ďalej
späť
body

Article

Pôda — Zabudnutý zdroj

Article Publikované 22. 03. 2010 Posledná zmena 21. 03. 2023

Pôda je kritickým ohnivkom medzi globálnymi environmentálnymi problémami ako: zmena klímy, vodné hospodárstvo a strata biodiverzity

José Luis Rubio, predseda Európskej spoločnosti pre ochranu pôdy

Prečo by som sa mal starať o pôdu?

Nánosy, blato, hlina, zemina, pôda: máme pre ňu mnoho slov, ale len zopár ju vystihuje. V dnešnom virtuálnom svete mnohí z nás doslovne stratili spojenie s pôdou. Pôda je však živým obalom zeme ležiacim nad skalnatým podložím a umožňuje život na zemi. Rovnako ako vzduch a voda, aj pôda je súčasťou nášho systému podporujúceho život.

Naši predkovia mali omnoho užší vzťah s pôdou. Mnohí z nich s ňou pracovali každý deň. Vtedy, tak ako teraz, pôda zohrávala zásadnú úlohu pri zabezpečovaní potravy. Čo však v minulosti nebolo jasné, je zásadná úloha pôdy pri zmene klímy, slúži ako ohromná prírodná zásobáreň uhlíka.

Pôda je obmedzeným zdrojom

Predstavme si, že toto jablko (7) je planéta Zem. Rozrežme jablko na štvrtiny a tri z nich odhoďme. Jedna štvrtina jablka predstavuje súš.

Z tejto súše 50 % tvorí púšť, polárna oblasť alebo pohoria*, kde je príliš teplo, príliš zima alebo príliš vysoko na pestovanie potravín. Rozrežme štvrtinu súše na polovicu, 40 % z toho, čo zostane, je príliš skalnaté, strmé, plytké, chudobné alebo mokré na podporu potravinovej výroby. Odrežme to a zostane nám veľmi malý kúsok jablka.

Všimnime si jeho šupku, zviera a chráni povrch. Táto tenká vrstva predstavuje plytkú vrstvu pôdy na zemi. Olúpme ju a získame predstavu o tom, od akého malého množstva úrodnej pôdy je závislé nasýtenie celej populácie. Musí súťažiť s budovami, cestami a skládkami a tiež je citlivá voči znečisteniu a vplyvom zmeny klímy. Pôda často prehráva.

*Ako sa ďalej dočítate, veľká časť územia, ktorá nie je vhodná na produkciu potravín, je dôležitá z hľadiska pohlcovania CO2.

Pôda a uhlík

Pôda zadržiava dvakrát toľko organického uhlíka ako vegetácia. Pôdy v EÚ obsahujú viac než 70 miliárd ton organického uhlíka alebo okolo 7 % celkového globálneho uhlíkového rozpočtu (8). Viac ako polovica v zemi zadržiavaného uhlíka v EÚ sa nachádza v rašeliniskách Fínska, Írska, Švédska a Spojeného kráľovstva.

Treba si dať do súvisu toto číslo: členské štáty EÚ zo všetkých zdrojov vypúšťajú každý rok 2 miliardy ton uhlíka. Pôdy teda zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri zmene klímy. Dokonca aj malý únik 0,1 % uhlíka z európskych pôd do atmosféry sa rovná uhlíkovým emisiám zo 100 miliónov ďalších automobilov na cestách, čo je o polovicu viac, ako je celkový počet automobilov EÚ.

Vedeli ste?

  • Pôda je tvorená z hornín a rozkladajúcich sa rastlín a živočíchov (9).
  • Pôda a rastliny, ktoré na nej rastú zachytávajú okolo 20 % globálnych emisií CO2 (9).
  • Pôda pomáha zadarmo čistiť vodu, ktorú pijeme a vzduch, ktorý dýchame (9).
  • Na jednom hektári pôdy môže žiť až päť ton živočíšnych organizmov (9).
  • Zdravá pôda znižuje riziko povodní a chráni zásoby podzemnej vody neutralizovaním alebo odfiltrovaním potenciálnych znečisťujúcich látok (9).

Organické zložky pôdy

Kľúčovým prvkom vo vzťahu medzi pôdou a uchovávaním uhlíka je pôdna hmota. Je to všetka živá a mŕtva hmota v pôde, ktorá obsahuje mikroorganizmy a zvyšky rastlín.  Hmota je mimoriadne cenným zdrojom, ktorý zabezpečuje základné funkcie pre životné prostredie a hospodárstvo.  Dokáže to, lebo je to celý ekosystém na mikroskopickej úrovni.

Organické zložky pôdy sú hlavným prispievateľom k úrodnosti pôdy. Sú elixírom života, najmä rastlinného. Viažu živiny v pôde, uchovávajú ich a sprístupňujú ich rastlinám. Sú domovom pôdnych organizmov, od baktérií až po červy a hmyz a umožňujú im premieňať zvyšky rastlín a zadržiavať živiny, ktoré môžu rastliny a plodiny prijímať. Zachovávajú aj štruktúru pôdy, a tak zlepšujú vsakovanie vody, znižujú odparovanie, zvyšujú kapacitu zadržiavania vody (a zabraňujú zhutňovaniu pôdy). Okrem toho organické zložky pôdy urýchľujú rozklad znečisťujúcich látok a môžu ich viazať na svoje častice, a tak znížiť riziko splachov.

