Politické súvislosti

V roku 1999 vyústila európska územná stratégia do zamerania európskej politiky na územnú vyváženosť a kohéziu, zlepšenú konkurencieschopnosť, prístup na trhy a znalosti, ako aj rozumnejšie riadenie prírodných a kultúrnych zdrojov. V súčasnosti sa integrovaná európska stratégia rieši prostredníctvom Územnej agendy EÚ, ktorá sa zameriava na využívanie potenciálu európskych regiónov a miest pre trvalo udržateľný hospodársky rast a zamestnanosť.

Rozhodnutia sa v oblasti plánovania a riadenia využívania pôdy zvyčajne prijímajú na miestnej alebo regionálnej úrovni. Pri zabezpečovaní zohľadňovania environmentálnych záujmov členskými štátmi pri príprave plánov na využívanie pôdy však zohráva dôležitú úlohu aj Európska komisia. K hlavnými cieľom patria:

•          analýza environmentálneho vplyvu navrhovaného rozvoja,
•          zlepšenie toku geografických informácií o otázkach využívania pôdy,
•          vypracovanie a realizácia európskej mestskej environmentálnej stratégie,
•          zlepšenie plánovania, riadenia a využívania európskych pobrežných oblastí.

Európske hospodárstva závisia od prírodných zdrojov vrátane nerastných surovín a priestoru (pôdne zdroje). Tematická stratégia týkajúca sa trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov obsahuje priestor ako hlavný zdroj. Týka sa oblastí pôdy a morských oblastí potrebných na účely výroby (napr. suroviny, drevo, potraviny) a rôzne sociálno-hospodárske činnosti. Tieto záujmy sa často týkajú rovnakých územných zdrojov.

K snahám o úpravu postupov na využívanie pôdy s cieľom znížiť plošné znečisťovanie ovzdušia a vody patria integrovaný manažment povodia, a najmä smernica o dusičnanoch. Povodne spôsobované budovaním nepriepustných povrchov (napr. budov a ciest) a vyvolávané extrémnymi prírodnými úkazmi sa riešia v novej smernici o povodniach v Európe. Prierezový charakter využívania pôdy sa zdôrazňuje aj v politikách EÚ na rozvoj vidieka a v regionálnych politikách.

V Kjótskom protokole k dohovoru UNFCCC sa okrem iného podporujú postupy na zníženie emisií metánu a kysličníka uhoľnatého z poľnohospodárskej pôdy. Politiky EÚ týkajúce sa prispôsobenia klimatickým zmenám sa priamo týkajú postupov súčasného a budúceho využívania pôdy a hospodárskych sektorov, ktoré od nich závisia.