ďalej
späť
body

Informácie o politických nástrojoch

Stránka Posledná zmena 21. 04. 2016
This page was archived on 23. 11. 2015 with reason: Content is outdated
Politiky zohrávajú kľúčovú úlohu pri určovaní stavu životného prostredia. EÚ má 35-ročnú skúsenosť s prípravou environmentálnych politík, výsledkom ktorej je zavedenie viac než 200 právnych aktov a vymedzenie strategických cieľov. Spočiatku sa politika sústreďovala na reguláciu technických noriem. Postupne sa politické spektrum začalo rozširovať, pretože neexistuje jeden univerzálny politický nástroj, ktorý by dokázal poskytnúť riešenia na všetky problémy. 6. environmentálny akčný program EÚ poskytuje túto kombináciu nástrojov: právne požiadavky (opatrenia príkazov a riadenia), prenos technológie, trhové nástroje, výskum, ustanovenia environmentálnej zodpovednosti, zelené verejné obstarávanie a dobrovoľné programy a dohody. Štúdie o účinnosti politiky agentúry EEA ukazujú, že inštitucionálne štruktúry môžu byť rovnako dôležité ako samotný návrh politiky.

Balík environmentálnych právnych predpisov EÚ sa považuje za najsilnejší na svete. Funguje – ak sa plne realizuje a presadzuje. Bez neho by naše životné prostredie vyzeralo úplne inak. Vyčistili sme vodu a ovzdušie, postupne sa zbavili látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a zdvojnásobili sme objem recyklovaného odpadu. Naše autá menej znečisťujú ovzdušie; bez zlepšení v podobe katalyzátorov za posledných 20 rokov by boli niektoré emisie v porovnaní so súčasnosťou desaťnásobne vyššie.

V súčasnosti poskytuje stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ komplexný dlhodobý rámec zameraný na synergiu hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov. Podľa Zmluvy o EÚ sa vyžaduje, aby bola ochrana životného prostredia začlenená do vymedzenia a realizácie všetkých politík Spoločenstva, napríklad energetickej, poľnohospodárskej a dopravnej politiky. Táto environmentálna integrácia pomáha pri predchádzaní problémom priamo pri zdroji, a nie je tak potrebné využívať iba koncové riešenia.

EÚ pracuje na čoraz integrovanejšom prístupe k tvorbe politiky, ktorý sa riadi zásadami hodnotenia vplyvu a lepšej regulácie. K tomu patria aj odporúčania na intenzívnejšiu účasť verejnosti na riadení interakcií medzi vedou, technológiami a spoločnosťou, čo sú predpoklady na uplatňovanie zásady obozretnosti.

Trhové nástroje, ako napríklad obchodovateľné povolenia na znečisťujúce látky a environmentálne dane, zvyšujú agendu EÚ. Sú zamerané na prenesenie environmentálnych a zdravotných nákladov hospodárskych činností do trhových cien a na stanovenie ceny za využívanie prírodných zdrojov, akými sú vzduch, voda a pôda. Najnovšími príkladmi sú systém obchodovania s emisiami EÚ a harmonizované environmentálne zdaňovanie v podobe napríklad smernice o zdaňovaní energetických produktov a smernice o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami. Prioritou je tiež odstránenie dotácií poškodzujúcich životné prostredie. V Zelenej knihe o trhových nástrojoch z roku 2007 pre životné prostredie a na účely politiky sa znovu posilňuje myšlienka reformy environmentálnych daní, t. j. posun od zdaňovania práce k environmentálnemu zdaňovaniu.

„Socializmus zlyhal, lebo nepočítal s ekonomickou realitou. Kapitalizmus môže zlyhať, ak nebude počítať s ekologickou realitou.“ (Lester Brown, konferencia Fortune Brainstorm, 2006).

Permalinks

Akcie dokumentu