Pôda, rastliny, uhlík

Prostredníctvom fotosyntézy všetky rastliny pri raste absorbujú CO2 z atmosféry na vytváranie svojej biomasy. Avšak presne tak, ako dochádza k rastu rastliny nad zemou, pod povrchom dochádza k skrytému rastu v rovnakej miere. Korene uvoľňujú postupne rôzne organické látky do pôdy a vyživujú mikrobiálny život.

Tým sa zvyšuje biologická aktivita v pôde a stimuluje rozklad organických zložiek pôdy, a tak sa uvoľňujú minerálne živiny, ktoré sú potrebné pre rast rastliny. Funguje to aj opačne: určité množstvo uhlíka sa dostane do stabilných organických zlúčenín, ktoré viažu uhlík, a stovky rokov ho neuvoľnia do atmosféry.

V závislosti od postupu hospodárenia poľnohospodára, typu pôdy a klimatických podmienok môže byť čistý výsledok biologickej aktivity pre organické zložky pôdy buď pozitívny, alebo negatívny. Zvýšenie množstva organických zložiek pôdy umožní dlhodobý záchyt uhlíka z atmosféry (na prvom mieste iných pozitívnych vplyvov). Zníženie množstva organických zložiek znamená, že CO2 sa uvoľňuje a naše postupy hospodárenia prispievajú k celkovým emisiám v dôsledku činnosti človeka.

Využívanie pôdy má teda obrovský vplyv na to, ako pôda nakladá s uhlíkom. V zásade platí, pôda uvoľňuje uhlík, keď sa trávne porasty, obhospodarované lesné územia alebo pôvodné ekosystémy premenia na ornú pôdu.

Púšte sa sťahujú do Európy

Proces dezertifikácie, v rámci ktorého je životodarná, zdravá pôda zbavená živín do takej miery, že nemôže podporovať život a dokonca môže byť odviata, je veľmi dramatickým príkladom jedného z problémov, ktorým čelí pôda v rámci Európy.

„Prírodné podmienky: aridita, premenlivosť a prudký charakter zrážok, citlivé pôdy spolu so zaznamenaným dlhodobým minulým a súčasným tlakom človeka značia, že veľké časti južnej Európy sú postihnuté dezertifikáciou,“ hovorí José Luis Rubio, predseda Európskej spoločnosti pre ochranu pôdy a vedúci oddelenia výskumu pôdy pod vedením Valencijskej univerzity a mestom Valencia.

V južnej, strednej a východnej Európe vykazuje v súčasnosti 8 % územia, čo je asi 14 miliónov hektárov, vysokú citlivosť k dezertifikácii. Ak sa zohľadní aj mierna citlivosť, môže to byť viac ako 40 miliónov hektárov. Najviac postihnutými krajinami v Európe sú Španielsko, Portugalsko, južné Francúzsko, Grécko a južné Taliansko (10).

Postupná degradácia pôdy eróziou, strata organických zložiek, zasolenie alebo rozpad jej štruktúry sa prenesie na iné ekosystémové súčasti – vodné zdroje, rastlinný porast, faunu a pôdne mikroorganizmy – špirálovým mechanizmom, na základe čoho môže vzniknúť pustá a holá krajina.

„Ľudia nechápu a nevidia dôsledky dezertifikácie, pretože k nim spravidla dochádza skryte a nepozorovane. Avšak ich environmentálny vplyv na poľnohospodársku výrobu zvýšil v dôsledku povodní, zosuvov pôdy a ich vplyvu na biologickú kvalitu krajiny ekonomické náklady. Z celkového vplyvu na stabilitu suchozemského ekosystému vyplýva, že dezertifikácia je jedným z najvážnejších environmentálnych problémov v Európe,“ hovorí Rubio.

Ochrana európskej pôdy

Pôda je hlavným a veľmi zložitým prírodným zdrojom, ktorej hodnotu stále nevidíme. Právo EÚ sa nezameriava komplexne na všetky hrozby a v niektorých členských štátoch chýbajú osobitné právne predpisy o ochrane pôdy.

Európska komisia vypracovala návrhy pôdnej politiky na niekoľko rokov. Niektoré členské štáty ich však považujú za kontroverzné a príprava legislatívy sa pozastavila. Výsledkom je, že pôda nie je chránená takým spôsobom ako iné dôležité zložky, napríklad voda a ovzdušie.

V centre pozornosti: V záujme rašeliny

Rašelinové ekosystémy sú najexektívnejšou zásobárňou uhlíka všetkých suchozemských ekosystémov. Rašeliniská pokrývajú len 3 % územia sveta, ale obsahujú 30 % všetkého globálneho pôdneho uhlíka. Rašeliniská sú najväčšou zásobárňou uhlíka na zemi.

Zásahy ľudí však ľahko môžu narušiť prirodzenú rovnováhu produkcie a rozkladu, čím by sa rašeliniská premenili na emitentov uhlíka. Súčasné emisie CO2 z vysúšania rašelinísk, požiarov a ťažby sa odhadujú minimálne na 3 000 miliónov ton za rok, čo sa rovná viac ako 10 % globálnych emisií fosílnych palív. Súčasné hospodárenie s rašeliniskami je spravidla neudržateľné a má hlavný negatívny vplyv na biodiverzitu a klímu (11).

7. The Natural Resources Conservation Service, U.S. Department of Agriculture

8. Európska komisia: European Commission, 2008, “Review of existing information on the interrelations between soil and climate change

9. http://ec.europa.eu/environment/pubs/pdf/factsheets/soil.pdf

10. Desertification Information System in the Mediterranean Basin (DISMED)

11. UNEP Report, 2011, Assessment on Peatlands, Biodiversity and Climate Change

Permalinks

Akcie dokumentu