Osobné nástroje

Oznámenia
Zaslať notifikáciu o nových správach a produktov. Frekvencia: 3 – 4 e-maily/mesiac
Predplatné
Registrácia na odber našich správ (v tlačenej a/alebo elektronickej podobe) a štvrťročného elektronického spravodajcu.
Sledujte nás
Ikona Twitter-u Twitter
Facebook ikona Facebook
YouTube ikona Kanál YouTube
RSS logo RSS
Viac

Write to us Write to us

For the public:


For media and journalists:

Contact EEA staff
Contact the web team
FAQ

Call us Call us

Reception:

Phone: (+45) 33 36 71 00
Fax: (+45) 33 36 71 99


ďalej
späť
body

Prejsť na obsah | Prejsť na navigáciu

Sound and independent information
on the environment

cesta: Titulná stránka / Články / Arktída — Prečo by som sa mal starať o Arktídu?

Arktída — Prečo by som sa mal starať o Arktídu?

Zmeniť jazyk

Dines Mikaelsen oprie svoju pušku proti prove jemne sa kolísajúceho člnu, nabije ju a kývne svojim spoločníkom, aby boli ticho. Inuitský poľovník už zopár ráz netrafil. Stláča spúšť. Hlasný výstrel sa odrazí od ľadovcov a vo vzdialenosti futbalového ihriska padá tuleň.

Mikaelsenovi štyria spoločníci – turisti – stŕpli. Prišli sem kvôli tomu, stále ich to však šokuje. Dines a turisti, od ktorých teraz závisí väčšia časť jeho príjmov, sú si navzájom ešte stále pomerne noví. Zatiaľ čo iné kultúry sa takmer úplne živia úhľadnými plátkami mäsa zabalenými v celofáne, pre kultúry žijúce v Arktíde je ešte stále najdôležitejšie poľovníctvo a tradičné formy pasenia zvierat.

Arktickú kultúru a krajinné oblasti, presne tak ako Dinesove malé podnikanie v cestovnom ruchu, formujú dve významné sily: globalizácia a zmena klímy. Globalizácia priniesla MTV, iPod, moderné navigačné systémy a väčšií kontakt s vonkajším svetom. Vplyvom zmeny klímy sa mení zamrznutá krajina, topia sa ľadovce a otvárajú sa námorné trasy. Ponúkajú sa tak niektoré nové možnosti. Výletné lode sa objavili po prvýkrát v obci Tasiilaqna, odkiaľ pochádza Dines, na ostrove Ammassalik - pochmúrnom východnom pobreží Grónska. V roku 2006 sem dorazili štyri výletné lode, ďalší rok osem. „Pred piatimi rokmi neexistovali na severe Grónska žiadne muchy. Teraz ich máme. Prilietajú sem o mesiac skôr ako zvykli,“ hovorí Dines. Je aj citeľne teplejšie. Letné teploty v obci Tasiilaq dosahovali v posledných rokoch až 22 °C , čím presiahli predchádzajúce rekordy.

Čo je Arktída?

Arktída je obrovská oblasť, ktorá sa rozprestiera na jednej šestine pevniny, má dvadsaťštyri časových pásiem a viac ako 30 miliónov km2. Veľká časť arktického regiónu je pokrytá oceánom hlbokým až 4 km, nachádzajú sa tam však aj veľké pevninské oblasti.

Arktída je obývaná asi 4 miliónmi ľudí, vrátane viac než 30 pôvodnými etnikami. V Arktickom regióne má teritóriá osem štátov (Kanada, Dánsko/Grónsko, Fínsko, Island, Nórsko, Ruská federácia, Švédsko a USA). Päť z nich sú členmi Európskej environmentálnej agentúry a tri z nich sú členskými štátmi EÚ.

Čo sa deje v Arktíde?

Zmena klímy má na Arktídu väčší vplyv, než inde na svete. Teploty v Arktíde stúpajú dvakrát rýchlejšie ako globálny priemer za posledných 50 rokov(19). V rámci prieskumu Catlin Arctic Survey sa na jar 2009 skúmala ľadová pokrývka v dĺžke viac ako 450 km pozdĺž Beaufortovho mora severnom hrebeni Arktídy. Ľad bol v priemere cca dva metre hlboký a starý len jeden rok. Starší, hrubší a stabilnejší morský ľad sa stráca. V roku 2008 boli lodné trasy cez Arktídu na severozápade a severovýchode v lete krátku dobu splavné člnom po prvýkrát, odkedy sa začali robiť záznamy.

Tieto vplyvy ohrozujú krehkú sieť arktických ekosystémov, ktoré sa už rýchlo menia. Obavy vyvoláva hlavne morský ľad v Arktíde. Ľad a more pod ním sú domovom bohatého života, ktorý je ohrozený globálnym otepľovaním.

Ľadové medvede sú vyhladované na smrť, pretože ľad nachádzajúci sa najbližšie k moru, ktorý je obľúbeným miestom oddychu tuleňov, je príliš tenký, aby ich udržal. Migrujúce vtáky, ktoré trávia leto v Arktíde, premeškajú najhojnejšie obdobie jarného rozkvetu, pretože k nemu dochádza o tri týždne skôr – pred ich príletom.

Znečistenie a dojčenie (18)

Početné nebezpečné znečisťujúce látky vrátane poľnohospodárskych chemikálií, spomaľovačov horenia, ťažkých kovov a rádioaktívnych materiálov vplývajú na Arktídu a ľudí, ktorí tam žijú celé desaťročia.

