All official European Union website addresses are in the europa.eu domain.
See all EU institutions and bodiesUrobte niečo pre našu planétu, vytlačte si stránku len v prípade potreby. Aj malá akcia môže znamenať obrovský rozdiel, keď to urobia milióny ľudí!
Malta je jednou z 10 krajín s najväčším nedostatkom vody na svete. Čo robiť, keď príroda poskytuje len polovicu vody, ktorú obyvatelia potrebujú? Malta „vyrába“ čistú vodu a snaží sa zabezpečiť, aby sa ani kvapka nestratila. Rozprávali sme sa s Manuelom Sapianom z Agentúry pre energetiku a vodu na Malte o nových technológiách, vode pre domácnosti a poľnohospodárstvo a čistých vodách obklopujúcich ostrov.
Spoľahlivú dodávku čistej vody často považujeme za samozrejmosť. Keď otočíme kohútikom, tečie čistá voda, pričom tá použitá, „špinavá“ odteká do kanalizácie. Prevažná väčšina Európanov používa doma vodu, ktorá má kvalitu pitnej vody a je dostupná 24 hodín denne. Krátky čas medzi otvorením kohútikom a odtečením do kanalizácie je len veľmi malým úsekom jej celkového putovania. Hospodárenie s vodou v meste nie je obmedzené len na verejné vodovodné systémy. Klimatická zmena, rozširovanie miest a zmeny povodí riek môžu viesť v mestách k častejším záplavám s mnohými škodami a orgány musia čeliť neustále rastúcemu problému.
Veľkovýroba plastov ako zázračného materiálu, ktorý je ľahký, formovateľný, trvanlivý a pevný, bola zavedená približne v polovici minulého storočia. Odvtedy výroba plastov veľmi stúpla a spoločnosti priniesla mnoho výhod. Teraz, po 70 rokoch, sa ročne produkuje viac ako 300 miliónov ton plastov a my začíname chápať, aké je skutočné dedičstvo týchto výrobkov: nikdy úplne „nevymiznú“ zo životného prostredia.
Príroda a voda idú ruka v ruke a z toho vychádza holandský program Priestor pre rieku. Tento prístup založený na návrate k základom slúži teraz ako globálny model hospodárenia s vodami a ochrany pred zvýšeným rizikom záplav v súvislosti s klimatickou zmenou. Posledné extrémne záplavy v rokoch 1993 a 1995 boli varovným signálom, ako hovorí Willem Jan Goresen z holandského ministerstva infraštruktúry a hospodárenia s vodami. Spýtali sme sa ho, čo program predstavuje z hľadiska udržateľnej protipovodňovej ochrany.
Klimatická zmena stále viac zaťažuje vodné útvary. Očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch sa vplyvom klimatickej zmeny zintenzívnia také javy ako napr. povodne a suchá, ako aj acidifikácia oceánov a stúpanie hladiny morí. Ako reakcia na tieto zmeny sa vyžaduje naliehavo prijať opatrenia v celej Európe. Mestá a regióny sa už prispôsobujú, využívajú udržateľnejšie prírodné riešenia na účely zníženia vplyvu povodní a využívania vody inteligentnejšími, udržateľnejšími spôsobmi, ktoré nám umožnia zvládať obdobia sucha.
Život v európskych sladkovodných útvaroch a regionálnych moriach upadá. Zlý stav ekosystémov má priamy vplyv na mnohé živočíchy a rastliny žijúce vo vode a vplýva aj na iné rastlinné a živočíšne druhy, ktoré sú závislé od čistej vody, čo platí aj na ľudí. Stav európskych morí je katastrofálny, hlavne z dôvodu nadmerného rybolovu a klimatickej zmeny, zatiaľ čo sladkovodné útvary poškodzuje nadmerné množstvo živín a zmenené biotopy. Chemické znečistenie má negatívny vplyv na sladkovodné i morské prostredie.
Európania spotrebujú každý rok niekoľko miliárd kubických metrov vody nielen na pitie, ale aj na použitie v poľnohospodárstve, na vykurovanie a chladenie, v cestovnom ruchu a iných odvetviach služieb. Pri tisíckach sladkovodných jazier, riek a dostupných podzemných vodných zdrojov sa môže zdať, že zásobovanie vodou v Európe je neobmedzené. Populačný rast, urbanizácia, znečistenie a dôsledky klimatickej zmeny, ako napríklad pretrvávajúce obdobia sucha, však predstavujú obrovský tlak na európske zásoby vody a na jej kvalitu.
