcich sa produkcie. To znamená, že vyvážame vplyvy našej spotreby do krajín, v ktorých je environmentálna politika nezriedka málo rozvinutá, a tak fakticky kladieme na miestne obyvateľstvo a životné prostredie extrémny tlak.

Náš dopyt má veľké a nezvratné vplyvy na globálne ekosystémy: každý rok je vyklčovaných 130 000 km2 tropického dažďového pralesa. Okrem toho od roku 1960 tretina svetovej poľnohospodárskej pôdy bola opustená alebo vyčerpaná v dôsledku nadmerného využívania a degradácie pôdy.*

Prelomenie kruhu

Potrebujeme dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi nutnosťou zachovať prírodný kapitál a potrebou využívať ho na poháňanie ekonomiky. Hlavnou odpoveďou v tomto prípade je zvýšiť účinnosť využívania našich zdrojov. Ak si uvedomíme, že naše požiadavky na prírodné systémy v súčasnosti nie sú udržateľné, musíme v podstate konať podľa hesla „menej znamená viac“.

Povzbudivé je, že ide o oblasť, kde sú záujmy environmentálnych a komerčných sektorov potenciálne v súlade: podnikom sa darí alebo nedarí podľa toho, či sú schopné vyťažiť maximum zo vstupov, rovnako ako zachovanie prírodného sveta a prosperity ľudí závisí od toho, či dokážeme urobiť viac pri obmedzenom prísune zdrojov.

Efektívnosť využívania zdrojov je teraz najdôležitejšou iniciatívou v EÚ – zásadným prvkom stratégie pre inteligentný, udržateľný a univerzálny rast do roku 2020. Efektívnosť využívania zdrojov spája zásady dobrých obchodných s dobrými environmentálnymi praktikami tým, že sa dokáže urobiť viac a súčasne znižiť produkciu odpadov. Je to ako kombinácia zdravšej stravy s pravidelným cvičením – po chvíli zistíte, že dokážete urobiť viac s málom a dokonca sa začnete cítiť lepšie.

*Viac informácií sa nachádza v tematických hodnoteniach SOER: spotreba a životné prostredie na stránke: www.eea.europa.eu/soer/europe/consumption-and-environment.

Kúpna sila

Charakter našej spotreby, napríklad na účely stravovania, dopravy alebo vykurovania našich domovov, vyvoláva priame environmentálne tlaky. Nepriame tlaky, ktoré sa vytvárajú počas výroby spotrebných tovarov a poskytovania služieb, sú však väčšieho rozsahu. Môžu to byť vplyvy ťažby alebo zberu, spotreby vody na pestovanie plodín alebo poškodzovania miestnej biodiverzity intenzívnym poľnohospodárstvom alebo znečistením.

Ako spotrebitelia však môžeme ovplyvniť naše vplyvy na životné prostredie napríklad tým, že budeme kupovať potraviny a materiály vyrobené udržateľným spôsobom.

Ekologická výroba a tzv. šetrné poľnohospodárstvo sú stále populárnejšie a úspešnejšie. Iniciatíva za šetrnejšiu bavlnu je len jedným z príkladov udržateľného prístupu, ktorý znižuje vplyv produkcie na miestne prostredie.

CottonInovácie: oblečenie

Iniciatíva za šetrnejšiu bavlnu

Za iniciatívou za šetrnejšiu bavlnu v Ugande [Conservation Cotton Initiative Uganda (CCIU)] stoja etická odevná spoločnosť EDUN, Wildlife Conservation Society a Invisible Children a jej cieľom je budovať komunity zaoberajúce sa udržateľným poľnohospodárstvom v Ugande.

„Iniciatíva CCIU sa uplatňuje v jednej z najchudobnejších oblastí Ugandy, oblasti Gulu, ktorá sa spamätáva z občianskej vojny, ktorá vyhnala milióny ľudí. Program CCIU pomáha farmárom, ktorí sa vracajú na svoje pozemky tým, že poskytuje finančné prostriedky, nástroje a školenia o tom, ako vybudovať udržateľný obchod s bavlnou,“ hovorí Bridget Russo, globálna marketingová riaditeľka spoločnosti EDUN.

Farmári sa učia, ako zvýšiť kapacitu svojich polí pestovaním potravinárskych plodín, usokojujúcich základné potreby ich rodín, v kombinácii s bavlnou – trhovou plodinou, po ktorej je medzinárodný dopyt. V súčasnosti program CCIU zahŕňa 3 500 farmárov a ich počet by sa v najbližších troch rokoch mal zvýšiť na 8 000.

Cieľom tejto spolupráce je zlepšiť kvalitu života obyvateľov Afriky prostredníctvom podpory farmárov pestujúcich bavlnu udržateľným spôsobom.

Geographical coverage

[+] Show Map

Komentáre

Zaregistrujte sa teraz!
Zaslať notifikáciu o nových správach a produktov. Aktuálny počet odberateľov 33173. Frekvencia: 3 až 4 e-maily mesačne.
Archív notifikácií
Sledujte nás
 
 
 
 
 
Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100