Vietor a more prináša do Arktídy znečistenie z iných miest. Následkom nízkych teplôt sa znečisťujúce látky ako DDT nerozkladajú a zostávajú vo vode. Keďže sa absorbujú do tukových tkanív, napr. mäsa tuleňov, dostávajú sa tieto chemikálie do organizmov miestnej populácie. V niektorých častiach Arktídy sa preto dojčiacim matkám odporúča, aby dojčatám na zníženie vystavenia dopĺňali stravu práškovým mliekom.

Prečo by som sa mal starať o Arktídu?

Z hľadiska geografickej polohy a významu sa Arktída mnohým z nás môže zdať veľmi vzdialená. Región však zohráva dôležitú úlohu pri regulácii svetovej klímy. Ak zmena klímy bude pokračovať predpovedaným tempom, pre nás všetkých to bude mať závažné dôsledky.

Severný pól a južný pól zohrávajú rozhodujúcu úlohu v regulácii zemskej klímy – fungujú ako systém chladenia. Menšia snehová pokrývka spôsobí, že zem bude absorbovať viac tepla zo slnka a dôjde k posunu morských prúdov. Severný ľadový oceán, zmes roztopenej sladkej vody a morskej vody, ovplyvňuje morské prúdy na celej zemeguli. Niektorí vedci sa domnievajú, že príliš veľa roztopenej sladkej vody by skutočne mohlo „vypnúť“ niektoré z týchto morských prúdov, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu v klíme nachádzajúcej sa južnejšie.

Arktický región je tiež domovom miliónov ľudí, mnohých z jedinečných pôvodných etník. V ohrození sú aj títo ľudia a ich kultúry.

Nové hospodárske aktivity v Arktíde

Topiaci sa arktický ľad a ľadovce otvoria ľuďom nové oblasti na ťažbu. Je možné, že v nadchádzajúcich desaťročiach dôjde k nárastu mnohých hospodárskych činností v Arktíde. Ryby sa po ústupe ľadu budú loviť severnejšie, z arktických zdrojov sa bude ťažiť ropa a najmä plyn, cestovný ruch sa už rozširuje, pravdepodobne vzrastie preprava tovaru spolu s exportom z arktických zdrojov.

Otvorenejšia voda a tenší ľad umožnia medzikontinentálnu dopravu tovaru , čo si bude vyžadovať stavbu lodí a rozvoj infraštruktúry. Pravdepodobne sa zvýšiť aj ťažba nerastných látok, dreva a iných zdrojov. Jednotlivé arktické národy by sa mohli začať navzájom pretekať v tom, kto bude kontrolovať zdroje, územie a plavebné trasy. Dôležitou výzvou je stanovenie rovnováhy medzi potenciálom, ktorý teplejšia Arktída ponúka, voči rizikám (napr. ropné škvrny a vplyvy na životné prostredie), čo si vyžaduje zmeny spôsobu spravovania Arktídy.

Environmentálne riadenie

Environmentálnou výzvou v iných častiach sveta je v obnova poškodených ekosystémov. V Arktíde máme ešte šancu ochrániť jedinečné prostredie. Súčasný systém jej riadenia je fragmentovaný. Aj keď sa na Arktídu vzťahuje celý rad medzinárodných zmlúv, neboli špecificky pripravené pre tento región a ich uplatňovanie a presadzovanie je nerovnomerné, dokonca aj medzi arktickými štátmi.

V novembri 2008 Európska komisia predložila dokument, v ktorom sa uvádzajú záujmy EÚ v regióne a navrhuje sa súbor opatrení pre členské štáty a inštitúcie EÚ. Je to prvý krok smerom k integrovanej politike EÚ pre arktickú oblasť. Hlavnými cieľmi EÚ sú:

  • ochrana a zachovanie Arktídy spolu s jej obyvateľmi,
  • podpora trvalo udržateľného využívania zdrojov,
  • prispieť k zlepšenému viacstrannému riadeniu Arktídy.

Ľadové medvede na nedobrovoľnej diéte

Podľa novej správy Severskej rady ministrov Signs of Climate Change in Nordic Nature (Príznaky zmeny klímy v severskej prírode) zmena klímy spôsobuje úbytok hmotnosti u polárnych medveďov, pretože ľad sa topí na jar skôr ako v minulosti. Skorším topením sa znižuje počet tuleňov, ktoré môžu medvede uloviť. V určitých častiach Arktídy váži teraz priemerná samica len 225 kg, čo je o 25 % menej ako pred dvomi desaťročiami. Pri pokračovaní tohto trendu vzniká riziko úplného vymiznutia ľadových medveďov z určitých častí Arktídy.

 V správe sa uvádzajú ukazovatele, ktoré pomáhajú vyčísliť vplyv zmeny klímy a sledovať vývoj v severských ekosystémoch. Vplyv globálneho oteplenia napríklad na vegetačné obdobie a opeľovanie a zásoby rýb a planktónu vyjadruje 14 ukazovateľov. Obdobia opeľovania sa začínajú skôr a sťažujú život alergikom. V niektorých častiach Dánska, Nórska a Islandu sa obdobie kvitnutia brezy začína o mesiac skôr akov 80-tych 20. storočia rokoch.

18    map Assessment 2009: Human Health in the Arctic

19    PCC, Fourth Assessment Report (4AR), Summary For Policy Makers, 2007.

Súvisiaci obsah

Súvisiace publikácie

Súvisiace video

Pozri tiež

Geographical coverage

[+] Show Map

Komentáre

Európska environmentálna agentúra (EEA)
Kongens Nytorv 6
1050 Kodaň
Dánsko
Telefón: +45 3336 7100