Voda pokrýva viac než 70 % povrchu zeme. Život na zemi sa začal práve vo vode, takže nie je prekvapujúce, že všetko živé na našej modrej planéte potrebuje vodu. Voda je skutočne mnohostranná: je životne dôležitá, je domovom, lokálnym a globálnym zdrojom, dopravnou cestou a regulátorom klímy. A v priebehu posledných dvoch storočí sa stala miestom, kde sa končí putovanie mnohých znečisťujúcich látok uvoľnených do prírody, ako aj novoobjaveným ložiskom bohatým na nerastné suroviny, ktoré sa dajú ťažiť. Aby sme aj naďalej mohli využívať prínosy čistej vody a zdravých oceánov a riek, musíme zásadne zmeniť spôsob využívania vody a jej čistenia.
Mnohí ľudia ešte stále spájajú ortuť s teplomermi a väčšina tiež vie, že ortuť je toxická. Vzhľadom na toxicitu sa ortuť prestáva v Európe používať vo výrobkoch, avšak veľké množstvo stále cirkuluje vo vzduchu, vode, pôde a ekosystémoch. Predstavuje ortuť ešte stále problém a čo sa v tejto súvislosti robí? Spýtali sme sa Iana Marnanea, odborníka agentúry EEA na udržateľné využívanie zdrojov a priemysel.
Klimatická zmena predstavuje jeden z najvýznamnejších problémov súčasnosti. Jej vplyv pociťujú na celom svete a vplýva na ľudí, prírodu a hospodárstvo. V záujme zmiernenia klimatickej zmeny musíme významne znížiť globálne emisie skleníkových plynov. Aby sme tento celkový cieľ mohli premietnuť do konkrétnych opatrení, musíme porozumieť komplexnému systému, v ktorom sa emisie z rôznych zdrojov spájajú s národnými a regionálnymi vplyvmi, ako aj globálnemu riadeniu a potenciálnym súvisiacim prínosom. Európska environmentálna agentúra sa usiluje neustále zlepšovať znalosti potrebné na navrhovanie účinných opatrení v praxi.
Európska komisia nedávno prijala balík právnych návrhov na podporu trvalo udržateľného financovania v Európskej únii (EÚ). Návrhy Komisie vychádzajú z odporúčaní skupiny expertov na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie, zloženej z expertov z občianskej spoločnosti, finančného sektora, akademickej obce a európskych a medzinárodných inštitúcií. V skupine expertov sme hovorili so zástupcom Európskej environmentálnej agentúry (EEA) Andreasom Barkmanom, ktorý pracuje na strategickom poradenstve v otázkach klimatických zmien a energetiky.
Tvorba environmentálnej politiky nie je jednoduchá úloha. Na jednej strane si Európania chcú užívať výhody, ktoré poskytuje dobre fungujúce hospodárstvo. Na druhej strane sú významné environmentálne a zdravotné náklady, ktoré súvisia s voľbou nášho životného štýlu. Na určenie najlepších možných politík je nevyhnutné systematické chápanie toho, ako spolu súvisí príroda, hospodárstvo a ľudské zdravie. Európska environmentálna agentúra sa zameriava na podporu tvorby politiky tým, že poskytuje presne takéto vedomosti.
Európa zbiera čoraz viac údajov a zlepšuje tak naše poznatky o životnom prostredí. Údaje získané pozorovaním Zeme prostredníctvom programu Európskej únie Copernicus predstavujú nové výzvy a príležitosti na zlepšenie našich environmentálnych vedomostí. Cieľom Európskej environmentálnej agentúry (EEA) je prostredníctvom kombinácie aktuálnych údajov z programu Copernicus a našej existujúcej vedomostnej základne splnomocniť tvorcov politík a občanov v celej Európe, aby prijímali opatrenia na riešenie miestnych, vnútroštátnych a globálnych výziev.
Európska environmentálna agentúra (EEA) nedávno zverejnila svoju výročnú správu v rámci mechanizmu podávania správ o doprave a životnom prostredí (TERM), ktorá sa tento rok zamerala na letectvo a lodnú dopravu. Tieto dve odvetvia rýchlo rastú, čo má vplyv aj na životné prostredie, a najmä na emisie. Požiadali sme expertku agentúry EEA na znečistenie ovzdušia Anke Lükewille, aby nám priblížila hlavné body tohtoročnej správy TERM.
Európska únia (EÚ) sa zaviazala k viacerým cieľom v oblasti klímy a energetiky, ktoré sú zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov, zlepšenie energetickej efektívnosti a posilnenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Ako sleduje agentúra EEA pokrok členských štátov EÚ v dosahovaní týchto cieľov? Na rolu agentúry v tejto úlohe sme sa opýtali Melanie Sporerovej, expertky agentúry EEA na zmierňovanie zmeny klímy a energetiku. Vysvetlila nám tiež pokrok v najnovšej výročnej správe Trendy a prognózy.
Vďaka právnym predpisom, technológiám a odklonu od využívania značne znečisťujúcich fosílnych palív v mnohých krajinách sa kvalita ovzdušia v Európe v posledných desaťročiach zlepšuje. Znečisťovanie ovzdušia však naďalej negatívne ovplyvňuje mnohých ľudí, a to najmä v mestách. Riešenie znečisťovania ovzdušia si vzhľadom na jeho zložitosť vyžaduje koordinovanú činnosť na mnohých úrovniach. Na zapojenie občanov je nevyhnutné poskytovať im prístupným spôsobom včasné informácie. Presne na to je určený náš nedávno zavedený index kvality ovzdušia. Zlepšenie kvality ovzdušia by nebolo prínosné len pre naše zdravie, ale mohlo by pomôcť aj v boji proti zmene klímy.
Morský život, globálna klíma, naša ekonomika a aj spoločenská pohoda závisia od zdravých morí. Napriek niektorým zlepšeniam z našich hodnotení vyplýva, že spôsob, akým v súčasnosti využívame európske moria, je stále neudržateľný. Zmena klímy a súťaž o prírodné zdroje ešte viac zvyšujú tlaky na morské prostredie. Európske politiky a opatrenia by mohli viesť k výraznejším zlepšeniam, ak by sa vykonávali prostredníctvom tzv. ekosystémového prístupu k riadeniu a opierali sa o rámec globálnej správy oceánov.
Je známe, že expozícia škodlivým chemikáliám má vplyv na zdravie ľudí a na životné prostredie. Ako sa v situácii, keď globálna produkcia chemikálií rastie a keď sa nové chemikálie neustále vyvíjajú a zavádzajú do používania, dozvieme, čo sa považuje za bezpečné? Rozprávali sme sa s Xeniou Trierovou, odborníčkou agentúry EEA na chemikálie, o rôznych otázkach súvisiacich s bezpečným používaním chemikálií v Európe a o tom, čo robí EÚ pre zníženie ich možných vedľajších účinkov.
Pre väčšinu ľudí ostáva myšlienka obehového hospodárstva naďalej abstraktným, ak nie úplne vzdialeným pojmom. Zatiaľ čo téma „ekologizácie“ je čoraz populárnejšia na celom svete, mnoho ľudí si ešte neuvedomuje, aké rozsiahlejšie zmeny budeme musieť uskutočniť v našom spôsobe života, aby sme zabezpečili trvalo udržateľnú budúcnosť a dlhodobú prosperitu.
Minulý mesiac Európska environmentálna agentúra (EEA) zverejnila svoju najnovšiu správu Kvalita ovzdušia v Európe, v ktorej poukazuje na to, že aj keď sa kvalita ovzdušia pomaly zlepšuje, znečistenie vzduchu stále predstavuje najväčšie environmentálne zdravotné riziko v Európe. Stretli sme sa s Albertom Gonzálezom Ortizom, expertom agentúry EEA pre kvalitu ovzdušia, aby sme prediskutovali zistenia zo správy a porozprávali sa o tom, ako technológie, ako napríklad zobrazovanie satelitných snímok, prispievajú k zlepšeniu výskumu kvality ovzdušia.
For references, please go to https://www.eea.europa.eu/sk/articles/all-articles or scan the QR code.
PDF generated on 18. 04. 2024 11:47
Engineered by: EEA Web Team
Software updated on 26 September 2023 08:13 from version 23.8.18
Software version: EEA Plone KGS 23.9.14
Akcie dokumentu
Zdieľať s ostatnými